Mestský tanečník
15.03.2015 20:17
Modelka Andrea Heringhová tancuje v tanečnej súťaži Tanec snov a pre náš časopis zatancovala pekný tanec s najnovším „partnerom“ Hyundai i10
Andrejka, vaše meno je snáď v každom časopise a nás potešilo, že ste si urobili čas aj pre náš online časopis. Začneme trošku po poriadku a prezraďte, koľko rokov ste sa venovali modelingu?
Asi 15 rokov. Môj brat ma prihlásil do súťaže, kde som vyhrala prvé miesto. Neskôr boli ďaľšie súťaže, ktoré som povyhrávala a zakotvila som v modelingovej agenture, ktorá ma posielala do zahraničia na kástingy. Nejaký čas som bola v Miláne, kde som mala rôzne ponuky aj z televízie. Aj tak som sa vratila na Slovensko, čo neľutujem. Vydala som sa, mala som dieťa a tak modeling už nebol mojou prioritou, pretože som rodinne založená.
Ste momentálne na prvom mieste v tanečnej súťaži „Tanec snov“ a všetkým ste vyrazili dych prvým miestom v tabuľke. Čakali ste taký úžasný výsledok hneď po prvom kole?
Naozaj nečakala a veľmi ma to potešilo. Tancujem s Michalom Potockým, ktorý pracuje v čestnej stráži prezidenta Slovenskej republiky a chce vytancovať sen pre svojho nevyliečiteľne chorého brata Radka. Nikdy som netancovala, ale tento projekt ma dostal svojím charitatívnym rozmerom. Tanec, musím povedať je veľká drina a neviem či by som sa do toho po tejto skúsenosti dala nahovoriť. Páči sa mi však Michalova rodina, s ktorou sme si veľmi dobre rozumieme a mám preto motiváciu.
Ten tanec vám fakt sedí! Nechcete v tom pokračovať aj po súťaži?
Možno si ma tam nechajú a budem pokračovať v kurze, pretože spoločenské tance ma naozaj dostali! Uvidíme čo bude ďalej...
Andrejka, na cestách je vás vidieť skôr vo veľkých autách typu SUV ako v menších mestských autách. Ako je to s vami?
Jazdím vo veľkom aute kvôli bezpečnosti, ale pamätám si časy, keď som jazdila na malom Smarte. Išla som s ním na módnu prehliadku do Trenčína po diaľnici a bolo hrozne veterno. Mala som pocit, že sa tá krabička každú chvíľku prevráti, ale cestu som s malými obavami zvládla. Súhlasím s názorom, že malé autá sú skôr na jazdu po meste a nie na dlhé trate. Tam viac preferujem veľké a pohodlné auto ako je moje Porsche Cayenne.
Bývate občas nepokojná a v strese za volantom?
Nie som nervózna za volantom a v zásade ma nič nevytočí. Snažím sa byť tolerantná a pokojná, ale agresívnych vodičov nemám rada, čo ma ohrozujú v mojej jazde.
V dnešnej dobe je v autách pomerne rovnaký počet mužov a žien. Máte aj vy takú skúsenosť? Sú lepšie vodičky ako muži?
Každý druhý vodič v aute je žena, ale na to, aby bola dobrá vodička nielen žena, ale aj muž potrebuje prax, veľa odjazdených kilometrov. Od toho sa odvíja dobré šoférovanie. Ak napríklad začne staršia žena jazdiť, tak to zaručene na ceste spoznáte a netreba hneď nadávať, tiež potrebuje čas. Ďaľšia vec je, že šoférovanie by nás malo baviť, mnohí z nás to majú v krvi a pri takých vodičoch sa potom cítite bezpečne.
Zažili ste nebezpečné chvíle, kedy ste od strachu rátali sekndy?
Mám príhodu s mercedesom, keď nám niečo obrovské a bielej farby padlo na čelné sklo. Dodnes neviem čo to bolo, ani sme to nikde nenašli. Vták, zviera...no neviem, ale sklo sa rozbilo na drobné čiastočky a so spolujazdcom sme toho mali plné oči, všade samé perie, krv...zľakla som sa, veru také niečo by som už nechcela zažiť. Museli sme zavolať odťahovku a s očami k lekárovi.
Dúfam, že to bola jediná nebezpečná príhoda, ktorú ste zažili?
Môj brat išiel pred nami v aute a my za nimi. Vodič dostal šmyk a ja som mala v priamom prenose obraz ako robili kotrmelce. To sa tiež nedá zabudnúť a bol to najhorší zážitok, čo som videla. To bola strašná nehoda, ktorú som zažila a ten pocit, ktorý som v tom momente mala bolo, že to trvalo strašne dlho a bol to len okamih! Chvalabohu nič vážne sa nakoniec nestalo, boli len doudieraní a doškriabaní.
Čo musíte mať bezpodmienečne v aute, aby ste boli nadmieru spokojná?
Zakladám si na tom, aby v aute, ktoré šoférujem bola automatická prevodovka. Naozaj veľmi dlho jazdím na automate, tak by som sa k manuálu už nevrátila. Na cestách nám pribúdajú kolóny a určite je automat pohodlnejší ako neustále prehadzovať rýchlosti. Okrem toho mám rada, keď je auto rýchle, keď to vyžaduje jazda pri predbiehaní, tak vtedy očakávam dobrý výkon motora. Na diaľnici sa rada rozbehnem, ale snažím sa dodržiavať rýchlosť a väčšinou vozím deti v aute, tak ma to ani nedráždi jazdiť príliš rýchlo.
A čo klíma? Veľa vodičov sa sťažuje, že sa cítia prechladnutí...Ako je to s vami?
Využívam klímu v lete, ale nesmie byť veľký teplotný rozdiel v aute a vonku. Nastavím si ju primerane, pretože potom moje deti sú choré a berú antibiotiká. Na to si teda dávam veľký pozor.
Na výbavu auta si potrpíte, alebo by ste prijali len ten nutný základ, ktorý predajcovia áut ponúkajú?
Nemám veľké nároky na výbavu auta. Aj keď elektrika poteší, ale ak by nebola, nič sa nedeje. Je pohodlnejšie si nastaviť sedadlo elektricky ako páčkou. Dnes sa vyrábajú autá, ktoré aj v tejto oblasti idú dopredu a časom to bude normálne, že autá budú mať elektriku v základnej výbave, čo si dnes musia priplatiť.
Veľmi ma teší, že ste nemali problém vyskúšať si opäť jedno z menších áut s manuálnou prevodovkou. Raritou testovaného modelu Hyundai i10 bolo to, že sa s ním jazdí okrem benzínu aj na plyn. Mali ste v živote príležitosť vyskúšať také auto?
Priznám sa, že nie a veľmi ma to s „idesinou“ bavilo a „tančilo“ sa naozaj dobre na ceste, ako aj v zákrutách. Prekvapená som bola zo seba, že manuálna prevodovka mi nerobila problém, radila som podľa ucha. Neverila som, že je to len jednolitrový motor, v meste sme jazdili a malo to dobrý výkon. Tlačidlom LPG som si mohla voliť či chcem jazdiť na plyn alebo na benzín. Vcelku dobre premyslené. Trošku som sa rozhliadla po aute a upútal ma pekný interiér s krásnym dizajnom. V tom smere kórejská automobilka urobila veľký kus práce. Na to, že to zvonku vyzerá ako malé auto, vo vnútri je veľmi priestranné a zadní pasažieri sa rozhodne tlačiť nebudú. Vonkajší nápis, že jazdím na plyn pútal zraky okolia, inak by som si ani neuvedomovala v akom aute sedím. Ak by som nemala tri deti, pri ktorých potrebujem veľký kufor, tak „idesinu“ by som mala vtedy, ak by som bola sama, len s jednou výnimkou, musela by mať automatickú prevodovku! Vtedy by to bol ideálny tanečník do mesta!
Text: Alena Chorvátová
Foto: autorka
