Mám rada japonské autá...
12.10.2019 09:12
Slovenská herečka Danka Košická nám prezradila niečo o svojej práci v seriáli, v divadle, ale aj z dabingu. Najčastejšie jazdí trasu Košice – Bratislava. Obľubuje jazdenie v aute s manuálnou prevodovkou...a nečakané stretnutie s diviakom na ceste...
Danka, si známa v seriáli Sestričky a tvoja rola Heleny zaľúbenej do mladšieho kolegu je zaujímavá, ale aj príbehmi pacientov, ktoré neraz chytia za srdce. Sledujeme druhú sériu Sestričiek na Markíze a prezradíš nám či bude ďaľšie pokračovanie?
Áno, už sa pripravuje tretia séria a do konca roka sa točí. Okrem seriálu, hrám v Štátnom divadle v Košiciach a rada by som vás pozvala na úspešné predstavenie režiséra M. Čičmáka - „Urna na prázdnom javisku“. Tri herečky zavraždia režiséra a potom ho chcú pochovať na javisku, ale viac už neprezradím. Ešte hrám v divadle Aréna v predstaveniach Ráno po, Holokaust, Perfect days. Musím povedať že dva roky som v neustálom kolobehu a chcem si už dať konečne prestávku, takže nové ponuky neprijímam okrem jedného činoherného projektu.
Často jazdíš Košice – Bratislava a stáva sa, že keď zbadáš sanitku, tak jej síce uvoľníš priestor, ale po seriáli sa už dívaš inými očami, tak trochu viac „profesionálne“ a vieš si predstaviť, čo sa v sanitke odohráva?“
Áno, som taká „intercity“ a musím povedať, že odkedy hrám v seriáli Sestričky, tak úplne inak vnímam sanitky teraz ako predtým. Viem, čo sa v nej odohráva, že naozaj ide o sekundy v boji o život a mám obrovský rešpekt, keď za mnou začne húkať.
Si skvelá dabingová herečka s príjemným hlasom. Mnohí nevedia, že dabovanie je náročné po viacerých stránkach, ale také milostné scény sú asi aj vtipné alebo to nie je úplne tak?!
Keby niekto videl ako sa dabujú erotické scény, tak by sa zasmial. Bozkávam vlastnú ruku a funím pri tom....vedľa mňa kolega robí to isté. Po čase sa nám odkrví hlava, to naozaj nič romantické za tým nie je, ale naopak je to dosť smiešne. Stojíme pri dabovaní aj kvôli dýchaniu a technike. Veru nás bolia nohy, keď stojíme 4 -5 hodín síce s malými prestávkami, ale je to náročné.
Najazdíš ročne 30 tisíc kilometrov, čo je na ženu naozaj slušné číslo. Spomínala si, že máš rada rýchlu jazdu, ale napriek tomu si bezpečná a dodržiavaš predpisy. Akých vodičov stretávaš na svojich cestách?
Spolucestujúci v mojom aute mi vravia, že sa so mnou cítia bezpečne, keď šoférujem. Jazdím adekvátne tomu ako sa cítim aj rýchlejšie. Ak som v pohode, tak si užívam jazdu, ale ak mám deň, že sa necítim dobre, tak idem radšej pomalšie. Vodičov stretávam rôznych, ale nemám rada tých riskantných a to sú väčšinou muži. Akoby nevedeli, že fyzika existuje a napriek tomu, že majú drahé a rýchle autá, tak riskujú. Veľakrát som bola svedkom, že šmyku neušli, lebo podcenili stav vozovky a nepomohlo ani ESP či ABS. Zlyhanie ľudského faktoru je v tom väčšinou na prvom mieste. Ak chce niekto ohroziť seba, tak to je jeho voľba, ale ohrozovať okolie je nezodpovednosť.
Mala si aj ty nečakanú kolíziu, ktorá našťastie dopadla dobre a odniesli si to len plechy?
Pred dvomi mesiacmi som sa zrazila s diviakom. Za Rimavskou Sobotou prechádzalo väčšie stádo asi desiatich diviakov cez cestu. Prekľučkovala som pomedzi nich a jeden veľký diviak sa zachytil o môj nárazník. Ďakujem vesmíru, že sme to všetci prežili len nárazník bol trošku chytený a preliačený. Ak by išiel niekto rýchlejšie a nemal toľko skúseností, tak by to dopadlo oveľa horšie, pretože dvestokilový diviak nie je sranda...
Ak ťa zastavia policajti, tak ti vtipne povedia, že „sestrička“ urobili ste priestupok?
Pred pár rokmi som točila seriál V mene zákona a bola som tám šéfka polície. Samozrejme mi všetko odpúšťali, že som vraj jedna z nich. Zažila som bežné kontroly, dali mi fúkať, ale aj za rýchlosť ma zastavili. Nikdy som neplatila, vždy som to uhovorila. Bezradná som skôr z toho, keď dostanem papuču. V tom momente neviem, čo ďalej, lebo mám byť niekde inde a všetko sa zastaví.
Predsa len, keď sa vrátime do tvojich tenegerských liet a prvé jazdné skúsenosti. Zalovíš v pamäti, čo kuriózne si zažila?
V sedemnástich som si urobila vodičák a potom som dlho nešoférovala. Môj bývalý muž povedal, že požičiame si malú fiatku 500 a pôjdeme k mojim rodičom do Tatier. Bolo to v zime a ja som po desiatich rokoch sadla do auta a mala som odbočiť doprava. Od strachu som nevedela pravouhlo odbočiť a išla som rovno snáď 10 km. Mala som pocit, že to najmenšie auto na svete nevojde do tej odbočky, nemala som odhad. Ešte aj teraz vždy, keď idem okolo, si na to spomeniem.
V dnešnej dobe veľa žien preferuje automatickú prevodovku, ale pozerám, že si sa veľmi dobre zhostila s manuálnou...preferuješ autá skôr s manuálom?
Bývam na dedine v kopcoch, kde sú serpentíny, takže potrebujem dobré auto a mám radšej manuálnu prevodovku. Rada prehadzujem rýchlosti a musím mať ten pocit, že auto mám pod kontrolou.To mi automat nedá, pretože mám pocit, že môj mozog rýchlejšie reaguje ako ten automat, ktorý je podľa mňa určite pomalší. Vidím to na ženách v meste, že niektoré sú pomalšie a viem, že jazdia na automate. Vtedy sa rozhodnem, že ju radšej predbehnem. Potom sú ženy, ktoré veľmi dobre šoférujú. Hovorí sa, že ženy nemajú orientačný zmysel, ale ja mám aj mužské myslenie. Rýchlo myslím, rýchlo konám, je vo mne taký vnútorný muž, ktorý šoféruje za mňa.
Testujeme Hondu HR-V. Máš skúsenosti s japonskými autami?
Mám rada japonské autá...oceňujem kvalitu týchto áut. Jazdila som na toyote yaris a vedela som si sedadlo sklopiť, jednoduchá manipulácia pre každú ženu. Dva bicykle som do nej vopchala a to sa mi už potom do žiadneho malého auta nepodarilo. Desať rokov mi slúžila, len benzín, olej som do nej dávala a menila som žiarovku. Potom som mala VW Passat, ale niečo tomu chýbalo, nejako ma to nechytilo za srdce. Teraz mám francúzske auto, ale ani s tým sa neviem stotožniť. Ťahá ma to naspäť k japoncom, pretože je tam vyvážený pomer ceny ku kvalite. Možno by som si raz chcela splniť sen, ktorým je Toyota CHR. Je tak nadčasové a keď ho vidím, veľmi sa mi páči.
Text a foto: Alena Chorvátová
