Mám rád japonské autá
21.12.2014 19:47
MUDr. Igor Bukovský si zajazdil hybridnú Toyotu a prezradil, prečo má pozitívny vzťah k japonským autám.
Na konte máte vraj dvanásť vlastných kníh a už nie je tajomstvo, že vám v januári vyjde ďaľšia a nebude to len o výžive alebo predsa?
Áno, v januári uzrie svetlo moja ďaľšia kniha: Plán B s podtitulom 30-dňový manuál zdravého chudnutia. Je tak nekonvenčne spracovaná, že podobnú knihu na našom trhu ani v zahraničí nepoznám a verím, že sa stretne s pozitívnym ohlasom. Viete, pochopil som, že ľudia chcú aj pri chudnutí režim. Ja si síce nemyslím, že je to v poriadku, ale vymyslel som niečo, čo by mohlo fungovať aj ako koncept aj ako „režim“.
Chcem sa opýtať či môžeme robiť rozhovor počas jazdy, lebo sa vraví, že ženy to dokážu, ale muži majú vraj problém robiť viacero vecí naraz, čo vy na to?
Haha! Áno, viem počas šoférovania viesť rozhovor, ale skutočný „multitasking“ nedokáže nielen muž, ale ani žiadna žena. Náš mozog dokáže venovať aktivitám maximálnu pozornosť v 2-3 sekundových intervaloch, takže predstava, že niekto dokáže naraz robiť niekoľko vecí súčasne a pritom rovnako kvalitne a pozorne, je naivná. Súhlasím, že žena dokáže telefonovať s kamoškou, pritom variť večeru, skontrolovať úlohy synovi, naložiť jednu práčku a psovi nasypať granule do misky, ale to nie sú aktivity, ktoré vyždadujú v každej chvíli rovnako veľkú koncentráciu. Dôležité veci sa nedajú robiť súčasne, ak ich chcete robiť kvalitne.
Aký ste vy vodič, keď ste teraz pristúpili na kompromis a rozprávame sa počas jazdy?
Šoférovanie sa pre mňa už dávno stalo relaxom. V aute mám svoju hudbu a počúvam ju často dosť nahlas. Jazdím však defenzívne a ohľaduplne. Časy, kedy som bol presvedčený, že mi patria všetky cesty, sú dávno preč. Človeku však nemôže uniknúť, že na našich cestách je ešte stále veľa šoférov, ktorí na svoju dospelosť a ohľaduplnosť ešte len čakajú. Držme im palce!
Platíte pokuty oprávnene?
Nemám rád, keď nás chcú policajti dostať a pokutovať za každú cenu, ale keď si robia svoju prácu slušne a poctivo, nemám s tým žiadny problém. Žijeme však vo zvláštnej krajine, pamätám si, ako mi raz policajt vypisoval pokutu s dodatkom, že „Vy ste známy, vy si tú pokutu vybavíte.“ Ak môžete počuť z úst policajta takéto veci, čosi je zhnité v našom štáte. Ba obávam sa, že zoznam tých „zhnitých“ vecí by bol asi dosť dlhý. Hovorme teraz radšej o niečom inom.
Stretli ste sa so zbabelosťou vodičov na cestách?
Jasné! Nepoznáte tých „machrov“, ktorí idú 120 km/h tam, kde je 90-tka a keď uvidia policajtov, zrazu brzdia ako o dušu. Potiaľ to je ešte stále prirodzená reakcia a všetko by bolo v poriadku, lenže títo „sekáči“ za volantom zase okamžite zrýchlia akonáhle sú policajti z dohľadu. Takto sa správajú malí chlapci, ktorých prichytila stará mama s cigaretou. Malí chlapci majú na to nárok, ale keď sa takto správajú dospelí ľudia, je to zbabelosť a pokrytectvo. To je niečo, čo mi principiálne vadí na ľuďoch, nielen pri šoférovaní.
Mali ste už nejaké dopravné nehody?
Tri. Vždy narazili do mňa zozadu a jedna nehoda bola veľmi vážna. Užil som si ďalších 15 minút slávy – stála kvôli nám doprava na veľkej bratislavskej križovatke na Patrónke. Išiel som so psom od veterinára a keď som s vyhodenou smerovkou čakal v ľavom pruhu na odbočenie, zrazu vidím v spätnom zrkadle, že sa rúti na mňa veľké IVECO. Narazil do mňa asi v päťdesiatke – vraj „myslel som si, že už idete...“ To ma odhodilo do protiidúceho auta. Skončil som otočený v protismere so zlomenou prednou nápravou a celým kufrom na zadnom sedadle. Mal som len vyskočené rameno a narazený krk. Za život vďačím Bohu a dobre nastaveným opierkam hlavy. Na tom si dávam vždy záležať. Pamätám si totiž jeden prípad z pitevne ešte ako študent medicíny – ten chlap opierku vôbec nemal, zle sa na to pozeralo.
Mnohí muži si myslia, že žena za volant nepatrí. Zdieľate tento názor?
Nepatrím k ľuďom čo si myslia, že ženy sú horšie vodičky a že problémom na ceste je vždy žena. Nehovorím to preto, že ste ženský portál :-) Vieme, že žena a muž majú rozličné schopnosti v rámci svojich kognitívnych funkcií, najmä v zmysle priestorovej predstavivosti. Niektoré ženy možno majú problém s parkovaním a rýchlymi rozhodnutiami, ale to rozhodne neznamená, že žena je horšia vodička ako muž. Vieme totiž aj to, že ženy sú oveľa opatrnejšie a ohľaduplnejšie šoférky a preto spôsobujú menší počet dopravných nehôd ako muži.
Máte s autami aj nejakú zábavnú príhodu?
Rok: 1995. Miesto: veľký stánok s ovocím asi sto kilometrov vonku zo San Diega, kde bol len jeden človek – indián, ktorý to ovocie predával. Okrem neho tam bola len jedna telefónna búdka, riadny slnečný úpek a kilometre elektrického vedenia – úplne ako vo filme! Auto z požičovne ma uprostred tej púšte nečakane vymklo. Indián prišiel o všetky mince, aby som sa mohol dovolať do záchrannej služby. Nakoniec prišiel záchranca, ktorý auto odomkol. Keď odišiel, zistil som, že je vybitá batéria, pretože v aute ostala zapnutá klimatizácia. Našťastie som ho dobehol na prvej križovatke, kde uprostred ničoho čakal na červenej. Vtedy to nebolo ani trochu zábavné, trvalo to vyše 4 hodiny, stálo ma to asi 300 dolárov a to kalifornské slnko mi spálilo celú hlavu – už v tom čase som mal účes, ktorý nosím dnes :-)
Kde sú podľa vás nalepší vodiči na svete?
Neprešiel som síce celý svet, ale podľa mojich skúseností jednoznačne v Amerike. Sú ohľaduplní a tolerantní. Jasné, že aj tam sa nájde blbec, ale oveľa zriedkavejšie ako na našich cestách. Mnohé americké štáty majú napríklad križovatky, na ktorých je STOPka z každej strany. Všetci zastanú a prechádzajú cez križovatku v takom poradí, v akom do nej prišli, ešte sa aj navzájom ponúkajú do jazdy. Viete si predstaviť akoby sa jazdilo cez takéto križovatky u nás?
Tak jazdíte na japonských značkách?
Japonské značky sú spoľahlivé a nekradnú sa. Mal som asi štyri Hondy a teraz mám druhú Toyotu Land Cruiser.
Zajazdili ste si na novej hybridnej benzínovej Toyote Yaris 1,5 VVT-i v kombinácii s elektromotorom v najatraktívnejšej výbave STYLE.. tiež vás trošku očarila ako iní „japonci“?
Veľmi. Atraktívny vzhľad, hlavne vpredu a baví ma ten zvláštny pocit, že po naštartovaní nepočujete auto. Tak to som zažil pred dvadsiatimi rokmi, keď som presadol z našej prvej Favoritky do novej Hondy Civic. Stál som na červenej a rozmýšľal: ide mi to, nejde mi to? Interiér je na môj vkus trochu skromný, ale to môže byť aj tým, že jazdím v japonských autách s vyššou výbavou. Materiály sú kvalitné, aj sedadlo je celkom pohodlné, cítil som oporu v bedrovej oblasti. Podľa mňa je to spoľahlivé mestské auto skôr určené mladým ľuďom alebo žene s jedným dieťaťom a dokonca by som si vedel v takom aute predstaviť aj svoju mamu! Táto Toyota Yaris patrí k tým autám, ktoré sú zvnútra oveľa väčšie ako vyzerajú zvonka aj kufor je dostatočne veľký. Na automat som zvyknutý, ale manuál zvládam bez problémov tiež. Jazdíme momentálne v Eco režime, ale na jednapäťku je to skutočne živý motor. A každý s ním bude spokojný! Japonské autá mám rád aj pre ich spoľahlivosť – chodím s nimi roky viac-menej iba na výmenu pneumatík, oleja a kontroly. Myslím, že toto auto cenovej kategórie do 15 000 eur má veľmi dobré jazdné vlastnosti a primeranú výbavu auta s hybridným pohonom.
A čo hovoríte na tieto hybridné technológie?
Nie som na to expert, ale ako som povedal, máte príjemný pocit z tichého zvuku motora a údajoch o spotrebe. Uvidíme, akú budúcnosť čakajú hybridné technológie. Ja verím v ľudskú tvorivosť a vynaliezavosť. Pokrok a vedecké objavy sa nedajú vopred naplánovať. Politici sú naivní alebo arogantní, ak si myslia, že ich „zelené“ zákony prinesú pokrok akosi rýchlejšie a že to bude pokrok správnym smerom. Nikdy v histórií sa tak nestalo. Ľudia nevymenili sviečky za petrolejové lampy a tie potom za žiarovky preto, lebo o tom rozhodli zákony. Dobré veci sa musia presadiť samé, inak si podkladáme pod kolesá časovanú bombu. Držme sa zdravého rozumu, buďme ohľaduplnejší vodiči a lepší ľudia – to by teraz úplne stačilo. Tak šťastnú cestu!
Text: Alena Chorvátová
Foto: autorka
