Mestský krásavec
08.10.2016 20:04
Jediná sochárka tvoriaca z bronzu Jana Galaxia Brisudová ocenila štýl a vzhľad mestského krásavca Hyundai i20 Active 1,0 T-GDI a ešte prezradila aké to bolo unikať policajtom v Rakúsku a ako to všetko nakoniec dopadlo...
Boli ste jednou z posledných žiačok známeho sochára Tibora Bartfaya. Vy však idete svojou vlastnou cestou a tvoríte sochy, ktorým dávate dušu. Ozaj, prečo vás volajú Galaxia?
Moje sochy tvorím väčšinou do bronzu, alebo do kameniny so zataveným sklom.
A prečo ma volajú Galaxia? Mali sme s priateľmi filozofickú debatu a jeden z nich mi povedal, že som múdra a neuchopiteľná ako celá galaxia...a tak nejako mi to prischlo. Asi to myslel ironicky.
Je úžasné, že máte podporu aj v priateľovi sochárovi Stankovi Kičovi. Čo vás čaká najbližšie a kedy máte čas na relax?
Najbližšie budeme mať spoločnú autorskú výstavu v Prahe. Tento rok sme chceli vystavovať v Madride a chceli sme ísť autom, ale 2000 km je fakt šialené. Dohodlo sa to až budúci rok.
Koncom novembra nás čaká Miami na Art Expo a ešte uvidíme, či potom naše diela zoberie jedna galéria z Miami. Na letisku nás už bude čakať auto, lebo tam sú vzdialenosti fakt veľké, ale cesty veľké a pohodové. Zastupuje nás jedna viedenská galéria, cez ktorú sme boli aj v New Yorku. Tam sme nejazdili autom, ale na pešo alebo metrom. Jednoducho cudzinec tam nemá šancu jazdiť. Dopravná divočina, vytrubuje sa a pod. Môj relax sú dvaja synovia Maťko a Kubko a prechádzka s našimi dievčatami, fenečkami z útulku.
Hovorili ste, že jazdíte na veľkom Peugeote 5008 SW. Stačí vám to na prepravu vašich diel a čo vlastne pre vás znamená tento dopravný prostriedok?
Zatiaľ Peugeot 5008 stačil, ale už uvažujem kúpiť niečo nové a väčšie. Možno VW Transportér, ale ešte uvidím. Auto je pre mňa doležité nie iba v tom, že sa v ňom prevážam, ale hlavné je, že sa v ňom prevážajú moje diela. Veľa jazím, rada šoférujem aj cúvam a všetko okolo áut mám rada. Som narodená v znamení Strelca a to sú poväčšinou dobré šoférky. Sú akčné!
Tú akčnosť strelcov potvrdzujem, ale čo vaše začiatky za volantom. Boli ťažké?
V autoškole som sa toho veľa nenaučila, lebo ja som už vedela jazdiť. Mala som frajera, ktorý ma všetko naučil a v autoškole hneď na prvej hodine mi inštruktor začal vysvetľovať a pochopil, že mi to ide. Stáli sme na semafóre, kde sme stretli jeho kamaráta taxikára a dali sme si preteky. Vyštartovali sme naraz a ja som vyhrala! To bolo hneď na prvej hodine a stala som sa jeho obľúbená žiačka.
Po autoškole ste brázdili Bratislavu jedna radosť, mám pravdu?
Kdeže! Žila som vo Viedni a tam sa musíte veľmi rýchlo zorientovať, ale majú oproti nám výborné štvorprúdovky a naozaj je tam radosť jazdiť. To mesto je logisticky dobre vymyslené a hoci sú kolóny, tak sa stále jazdí, lebo semafóry na seba nadväzujú.
Zažili ste vo Viedni dopravnú nehodu? Je to iné ako u nás?
Jazdím už 20 rokov bez nehôd až na jednu, ktorá nebola z mojej viny. Jeden týpek vybehol z bočnej cesty na hlavnú a nevšimol si ma. Išla som s kamoškou v mojej Renaultke 5, keď do mňa nabúral. Bola to nakoniec veľmi výhodná búračka, lebo mi rakúska poistovňa zaplatila celú škodu a ešte mi aj ostalo. Odvtedy som mala iba zopár mestských ťukancov.
Žili ste tam nejaký čas, ale platili ste pokutu za dopravný priestupok?
No ešte keď som bola podstatne mladšia, aj divokejšia, aj hlúpejšia, tak mi jeden kamarát rozprával, že raz ušiel rakúskym policajtom a schoval sa s autom niekde v poli. No a stalo sa mi, že som v jednej z rakúskych dedín nedodržala rýchlosť, bola tam 40-tka a ja som išla cca. 60, nemala som na pokutu a tak som sa rozhodla konať podľa návodu môjho rovnako „múdreho“ kamaráta. Už na mňa mávali a tak som len policajta obišla a dupla som na to ešte viac.... no čo Vám poviem, čisté bláznovstvo. Policajti naskákali do auta a začali ma naháňať, dali echo aj ďalším a kúsok za dedinou a už mi išli aj druhí oproti. Veľmi rýchlo ma chytili, vyskákali z áut, obstáli ho a jeden držal revolver a mieril na auto-mňa. Pripadala som si ako najväčší gangster, ktorý práve vylúpil banku. Bol to hrozný pocit.
Samozrejme nakoľko som nemala na tú pokutu, vzali ma pekne so sebou na policajnú stanicu v Hainburgu a tam som si pekne posedela, kým za mnou neprišiel brat s otcom, pokutu zaplatili a mňa pustili... Vypočula som si dokonalú prednášku od otca, aj brata. Odvtedy už policajtom radšej zastavujem.
Máte v sebe aj pretekárske gény?
Dávnejšie, keď som nemala deti, tak som si sem tam zapretekala. Rada som jazdila rýchlo na mojich Renaultoch 5GTI a Fuego.
Mestský crossover Hyundai i20 Active 1,0 T-GDI ste si vyskúšali v automate, čo tuším nebol problém hoci jazdíte na manuáli...
Automat som jazdila v Amerike, ale je to super aj v Bratislave do kolón, ktorých je tu neúrekom. Tento model má pekný vzhľad, dizajn, pekné detaily a vpredu vyzerá, že má chuť si zbehnúť do terénu. Oranžová metalíza, čierne plasty zvonku ladili s interiérom v tých istých farbách, čo je in. A svietivé farby ja milujem! Sadla som si a na svoju výšku som mala dosť veľa priestoru. Všetko som mala blízko seba a rýchlo som sa udomácnila. Praktická palubovka a v späťáku cúvacia kamera, tak tá ma dostala! Odkladací priestor na fľašu vo dverách, v strede na kávu a hore na okuliare, tak tu sa myslelo väčšinou na ženy, ktoré toto potrebujú...Počúvam často audioknihy tak výstupy ako AUX, USB ja využijem. Ocenila som vyhrievanie volantu a sedadiel, čo v zime je super.
Jednolitrový motor som neuhádla, čakala som, že v techničáku bude napísaný vyšší objem motora, ale bolo to tiché, svižné a príjemné do mestskej premávky. Na semafóroch sa motor vypínal a v rámci úspory tento systém je veľmi praktický. Parkovanie s i20-tkou úplne ideálne pre ženy vďaka rozmerom auta, ktoré radi nakupujú a neradi parkujú. V cene 15 790 eur máte splnené vetky očakávania od auta do hektickej mestskej premávky.
Text a foto: Alena Chorvátová
