„Mám rád väčšie a pohodlné autá“

31.03.2018 09:13

S mladým začínajúcim režisérom Marekom Káčerom sme sa zhovárali o jeho živote, tvorbe, o veľkých autách a testovaní nového Nissanu Navara Trek-1°.


Váš najnovší krátky film Ríbezľák získal nedávno svoje prvé ocenenie na londýnskom filmovom festivale Gold Movie Awards Goddess Nike. Bola ním cena pre najlepšieho herca do 18 rokov, ktorú si odniesla mladá herečka Martinka Kapráliková. Aké sú vaše pocity z tohto ocenenia?

 

Táto cena nás veľmi potešila. Martinka má bohaté skúsenosti najmä s dabingom, ale tiež aj s herectvom. Sama pochádza z hereckej rodiny Kaprálikovcov – dá sa teda povedať, že herectvo má v krvi. Podala krásny výkon po boku špičkových slovenských hercov Martina Hubu a Milky Vášáryovej. Ocenenie si teda právom zaslúžila.

 

Prezradíte nám niečo viac aj o samotnom filme? Zažili ste pri nakrúcaní aj nepredvídateľné situácie?

 

Je to príbeh o vzťahu spisovateľa Ondreja a jeho manželky Katky, ktorí spolu prežili krásny život a majú naň veľa spomienok. Prepletá sa tu viacero časových rovín a divák nie vždy presne vie, čo je ozajstné a čo je len výplod fantázie. Celý film sme natáčali v krásnom prostredí myjavských kopaníc. Pôvodne sa malo nakrúcať koncom leta, ale kvôli pracovnej vyťaženosti pána Martina Hubu a pani Milky Vášáryovej sa natáčanie presunulo až na jeseň. To nám spôsobilo nemalé problémy, nakoľko sa väčšina príbehu odohráva v prírode. Pri nakrúcaní posledného záberu bol na záhrade už len jeden strom, ktorému ešte neopadali listy. Natáčali sme teda pred ním. Našťastie sa nám to podarilo spraviť tak, že divák nič nezbadá. V podstate sme oklamali počasie. Každá takáto zdanlivo nevyriešiteľná prekážka nás posúva ďalej.

Trailer k filmu:

Ste síce vyštudovaný kameraman, v úlohe režiséra však už máte na konte 10 krátkych filmov. Aká bola vaša cesta od kamery k réžii?

 

Kameru som vyštudoval na Vyššej odbornej filmovej škole v Zlíne a následne aj na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Postupne som však začal cítiť potrebu príbehy sám rozprávať. Spolupracoval som s viacerými scenáristami. Prvé väčšie úspechy však prišli až pri spolupráci so scenáristkou Lenkou Čepkovou. Spoločne sme zatiaľ zrealizovali tri krátke filmy. V rámci celosvetovej súťaže 48 Hours film project sme nakrútili komédiu “U štrbavého slona”, ktorá už dvakrát získala Cenu divákov. Naším zatiaľ najúspešnejším filmom bola historická dráma “Toto nie je o nás”. Hlavné úlohy stvárnili herci Rebeka Poláková, Milo Kráľ, Ján Jackuliak a Tomáš Stopa. Doteraz sme zaň získali niekoľko ocenení za najlepší film na festivaloch v Londýne, Austrálii a Taliansku. Taktiež sme získali cenu za prínos v Kanade. Nemôžem zabudnúť ani na cenu za najlepší scenár a niekoľko nominácii na najlepšiu réžiu.

Viem o vás, že ste spoluzakladateľom filmovej produkčnej spoločnosti CineVision. Plánujete sa okrem krátkych filmov začať venovať aj väčším projektom? Aké sú vaše ďalšie plány do budúcna?

 

Určite áno, väčším projektom sme sa už začali venovať. Naša spoločnosť si nechala v minulom roku napísať na objednávku scenáre k dvom filmovým seriálom. Prvý z nich, mysteriózny krimi thriller plánujeme filmovať už toto leto. Spoločne s Lenkou Čepkovou tiež pracujeme na našom prvom celovečernom filme, ktorý je momentálne v štádiu finalizácie scenára.

 

Pre ocenenia zvyknete lietať lietadlom a v rámci Slovenska predpokladám, že cestujete skôr autom. Kde sa vám páčila dopravná infraštruktúra, ktorá by zodpovedala vašim predstavám? Kde, naopak, ste boli prekvapený bláznivým jazdením a trúbením na cestách?

 

Autom do zahraničia jazdím najčastejšie za mojou sestrou. Tá žije v nemeckom Stuttgarte. Nemci sú veľmi ohľaduplní šoféri a jazdenie tam je bez problémov. Naopak tomu bolo napr. na dovolenke na Sicílii. Doprava tam je veľmi divoká. Bežnou praktikou miestnych šoférov je, že na križovatke sa medzi autá postavia skútre, takže zrazu to vyzerá ako by cesta mala aspoň šesť pruhov. Okrem toho, keď svetlo na semafóre preskočí z červenej na oranžovú, začnú všetci šoféri trúbiť. Asi, aby niekto náhodou nezaspal...

Ako by ste sa charakterizovali ako vodič?

 

Rozhodne nepatrím do kategórie pretekárov, mám rád svoje pohodlie a veľké autá, ktoré dokážu zdolať aj náročnejší terén. To pri našich filmových projektoch často potrebujeme. Jazdím na Suzuki Vitara, ktorá patrí do kategórie malých SUV. Časom by som však rád presedlal do niečoho ešte väčšieho. Môj favorit je BMW X5.

Máte za volantom nejakú nepríjemnú skúsenosť? Nabúrali ste už?

 

Ja sám som s mojím autom zatiaľ nenabúral, ale zato každý, komu som ho požičal, do niečoho narazil. Mojej bývalej priateľke sa stala veľmi nepríjemná vec, kedy jej v plnej rýchlosti na diaľnici vrazila pravdepodobne odpadnutá pneumatika z druhého pruhu rovno do prednej kapoty auta. Našťastie sa jej nič nestalo, odnieslo to auto. Z tých vtipnejších príhod môžem spomenúť jednu, keď mi mal kamarát na chvíľu postrážiť odparkované auto v starom meste. Asi minútu po tom, čo som odišiel mi volal, že sa potreboval uhnúť prechádzajúcemu autu a pri tom nacúval rovno do stĺpiku, ktorý bol za ním. Spýtal som sa ho, že ako sa mu to podarilo, keď má auto cúvaciu kameru. Povedal mi len, že on je zvyknutý na cúvacie senzory a tu mu nič nepípalo. Odvtedy som sa rozhodol svoje auto viac nepožičiavať.

 

Tak to máte ozaj bohaté skúsenosti s požičiavaním auta. Stalo sa vám niekedy za volantom niečo, z čoho vám ostal doslova rozum stáť?

 

Mám taký vtipný zážitok, ktorý sa mi stal pred pár rokmi na starom služobnom aute. S kolegom som zastavil na križovatke v kopci. Zrazu som si spomenul, že potrebujem skontrolovať niečo v kufri. Zatiahol som ručnú brzdu a vystúpil z auta. V tom momente začalo auto prudko cúvať. Rozbehol som sa za ním, skočil do vnútra a dupol na brzdu. Spýtal som sa kolegu, ktorý bol v aute úplne pokojný a hral sa na mobile, že prečo niečo nespravil, tak mi len povedal – “veril som, že tento problém sa vyrieši sám. A pozri!”

Nissan Navara v limitovanej edícii Trek-1° dokazuje, že ide nielen o štýlové, ale aj praktické terénne auto tretej generácie, ktoré dokáže divy tam, kde to iné autá nedokážu. Marek, terén ste si s Navarou vyskúšali, boli vaše pocity iné ako v bežnom SUV-čku?

 

Samozrejme, veď veľké rozmery, hmotnosť, 18 - palcové kolesá a pohon 4x4 nasvedčujú, že auto s ľahkosťou prejde aj náročný terén. Dizajnovo je Navara veľmi pekný pick-up a kryt nákladného priestoru s ochranným rámom a chrómovými doplnkami to len dotvárajú. Prídavné svetlá sú veľmi efektné a v teréne urobia svoju prácu, tak ako majú. Najviac ma upútala praktickosť auta, pre naše filmárske účely by to bola skvelá vec, točiť z korby. V interiéri boli pohodlné kožené, vyhrievané sedačky a vyhovujúce bezkľúčové štartovanie. Palubovka bola praktická s veľkým dotykovým displejom. Veľmi oceňujem bohatú výbavu - navigácia, parkovacie senzory, tempomat, elektricky nastaviteľné sedadlo v 8 smeroch. Na zadné sedadlá sa bez problémov zmestia traja pasažieri. Auto má dostatok miesta aj úložných priečinkov. Sila 2,3 litrového naftového štvorvalca sa ukázala hlavne v teréne a na zadnú nápravu sa prenášala prostredníctvom 6-stupňovej manuálnej prevodovky. Malo to veľmi pekný ťah s akustickou kulisou, čo sa od pick-upu vyžaduje. Základná cena limitovanej edície začína na sume 44 050 eur. Pre toho, kto tento typ pracanta potrebuje, odporúčam verziu Trek-1°. Mňa Navara rozhodne oslovila.

Text a foto: Alena Chorvátová

Späť

 

Advertisement

 

Kontakt

Alena Chorvátová

+421905 992 998

© Alena Chorvátová 2011 Všetky práva vyhradené.

Webnode