Kia PV5 je výborné auto pre kapelu aj pre rodinu...

31.10.2026 22:00

Spevák a skladateľ Peter Juhás s nezameniteľným hlasom, ktorý spája emócie, hudbu a príbehy. My sme radi, že si našiel čas a porozprával nám zážitky z cestovania a mnohé ďaľšie zaujímavosti, ktoré si prečítate v našom rozhovore a okrem toho si pozrite testovanie novej Kie PV5 Passenger pohľadom Petra Juhása.

Peťo, ročne najazdíš 100 tisíc kilometrov a prezraď, koľko krajín si navštívil? 

Napríklad Španielsko, Nemecko, Írsko, Anglicko, Severná Kórea /Soul/. Jeden juhokórejčan ma zavolal na taký trip do Írska. Chceli natáčať dokument, tak som s nimi išiel ako umelecký vedúci pouličného umenia, pretože som s tým mal nejaké skúsenosti. Boli radi a celé to vyústilo do toho, že som išiel hrať do južnej Kórei, a mal som tam 8 koncertov. Veľa som precestoval, a samozrejme spieval. Na tej ulici vo Viedni som sa asi najviac naučil, pretože som tam chodil 6x do týždňa. Bola to dobrá škola, s publikom, celé to bolo autentické, čo bola moja cesta. 

Vodičák si robil v Poprade asi trištvrte roka, cez covid to prerušili, ale dorobil si si ho. Ako 23 ročný si prišiel do hektického hlavného mesta… ako si to zvládal na bratislavských cestách?

To už bol úplne iný svet, keď som prišiel do Bratislavy. Jasné, že som mal veľa ťukesov aj nejaké tie nehody. Uvedomoval som si, že musím viac predvídať, že nie som na ceste sám a musím rátať s tým, že nie každý dodržiava bezpečnostné predpisy. Jeden pán sa dával z jedného do druheho pruhu a ja som ho nevidel v spätnom zrkadle, tak nakoniec sme sa „štrajchli“. Býval som dosť ,unavený z práce a potom, keď som išiel autom pre veci na koncert, tak som zle odbočil a zboku do mňa narazila dodávka. Na tom aute som sa ešte odviezol domov a potom do servisu. 

Stávajú sa nemilé situácie ako šmyk, nepríjemné kolízie. Čo sa tebe pritrafilo?

Dostal som šmyk a hodilo ma do zvodidiel, následne som preletel cez tri pruhy a potom rovno do jarku.Tam som zaparkoval do protismeru a okoloidúci to všetko videli, tak mi pomohli sa odtiaľ nejako dostať, a zavolali sme aj políciu. Vtedy som si povedal, že sa nebudem tak ponáhľať, že mi to za sto nestojí a budem jazdiť oddýchnutý, lebo život mám len jeden.

Veľa pokút si nemal, tak si dôsledný šofér...

Pokuty moc neplatím, možno dve alebo tri boli. Dve boli určite za zlé parkovanie a raz som dostal v centre Bratislavy za nestihnutie oranžovej na semafóre. Našťastie, boli milí a tá pokuta nebola zase taká vysoká. Vedeli sme sa dohodnúť, boli naozaj zhovievaví, veď oni si robia svoju robotu, tak sa nemôžeme na nich hnevať.

V akých krajinách, si si vyskúšal iný štýl šoférovania ako je u nás?

Najzaujímavejší dopravný systém bol na Malte, kde to majú podobné ako v Anglicku, že na druhej strane je volant. Majú niečo aj z talianskej kultúry, tak temperamentné jazdenie. Tie cesty sú tak úzke, že to bolo umenie, ako oni šoférujú. Hotový masaker! Požičali sme si s rodinkou auto a chvíľu to trvalo, kým si človek na to šoférovanie zvykol, ale na ďaľšie dni to už bolo lepšie. Keby som sa mal zaspomínať na talianske šoférovanie, tak smerovky vôbec nepoužívajú ani neuznávajú na kruháčoch, že sú tam dva pruhy. Oni proste idú rovno a musel som sa im tam vyhýbať. Napriek všetkému je cestovanie autom stále pre mňa komfortné. Hlavne, keď máte malé dieťa. 

Bol si v Južnej Kórei, ale aj blízko Severnej, kde je úplne iný spôsob života a mnohí by radšej žili v južnej… čo by si o tej krajine prezradil?

Tam sa normálne šoférovalo a vzájomne sa všetci na ceste rešpektovali. A to sa mi páčilo. Bol som aj pár desiatok kilometrov od Severnej Kórei, kde sa veľmi ťažko dostať. Kamarát ma vzal blízko hraníc a bola tam tabuľa, že tým smerom si nemôžete nič fotiť, lebo ak vás uvidia, tak vás môžu aj zastreliť, pretože vás ovažujú za špióna. Majú to tam veľmi prísne aj ťažký život ľudí. Kórejci sú veľkí patrioti, ale okrem značiek Kie a Hyundai, tam uvidíte aj veľa japonských, a nemeckých áut. 

Text, foto a video: Alena Chorvátová

Späť