Mám rada bezpečné SUV-čka
20.02.2021 10:15
Charizmatická herečka Gabriela Škrabáková o hereckej práci, ktorá je momentálne chýba, o rôznych situáciach, ktoré sa udejú na doskách, ktoré znamenajú svet a jej zážitkoch z cestovania po Európe a Amerike. Okrem toho si vyskúšala nový sedemmiestný model Kia Sorento, ktoré si môžete pozrieť vo videách.
Dlhé roky si hosťovala na Novej scéne, v SND, RND, GUnaGU či v divadle Andreja Bagara. Teraz je náročná doba, kedy umelci majú sťažené podmienky a možnosti sú obmedzené. Si hlas Sandry Bulock, ale dabingu sa ešte venuješ?
Samozrejme som rada, keď je viac dabingu nakoľko je teraz ťažšie si zháňať prácu a v podstate aj toho dabingu je čoraz menej ako bolo pred koronou. Žijeme v náročnej dobe, ale verím, že všetko raz skončí a vrátime sa do normálnych koľají. Teším na prácu so zájazdovým divadlom Planéta zážitkov, s ktorým som mala tri predstavenia, ktoré mali hĺbku, humor a boli tam ľudia, s ktorými som si pracovne i ľudsky rozumela.
Na doskách, ktoré znamenajú svet sa stanú rôzne nepredvídateľné situácie. Bola si aj ty svedkom, že sa prihodilo niečo, s čím si nerátala?
Niekoľkokrát sa mi stal úraz na javisku. Raz to bolo na Novej scéne v hre Šiesti v pyžame. Hrala som takú fiflenku, ktorá mala v ruke hrniec s kašou a vyšplechlo mi z neho na zem. V tom som sa v štekličkách zvrtla a spadla na schodoch v krásnych šatách, ktoré sa zipsovali až ku kolenám, a ten zips mi to jedno koleno rozťal, čo bolo na šitie. Cez prestávku ma chceli odviezť záchranári, ale ja som to predstavenie v adrenalíne dohrala... veď bolo predsa vypredané. Po predstavení sa prihlásil jeden divák chirirg, ktorý mi to koleno potom zašil v Ružinovskej nemocnici.
Aké to bolo po autoškole, keď si začala naberať šoférske skúsenosti?
No musela som sa krotiť, lebo rada jazdím rýchlo nakoľko som v znamení Strelca a ten temperament mám jednoducho v krvi. Aj moje pokuty boli s tým spojené a boli väčšinou za rýchlosť, ale odkedy mám deti, tak sa to zmenilo a nastúpila zodpovednosť. Odvtedy sa snažím jazdiť pomaly a bezpečne v rámci bezpečnostných predpisov. Aj preto mám rada väčšie auta typu SUV, v ktorých sa cítim bezpečne, ale aj komfortnejšie.
Cestovala si aj do iných krajín či už do Európy alebo do Ameriky?
Nejaký čas som často cestovala do Talianska. A veru taliani sú v premávke totálne blázniví! Čím idete južnejšie, tým je to dramatickejšie. Ak náhodou naskočí červená, tak to je signál, že každý vyrazí len taká radosť! Na severe Talianska určite viac dodržujú dopravné pravidlá a jazdí sa podobne ako u nás. U nich je trúbenie normálne a vzájomne sa tak upozorňujú. Neznamená to, že si nejako nadávajú, ale dokonca sa tak zdravia, keď sa náhodou poznajú. Zaujímavé, že nehody som tam žiadne nevidela.
Horšiu dopravnú situáciu si už potom inde nevidela ?
Najviac som sa bála v Káhire, keď sme tam išli so sestrou na road trip.Taliansko bola malina oproti vodičom v Káhire! Všetci sa tam ako mravce naraz pohnú do križovaťky bez žiadnych pravidiel a dodnes nechápem, čo som tam zažila. Bola to hotová katastrofa! Nerozumiem ako sme to tam vôbec prežili. Pamätám si, že sme si sestrou upíjali z ploskačky s ohnivým nápojom a sedeli v autobuse hneď za šoférom. Ten sa obzrel, že čo to pijeme a vytrhol nám ploskačku, glgol si, rátil ploskačku a šoféroval si veselo ďalej...nechápali sme, iná mentalita a pre nás ťažko pochopiteľná.
V Amerike sa ti dopravný systém viac pozdával ako v krajinách, ktoré si doteraz spomínala?
Hej. Majú tam 6 až 8 prúdových diaľníc a veľmi veľa kruhových objazdov, potom občas rozmýšľaš, že kadiaľ máš výjsť. Bolo to náročné sa hneď zorientovať, ale časom sa dá zvyknúť. Zaujalo ma, že jeden pruh bol taký prázdnejší a nechápala som prečo?! Vraj tam môžu ísť takí vodiči, keď idú v aute traja alebo štyria. Tí sú uprednostnení viac ako, keď ide vodič sám. Zdalo sa mi to logické. Treba spomenúť, že sú tam vysoké pokuty, ak by som v tom pruhu išla sama. Určite sa to neoplatí, oni to tam rešpektujú.
Ak tam chceš jazdiť, tak si potrebovala aj medzinárodný vodičák?
V Americkom Seattli som si práve tento medzinárodný vodičák urobila, pretože som mala iba československý a to by som tam nemohla jazdiť. Už v tej dobe sa tam vodičák robil online, čo my sme tu doma ani nechyrovali, čo to znamená. Oprášila som si poriadne angličtinu písaním testu a potom som mala jazdu na veľkom Buicku a doma som mala Fiat Punto. Nakoniec som ten americký vodičký preukaz dostala na niekoľko rokov...bola som pyšná. :)
Text, foto a video: Alena Chorvátová
