Mám rád japonské autá
16.06.2014 12:37
Herec, generálny riaditeľ Novej scény Juraj Ďurdiak si zajazdil na novej Suzuki SX4 S-CROSSke
Pán Ďurdiak, už ste v zaslúženom dôchodku, ale je vidieť, že práca v divadle vás stále baví a to nielen ako riaditeľa, že?
Byť riaditeľom na konci svojej kariéry bolo to najlepšie, čo sa mi mohlo stať. Herec alebo riaditeľ, tak to je jedno! Všetko treba robiť na doraz. Občas musíte robiť aj to, čo sa vám nechce, veď to poznáte. Byť riaditeľom a rozhodovať medzi niekým a niečím býva náročné, ale mám rád moc a rád manipulujem ľuďmi. V mojom veku už poznám svoj charakter a preto sa snažím robiť veci pozitívnym smerom, aby manipulácie boli v prospech ľudí a to ma teší a hlavne, aby mali prácu.
Máte za sebou úspešnú hereckú kariéru u nás aj v zahraničí, dokonca ste prijali hrať v seriáli Chlapi neplačú. Ako to všetko stíhate?
Mám dosť času ako riaditeľ a vedieť si čas naplánovať, tak to mi nerobí problém, lebo som človek plánovania. Mám za sebou vyše 40 filmov u nás aj v zahraničí . Na Novej scéne robíme muzikály a niekedy za dosť krátky čas na naštudovanie, ale po premiére musí byť viac repríz, aby to herci dostali do krvi. Muzikál je najdrahší javiskový žáner, drahší ako opera. Zaplatiť hercov, tantiemy, percentá žijúcim autorom nie je maličkosť. Poslednú premiéru na Novej scéne mal muzikál Hairspray, ktorý vyvolal pozitivny ohlas a ja by som rád touto cestou všetkých rád pozval.
Ďakujeme. Možno by sme teraz zmenili umeleckú tému na tému motoristickú. Čo vám dáva šoférovanie ako také?
Mám rád šoférovanie a moc, že riadim auto. Jazdím pokojne, plyn a brzda prídu málokedy k slovu. Mám rád japonské autá, aj keď sú mnohé veľmi drahé a nevlastním ich, mám ich rád. Zopár japonských áut som mal.
Aké značky?
Začal som Mazdou, neskôr Hondou a teraz mám 2 Suzuki. SX4 je služobná a súkromný je Swift.
Ste technicky zdatný, lebo v dnešnej dobe to už nie je nutnosť ako kedysi?
Za 25 rokov som bol len v servise na garančnej kontrole, ale nič viac.Tie časy, keď môj brat ležal niekoľko hodín pod škodovkou sú už za nami.
Mali ste niekedy problém so zlodejmi?
Raz mi v Prahe v zime vykradli auto, lebo som nechal prázdnu igelitku na sedadle. Tí ľudia si mysleli, že tam niečo je, pozreli do igelitky a nič, rozbili sklo a ja som musel vybavovať veci okolo toho. Zbytočné nepríjemnosti.
Zjednávate pokuty ak je taká možnosť?
Policajti ma poznávajú a niekedy sa dá dohovoriť, inokedy nie, ale nezjednávam sa. Robia si svoju robotu aj keď niekedy sa snažím zapojiť svoj úsudok, ale naozaj sa málo rozčuľujem a dovoľujem emóciam len to, čo viem ovplyvniť.
Motorky, skútre, tanky vo filmovačkách. Vyskúšali ste si niečo podobné?
Dvakrát som spadol na bratovom skútri, tak už nepokúšam. Na filmovačkách to boli nákladné autá a v Afrike na púšti s nemcami sme filmovali na džípoch, fúkal tam vtedy vietor ako z mikrovlnky. Autá po jednej noci boli ako nerezové, vyhoblované.
Veľakrát sa búra, aby bolo viac ciest. Je to správne, keď historické budovy a iné pamätihodnosti sa búrajú na úkor ciest a nových modernejších budov?
Rok som bol v Salzburgu a tam ma udivovalo, že si nechali všetko historické, neviete si predstaviť ako sa tam jazdí. Tam naozaj bolo počítané na dva fiakre. U nás? My si zbúrame historické budovy, ulice a nemáme problém, nikto sa nezamýšľa, prečo?…ale hlavne nech sa dobre jazdí.
Vidíte ženy na cestách a máte pocit, že patria skôr do kuchyne ako za volant?
Ženy, kým jazdia normálne, tak si ich nikto nevšimne, ale keď urobia chybu, tak už všetci nadávajú. Pritom to môže byť aj opačne. Faktom je, že keď ma niekto rozčuľuje, tak je to na 90 % žen! Pridáva, uberá, taká neplynulosť, radšej ju predbehnem.
Možno je to tým, že muži sú nastavení na cieľ a ženy na cestu. Žena ide a kedy príde, vtedy je tam a muž chce byť rýchlo v cieli. Niekedy je to dobré, keď ma predo mnou žena v aute zdržuje, ak sú blízko policajti, tak je to dobré.
V zahraničí sa vám ako jazdí, máte nejaké skúsenosti?
V Anglicku sa mi nepáčilo ľavostranné riadenie, aj keď som sedel vedľa. Bol som z toho dosť popletený. Grécko je fajn, tam to tak neprežívajú v premávke. Maďari sú výborní a rýchli šoféri. Žil som tam tri roky, tak to viem posúdiť. Najviac sa mi páčilo na dovolenke v Ázii na Male Divách, kde boli zakázané autá na ostrove. Povolené boli len bicykle. Mali tam len elektrické vozíky, ktoré vozili batožinu k bungalovom.
Ako fanúšik značky Suzuki ste si vyskúšali Suzuki SX4 S-CROSS 1,6 DDiS 4x4. Aké boli vaše pocity?
Skvelé. SX4-CROSS-ka sa vôbec nelíšila od iných japonských značiek. Je to proste kvalita! To je auto šité na moju mieru, pretože ja naozaj nepotrebujem obrovské auto. Je to štvorkolka, čo mi vyhovuje, keď bývam na kopci… Som síce zvyknutý na automat, ale manuálna 6- stupňová prevodovka mi nevadila. Ak treba, tak odjazdím aj manuál, ale fakt je ten, že pocit pohody dosiahnem len s automatom. Pod kapotu veľmi nenakúkam, ale je pravda, že naftový motor ťahal vynikajúco a v kopci sa vôbec nezadýchal. Dokonca ani výmoly a nerovnosti sme na ceste necítili. Prekvapila výborná spotreba, ktorá bola okolo 5,5l- 6l na 100km. Ak sa jazdí predpísanou rýchlosťou a to ja veru dodržujem, lebo v dnešnej dobe sú pokuty príliš vysoké.
Vo vnútri auta mi všetko vyhovovalo a okrem prístrojového panela aj priestoru tu bolo dostatok. Mám dvoch psov, určite by sa tam netlačilil. Kufor s dvojitým dnom, kde bola uložená rezerva bol vyhovujúci. Strešné okno mi v strope nevadilo, ale ho ani nepotrebujem, aj keď svetlo príjemne presvietilo interiér a spríjemní tak jazdu zadným pasažierom. Bezkľúčové štartovanie bolo praktické a musím povedať, že tento model si naozaj viem predstavit, že si ho raz budem užívať na dôchodku.
Text a foto: Alena Chorvátová
