Monumentálny Kolos
24.11.2018 14:19
Charizmatický mladý herec a princ najnovšej rozprávky Keď draka bolí hlava - Jakub Jablonský nám porozprával o sebe, o práci a značke Renault, ktorej je zatiaľ verný. Pre nás otestoval nový Renault Koleos a porozprával mnohé zážitky z jeho ciest.
Ste bývalý tanečník folklórneho súboru Urpín, ktorého preslávila výhra v súťaži Zem spieva a ste v prvom ročníku magisterského štúdia na VŠMU. Aká bola vaša cesta k štúdiu herectva?
Od detstva som spieval a tancoval a potom tak prirodzene som išiel študovať hudobno-dramatické umenie /spev, herectvo a tanec/na konzervatóriu v Banskej Bystrici. Este pred konzervatoriom som sa dostal na javisko Štátnej opery v Banskej Bystrici a aj keď išlo len o drobnú spoluúčasť na predstavení, ten pocit bol viac ako tancovanie v súbore a začal som chodiť častejšie do divadla. Všetko išlo ruka v ruke a cez tanec som sa nakoniec dostal k herectvu, v čom ma utvrdila úžasná herečka a moja prvá herecká matka Jana Oľhová.
Minulý rok sa natočila a nedávno odpremiérovala v kinách československá rozprávka „Keď draka bolí hlava“ v réžii Dušana Rapoša, ktorej hráte princa. Kde vás môžeme ešte vidieť?
V tom čase som bol na erazme v Anglicku, keď mi volali a ponúkli možnosť zúčastniť sa na castingu. Následne po návrate zo zahraničia som sa stretol s režisérom Dušanom Rapošom a on si ma vybral. Veľmi ma to potešilo, lebo to bola pre mňa vynikajúca skúsenosť s filmom. Na projekte ma najviac zlákal koncept rozprávky, ktorá sa nebude dabovať a bude dvojjazyčne. Idea kráľovstiev a smerovanie k 100-výročiu založenia československej republiky ma oslovila a bolo rozhodnuté. Už boli nejaké ponuky do seriálov, ale zatiaľ som s postavami nebol natoľko stotožnený, aby som nejakú prijal, tak čakám ešte na nejakú inú príležitosť. Diváci ma môžu vidieť v predstavení Belehradská trilógia v LAB-e, na ktorú ste všetci srdečne pozvaní. Či v pripravovanej premiére predstavenia Súhlas!.
Pocestovali ste po svete, pracovali ste s deťmi nejaký čas a naberali ste skúsenosti nielen jazykové. Je to tam také veľké v doprave ako sa hovorí či už autá alebo cesty?
V Amerike som pracoval nejaký čas s deťmi v tábore a mal som rôzne vekové kategórie, ktoré sa striedali každý týždeň. Boli sme v lese pri jazere, učil som ich kajakovať, zakladať ohne či porozumieť lesu a jeho tajomstvám. Celkovo ma to veľmi bavilo. Milujem prírodu, spoznávanie kultúry rôznych krajín a cestovanie. Prestopoval som takmer celú Európu a stopoval som aj v Amerike. Majú tam „megalománsku“ dopravu, u nás máme miniatúrne autá i cesty oproti nim. Šoféroval som v štáte Ohio, ale potom som to vzdal, keďže som nemal medzinárodný vodičák. Mentalitou sú tam vodiči podobní našim. Taký miš-maš zdravých a chorých vodičov.
Máte 20-ročný Renault Clio, s ktorým ste prebrázdili cesty krížom krážom. Kde naposledy ste s ním cestovali niekde ďalej ako je Slovensko?
Moje Clio je môj drak! Niekedy neštartuje ale zamilujú si ho všetci! V Bratislave som auto potreboval kvôli práci, tak som ho dal dokopy za pomoci rodičov a začali sme spolu cestovať. V máji tohto roku som štátnicoval a v tom najväčšom množstve učenia sme s ním išli s partiou do Chorvátska na víkend. Naložení sme s drakom vyrazili na ostrov Krk štýlom...pedál, rýchlosť 5 na podlahe, auto spomaľovalo a dusilo sa, ale dorazili sme šťastne do cieľa. Aj keď sem tam ho bolela hlava...
To sú úžasné zážitky, ale teraz na jeseň to bude tiež lotéria čo ďalej, keď náhodou nenaštartujete?
Nedávno drak neštartoval a šesť ľudí sa zbehlo okolo neho, všetci boli odborníci a chceli to vyriešiť. No a ja som nevedome zahrieval kľúčik od auta v rukách a po nejakom čase to naštartovalo. Tak to robím bežne, lebo viem, že to zaberie. Rádio je kazetové, takze je v ňom kazeta, z ktorej trčí AUX kábel a dajako to hrá. Neviem ako, ale je to čarokrásne.
V ktorej krajine ste našli pokoj a ľudskosť na cestách, ktorá u nás veľakrát chýba?
Najväčší pokoj som našiel v nepokoji na cestách na ostrove Bali. Je tam šialená premávka a je tam toľko skútrov čo u nás áut. Dokonca aj deti tam jazdia na skútroch. Nikto sa neponáhľa, ľudia sú prajní a dajú vám všetko, čo majú. To platí aj na ich cestách, že sú milí, ústretoví, chápaví a tolerantní. Neplatia tam žiadne dopravné pravidlá, ale majú svoje. Vstúpiš na cestu, zatrúbiš raz, keď predbiehaš, zatrúbiš dvakrát a keď nájdeš miesto na parkovanie, tak trikrát... Berie ten, čo prvý trúbi a vodiči to akceptujú. Všetci sú extrémne pozorní a nie sú nervózni. Nevidel som žiadnu nehodu. Taký pán sa nás za jazdy opýtal, či nepotrebujeme pomoc a chvíľku s nami išiel, aby sme vedeli kadiaľ ísť.
Ako sa správate k policajtom ak urobíte priestupok?
Naposledy ma zastavili policajti pri manderláku, lebo ako pravý cp-čkár som išiel do zákazu vjazdu. Chcel som si spraviť skratku a v tom momente som si neuvedomil, že tadiaľ nesmiem ísť. Policajti za mnou vyštartovali, ale nedostal som pokutu. Priznal som chybu, mal som to len s dohovorom. Boli sme k sebe slušní a vždy sa tak správam, lebo mudrovanie sa nevypláca...
Váš automobilový sen, keď budete bohatý?
Keby som mal veľa peňazí, tak by som si určite kúpil Gran Torino alebo by som si dal urobiť na zákazku Ford Mustang Shelby GT 500 Eleanor.
Horúca novinka francúzskej automobilky - mohutné a komfortné SUV Renault Koleos 2.0 DCi v najvyššej výbave Initiale Paris vás oslovilo pri jeho testovaní?
Určite áno! Je to veľké a krásne nadčasové SUV s obrovskými svetlami vpredu aj vzadu, ktoré autu dominovali a dokonca autá jeho majestátnosti na ceste uhýbali. Odomykanie a štartovanie bolo bezkľúčové, čo má tiež svoje výhody. Predné sedadlá s vyšším posedom mali dobré bočné vedenie, ktoré vás udržiavalo pri dynamickejšej jazde a v zákrutách. Interiér prehľadný, privítal ma veľký dotykový displej, ktorý informoval o všetkom, čo potrebujem k jazde, teda aj o navigácii. Zbadal som aj Eco gombík pre úspornejšiu jazdu a páčilo sa mi ticho v kabíne, žiadne rušivé vplyvy zvonku nebolo počuť. Aj rôzne farebné podsvietenia lahodili oku. Uvítal som asistenta riadenia aj parkovacieho asistenta. Takže prvýkrát šoférujem diesel v dvojlitrovom prevedení a v automate - 173 koní dávalo riadnu dynamiku. Automat som šoféroval dva roky dozadu a hoci mi pravá ruka furt strieľala, zvykol som si. Malo to dobrý podvozok, jazdilo to ako po masle aj poľnými cestami. Koleos je síce riadny kolos, ale určite je rodinné auto aj vďaka úložnému priestoru v kufri. Dokonca po sklopení zadných sedadiel vznikla rovná plocha, kde skutočne naložíte množstvo batožiny a môžete vyraziť na chatu do hôr alebo kam len chcete... Pri jazdení som relaxoval pri hudbe hrajúcej z audiosystému Bose s kvalitnými reproduktormi. A to mi vyčarilo obrovský úsmev...
Text a foto: Alena Chorvátová
