Motor mi vypadol v strede križovatky…
22.01.2022 09:00
Slovenská herečka Livia Bielovič a jej kariérna herecká dráha doma i v zahraničí. Porozprávali sme sa o natáčaní nového serialu Druhá šanca, o kúpe rozpadnutého auta, o jej vášni v skútroch a všeličo iné z jej auto-moto sveta ako aj dojmov z testovania modelu Mitsubishi Space Star, ktoré vám priblížia videá zo ženského pohľadu :)
Po VŠMU si nastúpila do Radošínskeho naivného divadla, potom do SND a nakoniec si na voľnej nohe. Vyhovuje ti to viac?
Začala som natáčať seriály a filmy v Prahe. Vždy som túžila filmovať v zahraničí a podarilo sa. Naposledy som robila Perinbabu 2, ktorá ešte nebola v kinách a seriálov ako je Modrý kód, Četníci z Luhačovíc, roztočený film s francúzskym režisérom o Štefanikovi, ktorý ešte nie je dokončený, potom americký seriál 12 monkeys, ktorý bol pre mňa taký pozitívny boom a vystrelil ma do projektov a potom prišiel nešťastný COVID a ten to všetko zabrzdil.
No, ale veď točíš seriály aj na Slovensku…si riaditeľka nemocnice a bývalá herecká manželka Janka Koleníka. Veľká je sledovanosť tohto markizackého seriálu Druhá šanca a onedlho začne na JOJ-ke nový seriál Ultimátum. Čo vtipné si v nich zažila počas natáčania?
V seriáli Druhá šanca sme s Jankom a našou seriálovou dcérou som dostala počas ostrej taký zachvat smiechu, že štáb musel na 15 minút prerušíť natáčanie, pretože som sa neustále smiala bez prestávky so slzami v očiach tak dlho, že som nemala stopku. Po chvíli ma to našťastie přešlo a mohli sme pokračovať, no stile mi myskalo kútikom a mala som, čo robiť, ab som to ustala. Jediná satisfakcia na tom bola tá, že sa smiali všetci. Viete, ako je…smiech býva nákazlivý…
K práci potrebuješ bezpodmienečne auto, ale možno si spomenieš aj na tvoje prvé auto alebo už dávne spomienky vyprchali?
Kdeže! Po vodičáku som nemala auto, tak som chcela kúpiť nejakú jazdenku cez bazoš. Naivne som kúpila dvadsaťročné auto, o ktorom som netušila, že bolo v dezolátnom stave. Zaplatila som týpkovi za auto ťažko zarobených 50 tisíc korún a vyšla som s ním na cestu. On sa veľmi ponáhľal s tým, že ak by bol nejaký problém, tak mu mám zavolať. Prešla som tridsať metrov a zrazu mi v ruke zostala rýchlostná páka, auto sa vyplo, motor mi vypadol v strede križovatky na Trnavskom Mýte a šúchala som ho niekoľko metrov a brzdy prestali fungovať. Musela som zabrzdiť ručnou brzdou aj tá mi zostala v ruke. Volala som týpkovi a číslo bolo odpojené. Nikdy viac som ho už nevidela, ale pamätám si, ako mi hovoril, že dal do auta motor z Porsche, tak som pochopila…
Tak sa tvoj manžel potešil, keď si ho chcela doma prekvapiť kúpou auta?!
Môj exmanžel skoro odpadol! Pomohol mi auto zacúvať naspäť do dvorčeka a dala som inzerát, že auto predávam. Do týždňa mi zavolali rómovia z Prievidze, že prídu. Naozaj prišli a za minimálnu sumu tuším 12 tisíc korún, som im ho predala a odviezli si ho. Prerobila som, ale bola som šťastná, že som sa toho “krámu” zbavila. Teraz momentálne zháňam nejaké SUV-čko, ktoré by bolo spoľahlivé a bezpečné ako sme mali rodinné Mitsubishi Pajero, v ktorom sme aj prespali, keď bolo treba. Bolo veľmi komfortné a priestranné.
Spomínala si tvoju vášeň, že si začínala jazdiť na elektrickom skútri. Prezradíš našim čitateľom, či máš aj teraz nejaký skúter a čo také zažívaš na našich cestách?
Necelý rok vlastním benzínový skúter Gileru a priznám sa, že sami stało, že ma motorka prevážila a nechtiac som vošla do výmoľu a položila som ju na zem. Inak ma mrzí, že je okolo nás veľa arogantných vodičov, ktorí nás motorkárov ohrozujú a tiež aj cyklistov. Všetko sa v dnešnej dobe mení na eko, zelené jazdenie, veľa elektrických áut jazdí na cestách, tak by sa mal vodiči áut správať aj voči okoliu. Vidím cyklistu, tak to ocením, že nechal auto doma a preto okolo neho prejdem opatrne a nie agresívne, s čím sa stretávam každý den a je mi z tej netolerancie zle.
Máš zvláštnu príhodu zo svojich ciest?
Na Bali som jazdila na motorke, ale na opačnej strane. Prvé dva dni som sa z toho spamätávala a potom mi to už ani neprišlo, zvykla som si. Boli tam pravidelné zemetrasenia a oni sú tam na to zvyknutí, trošku ich na skútri vyklepe a idú ďalej. Musím povedať, že som tam zemetrasenie zažila na vlastnej koži hoci som v tom momente nešoférovala. Oni tam nič neriešia, žijú systémom maňána. Tento ”setup” je mi sympatický, Kiežby sme všetci vedeli takto fungovať ako balijčania, ktorí sú stále usmiati a šťastní aj keď majú málo.
Text, foto a video: Alena Chorvátová
