Bezpečné autá mám rád

Zakladateľ OZ Parasport24 Miroslav Buľovský o projektoch v OZ Parasport24, čo ho prekvapuje za volantom, motorkách, cyklistoch a testovaní nového modelu Opel Corsa.

Si zakladateľ OZ Parasport24, ktoré vzniklo v roku 2006. Aké projekty v združení organizujete?

Na podporu ľudí s handikepom, ktorí majú sťažené podmienky na získavanie finančných prostriedkov pre ich vlastný rozvoj a plnohodnotnejší život. Naše najznámejšie projekty sú Parasport24, ktorý má za sebou 13 ročníkov, Hudba bez bariér, prednášky po vysokých a stredných školách pod názvom Ako vnímať hendikep.

Spomínal si, že si neurobil autoškolu na prvýkrát. Prečo?

Nerád čítam knihy / manuály, nemusím teóriu a aká koľvek škola to vyžaduje a tak to aj dopadlo. Teóriu som preto urobil až na tretíkrát, vždy mi chýbali jeden alebo dva body. Dobehol som to neskôr v praxi, o dva roky na to, som založil autodopravu, ktorá bola úspešná. Prejazdil som celú Európu, takže nič som nezmeškal.

Potom prišiel krach firmy, ktorý ťa asi poznačil, že si išiel iným smerom... Nejaký zážitok z autodopravy máš?

Určite to nebolo príjemné, ale asi tak to malo byť. Teraz robím zmysluplnú prácu, ktorá má iný rozmer, ale hlavne ma baví. Čo sa zážitkov týka, tak samozrejme, že si pamätám na jeden nie príliš príjemný zážitok, ktorý sa odohral poslednú noc v Bulharsku. Zlodeji mi ukradli auto a musel som si tam predĺžiť pobyt o 48 hodín. Auto som napriek všetkému vypátral a zaplatil som výkupné vo výške 120 tisíc korún, čo nebolo málo. Najdôeležitejšie bolo, že som auto dostal naspäť, dnes to rozprávam ako vtipnú historku :)

Boli na tvojich cestách takí vodiči, ktorí ťa vedeli rozčúliť do nepríčetnosti?

Ak vidím poľskú ŠPZ-tku, tak čo najrýchlejšie idem od takých vodičov preč. Raz idú rýchlo, potom pomaly, jednoducho sú neplynulí vodiči a to nemám rád. Dokonca som večer videl, ako si vypli svetlá a naháňali sa dvaja kamaráti za sebou. Všeobecne podľa mňa nevedia jazdiť a to nehovorím o poľských kamiónoch, ale česť výnimkám. Najhoršie býva, keď je zapchaté Strečno a zostanú stáť,  vtedy dokážu urobiť obrovskú kolónu.

Na ten vysoký počet odjazdených kilometrov si zažil dopravné nehody vo svojom živote?

Mal som dve dopravné nehody z mojej viny, ale našťastie nikto nebol zranený. Urobil som taký manéver, aby som predišiel tomu najhoršiemu. Inokedy pršalo a bol taký nepríjemný sneh s dažďom ja som vyšiel spoza zákruty. Nemal som až takú rýchlosť, ale videl som, že už nedobrzdím, tak som to dal do protismeru a buchol som do Ávie, ktorej sa nič nestalo, ale moje auto bolo na totálku. Bolo to menšie zlo, lebo inak by som napálil do viacerých áut. Druhé bolo, že kamionista zakryl STOPKU a ja som netušil, že tam je cesta. Išiel som rovno a jeden pán do mňa nabúral. Nikomu sa nič nestalo, kamionista naštartoval a hneď odišiel. No nemal tam čo stáť, ale už nič neurobím.

Čo uprednostňuješ na autách a sú aj motorky tvojou vášňou?

Určite preferujem bezpečné autá a mám rád vyšší posed v pohodlných sedadlách s dobým výhľadom, keďže zvyknem jazdiť dlhé trasy. No a v prvom rade je pre mňa najdôležitejšia bezpečnosť. Športové autá ani motorky nie sú mojou doménou. Mám kamaráta, ktorý mal pred rokom ťažký úraz na motorke a zostal na invalidnom vozíčku. Verím, že sa časom dostane z tej traumy a príde medzi nás. Poslali sme mu handike, tak snáď to zaberie. To by ma veľmi potešilo.

Text, foto a videá: Alena Chorvátová