Mám rada rýchlosť v japonských autách

Operná sólistka SND Evka Hornyáková na nejaký čas opustí javisko opery a v decembri nastúpi na materskú dovolenku. Mám rada rýchlosť v japonských autách a pre náš časopis Auto a žena otestovala japonský model Mitsubishi ASX. Pri Japonsku ešte zostaneme, pretože má Evka rada japonských divákov a niečo o ich doprave sme sa dozvedeli z nášho rozhovoru.

 

Precestovala si veľa krajín ako je Španielsko, Taliansko, Nemecko, Škótsko, Japonsko. A práve do Japonska si cestovala na 4-5 týždňov. Akí sú diváci? Vedia oceniť našich operných spevákov?

 

Japonci sú veľmi vďační diváci, a keď prídeš na javisko, odprezentuješ sa prvými taktami, tak potom už vieš, či to bude fungovať alebo nie... Pre japoncov je všetko európske vynímočné a vzácne. Z juhu Japonska sme išli na sever, pretože som mala 15 predstavení. Jeden zanietený fanúšik prišiel za mnou s vytlačeným plagátom z juhu na sever, kde som spievala a prišiel si ho dať po predstavení podpísať. Jednoducho všade cestoval, kde sme spievali. Oni operu zbožňujú! Rada spievam Puciniho opery, čo je moja srdcovka, a na záver sme zožali standing ovation. 

 

Máš z dopravy v Japonsku nezabudnuteľný zážitok?

 

Išla som šialenou rýchosťou, akou som nikdy v živote nešla. A to bolo v rýchlovlaku Shinkanzen, kde som nestíhala sledovať okolie, pretože krajina sa okolo mňa len tak mihala. V Tokiu na obrovskej stanici som musela s batožinou prestupovať na ďalší Shinkanzen a mala som čas na prestup iba 8 minút. Normálne sa mi z toho zatočila hlava, ale našťastie sme to stihli. Oni presne vedia nastúpiť, tam kde majú. Naozaj som z tej ich dopravy bola ohromená a som doteraz.

 

To asi fakt bolo iné, ako keď si robila autoškolu na Slovensku...kde to bolo?

 

V Levoči som si robila autoškolu a tam nemáme žiadny semafór a jje tam šialená križovatka. Pri Košickej bráne je to do kopca a na ručnej brzde som tam mala zastaviť. Pre istotu som v noci s otcom chodila trénovať do Popradu, lebo tam majú semafóry. :) Tatko mi kúpil zelené Daewoo Tico a vyzerala som v ňom ako v konzerve, ale na učenie bolo výborné. Asi polroka som na ňom jazdila, keď sa mi podarilo naraziť do policajtov. Stáli pod kopcom a mne sa podarilo za zlých poveternostných podmienok naraziť rovno do šoférových dverí. Nevzali mi vodičák a videli aká som z toho vystresovaná, tak ma vzali na poisťovnu a všetko sa podarilo doriešiť.

 

 

Vo všeobecnosti máš dobré skúsenosti s policajtami?

 

Samozrejme, že pri dopravnom priestupku sa snažím zjednať pokutu, ak sa to dá, ale to už niekedy vidím a cítim, keď dávam dolu okienko, či to pôjde alebo nie. Napokon sa dá vždy dohodnúť. A vinu si priznám, keď urobím priestupok. Stala sa mi taká celkom milá príhoda, že ma zastavil policajt v Prešove. Bola už tma a policajt mi dohováral, aby som nerobila zásadné chyby, že nedám prednosť v jazde. Potom sme zistili, že sme boli spolužiaci, tak sme si zaspomínali a priestupok sme vyriešili dohovorom.

 

Ak si robila dlhšie trasy, kam si najčastejšie jazdila autom?

 

Veľa som jazdila spievať do Prahy a veru po koncerte som často bojovala s mikrospánkom, ale už to nerobím. Ak dospievam, tak radšej zostanem spať po vystúpení a ráno o šiestej vyštartujem domov. Raz mi kamión vyletel do cesty a vtedy všetci anjeli strážni pri mne stáli. Najhoršie je to bolo za Brnom, keď si poviem, že už som doma a to je ešte hodina cesty...no a potom sa to stalo, že som vzala so sebou zvodidlá. Našťastie už som sa poučila a takéto šialenstvá nerobím.

 

 

Ktorá krajina, sa ti páči a možno by si tam chcela žiť?

 

Taliansko je moja zasľúbená zem, tam som asi žila v minulom živote! Urobila som však fatálnu chybu a išla som s autom do Ríma! To som nemala robiť, pretože taliani majú svoje vlastné pravidlá. A keď je zelená, tak všetci sa natlačia z každej strany a trúbia, vykrikujú na malinkých autách, ktoré sú z každej strany obúchané. Bol to šok a žiadnu kolíziu s iným autom som tam nemala ani v inej krajine. Do Talianska však už autom nikdy nepôjdem…. 

 

Text, foto a video: Alena Chorvátová