Myšička
25.10.2015 18:46
Zuzana Šebestová - herečka, moderátorka, matka dvoch synov a mladšia sestra Kataríny Brychtovej porozprávala, čo znamená pre ňu šoférovanie, čo zažila s agresívnym vodičom na diaľnici a prezradila dojmy z nového Seatu Ibiza, ktorý si zajazdila na bratislavských cestách
Zuzana, vyštudovali ste herectvo na VŠMU, ale venovali ste sa mu len zopár rokov... Prečo vás zlákalo viac moderovanie ako divadlo?
Zopár rokov som pôsobila v rôznych divadlách, ale časom ma to ťahalo k moderovaniu. Rádio Expres, Viva a momentálne moderujem v rádiu Slovensko nočnú pyramídu, kde si volám zaujímavých ľudí, ktorí v živote niečo dosiahli. Lásku k divadlu som spojila v práci ako PR manažér pre Novú scénu, čo obnáša komunikáciu s novinármi a snažím sa predstavenia spropagovať na webe, Facebooku.
Máte po premiére Pokrvní bratia a určite všetkých divákov zaujíma, čo sa bude pripravovať v najbližšej dobe na Novej scéne?
Veľmi sa tešíme úspechu premiéry Pokrvní bratia, máme stále vypredané a veríme, že to tak bude aj naďalej. Súčasne sme nedočkaví na februárový projekt v ktorom oslávi svoju 50-tku Sisa Sklovská, ktorá sa predstaví v muzikáli Madam Pompadour, ktorý jej bude šitý na mieru a je z dielne autorov, ktorí robili Mata Hari. Čerešničkou na torte bude aprílový svetoznámy muzikál CATS, ktorý je iniciovaný našou novou riaditeľkou Ingrid Fašiangovou, ktorá do divadla nastúpila začiatkom augusta tohto roku. Veríme, že naše divadlo naštartuje úspešnú sezónu nových muzikálov ako za čias pána Bednárika. Budúcu sezónu sa chystá veľká oslava k 70. výročiu založenia divadla a čaká nás muzikálový projekt Janka Ledeckého "Jago" a rôzne iné projekty, ktoré budú súvisieť práve s týmto výročím.
Poviete našim čitateľom, aké to bolo absolvovať autoškolu počas nežnej revolúcie v roku 1989?
Na autoškolu som sa pripravovala ako dvadsaťročná študentka a mala som dosť nepríjemného učiteľa. Neboli povinné trenažéry, mali sme len zopár teoretických hodín a hneď som sadla do auta. Na prvej jazde som sa vedela tak dobre zorientovať, že sme vyrazili do mesta. Myslela som, že umrem od strachu, ale zvládla som! Potom ma do rúk vzala moja mama, to bola väčšia autoškola. Na klasickej škodovke 105-ťke ma „drela“ a veru sa mi stalo, že som vbehla aj do zákazu! Neskôr ma vycibril v šoférovaní môj bývalý manžel a dnes už jazdím ostošesť!
V tej vašej dobe boli väčšinou škodovky, neskôr Felície a časom prišli zahraničné značky. Aké to bolo vo vašej rodine?
Mali sme viac áut, dve nám stihli ukradnúť spred nášho domu. Prvá bola červená Felícia na leasing a po dvoch rokoch jej nebolo. To isté sa stalo aj s druhým Seatom Cordoba, ktoré malo vynikajúcu nízku spotrebu cca. 4l na 100km, tak nám to bolo ľúto.
Máte z „prelomovej doby“ retro zážitok, ktorý je úzko spojený so šoférovaním?
Robila som v rádiu Expres a mali sme firemné mini automobily smarty. Kto ich pozná, tak vie, že sú veľmi malé a ja som v nich vozila moje dve deti. Väčšie dieťa sedelo vpredu a to menšie bolo zakryté dekou pod jeho nohami. A tak som ich občas vozila. Našťastie ma policajti nikdy nezastavili, no už len s úsmevom na to spomíname.
Inklinujete z praktického hľadiska skôr k väčším autám ako je trendy v dnešnej dobe?
Ja som praktický človek a auto je pre mňa dôležitá vec, aby bolo natankované, spoľahlivé, aby ma doviezlo tam, kam treba. Momentálne si s mamou sharujeme malú Toyotu Yaris do mesta a mne vyhovuje viac ako veľké auto. Vo väčších autách mi vyhovuje byť spolujazdcom, ale v menšom priestore sa cítim lepšie.
Veľa žien bojuje so stresom za volantom. Ako to zvládate, keď veľa šoférov na cestách a diaľniciach býva neohľaduplných na ostatných účastníkov cestnej premávky?
Šoférovanie nie je pre mňa stres, ale relax. Ja som pomerne zodpovedný vodič a snažím sa dodržiavať bezpečnostné predpisy, aj dstup od áut, lebo nemám rada vodičov, ktorí sa lepia. Bolo to raz v lete, keď som išla v strednom pruhu predpísanou rýchlosťou a veľmi blízko bolo za mnou auto. Zrýchlila som a zaradila som sa do vedľajšieho pruhu, ten chlap za mnou začal trúbiť a ja som mu ukázala stredný prst. To som nemala robiť, začal ma ohrozovať, predbehol ma a pribrzdil. Ohrozoval ma asi 5 minút, moja mama vedľa mňa bola zdesená a ja nahnevaná. Dala som mame mobil a keď ju zbadali, zľakli sa a ufujazdili preč. ŠPZ-tku som nestihla zapísať, ale viem, že to gesto už nikdy neurobím...
Hm, za rýchlosť ste ešte ani raz neplatili?
Za rýchlosť nie, ale prešla som na červenú. Pridala som, policajti za mnou vyštartovali a sto“ eurová“ pokuta bola na svete. Ešte si pamätám, že mi raz v noci dali fúkať. Išla som z rádia a policajtom nešlo do hlavy, že v piatok v noci nejdem zo žúru, ale z práce. Nikdy nepijem, ak šoférujem.
S Cirque du Soleil ste s vašou rodinou precestovali kus Európy- Paríž, Madrid, Viedeň a iné veľké mestá. Ako ste sa v nich prepravovali?
Určite bicyklom! Nemali sme auto a vtedy som si uvedomila aké výhody má a prišla som tomu na chuť. Mali tam vvšade výborne riešené cyklotrasy a požičovne bicyklov boli na každom rohu. My to u nás nemáme ešte na takej úrovni, hoci u susedov v Rakúsku to už majú dávno. Možno teraz na to nie je sezóna, ale na jar a v lete je to úžasná vec!
So značkou Seat už máte skúsenosti a prezraďte, aké bolo testovanie novej Ibizy 1,2 TSI?
Musím sa pochváliť, že som dostala možnosť hlasovo nahrávať spolu s Karinkou Olasovou televíznu reklamu na Seat Ibiza. Príjemná spolupráca a vtipná reklama, kde jedna kamarátka druhej prebrala frajera. Ostatné už uvidíte v televízii.
Nová biela Ibiza ma upútala oblými líniami, peknými diskami, farebnými vonkajšími doplnkami a LED-kovými svetlami. V nízkych otáčkách sa mi jazdilo ležérnejšie, ale vo vyšších to už naberalo silu. A s predbiehaním som nemala problém, ak som potrebovala rýchlo zabrzdiť, brzdy reagovali okamžite. V interiéri dominovali farebné kombinácie ( čierna a fialová) a všetko sa mi páčilo, tak ako bolo. Nič naviac, nič menej. Rádio je pre mňa dôležité. V aute ho vždy počúvam a v Ibize je výborná akustika a zvuk. Rozmermi a priestorom je Ibizka ideálna pre mladé rodinky alebo ženy vodičky, ktoré často parkujú v meste a s bielou myšičkou nemajú problém parkovať aj v úzkych uličkách.
Text a foto: Alena Chorvátová
