Kia pozitív
17.02.2018 08:00
Herec nitrianského divadla čerstvý otec malej Maríny - Jakub Rybárik zaujímavo porozprával o svojej hereckej práci, či má vysnívanú hereckú rolu a prečo má krvnú skupinu Kia pozitív. To všetko sa dočítate v našom rozhovore.
Jakub, pochádzate z Bratislavy, zo Starého mesta od Dunaja. Ako prišiel nápad ísť hereckou cestou?
V štrnástich rokoch som začal chodiť do Bieleho divadla. Boli to veľmi užitočné časy najmä vďaka vedúcej súboru, pani Nine Zemanovej, na ktorú dodnes spomínam. Navnadila ma na moje dnešné povolanie a do veľkej miery ovplyvnila môj život. Po gymnáziu som bol rozhodnutý skúsiť herectvo, ale nie len to, mal som prihlášky aj na medicínu alebo na biológiu. Prijali ma však na herectvo. Po škole, vlastne už v štvrtom ročníku, som prišiel do nitrianskeho Divadla Andreja Bagara, kde pracujem dodnes. Okrem toho som hosťoval v SND, v rôznych menších divadlách a bratislavských projektoch. Účinkujem v seriáloch, zábavných programoch( Heslo, Chlapi neplačú, Pevnosť Boyard, Chartshow), vo filmoch (Colette, Únos, Láska na vlásku).
Videla som vás v pevnost Boyard a určite sa tam nedá len tak ľahko dostať, iba tí, čo idú súťažiť. Čo ste si odtiaľ v spomienkach odniesli?
Bol to veľmi intenzívny fyzický aj emocionálny zážitok, na ktorý tak ľahko nezabudnem. Ležať v jednej miestnosti s desiatkami hadov, plaziť sa medzi nimi, ďakujem, ale už nikdy viac. Možno to tak na obrazovke nevyzerá, ale táto súťaž je naozaj veľmi náročná a keby sa to dalo, tak by som ju blízkym venoval ako dar...
Je vo vašej mysli taká herecká úloha, po ktorej už roky tajne myslíte?
Nemám vysnívanú úlohu, bol by len rád, keby som mohol pracovať čo najdlhšie s pocitom, že ma práca baví, keby som sa mohol stretávať pri práci iba s milými a prajnými ľuďmi. Nemám rád aroganciu, predstieranú pokoru, pocit neomylnosti, umeleckú nadutosť, príde mi smiešne, keď vidím ako niektorí filozofujú o živote v divadle, namiesto toho, aby ho reálne skúsili žiť. Ja sa teším z každej príležitosti, ktorú dostanem, neznamená to však, že beriem všetko, snažím sa zhodnotiť, čo je pre mňa vhodné a čo nie. Trochu snívam o tom, že televízie a najmä divadlá trochu upustia z obalu a časom budú opäť uprednostňovať obsah. Úlohou umenia nie je prezentovať povrch, ale myšlienku. Nemám rád, ak sa namiesto divadelnej skúšky ocitnem na reklamnom brainstormingu, kde sa rieši všetko možné od oblečenia na premiéru až po rannú a večernú toaletu na sociálnych sieťach. Je to dôležité, ale treba s tým vedieť pracovať, lebo myslieť si, že návštevnosť zvyšuje 100x odfotený nezmysel je omyl.
Veľká zmena u vás prišla minulý rok v decembri, kedy ste sa stali otcom dcérky. Dokážete skĺbiť herecké povinnosti s tými rodinnými alebo to býva občas náročné, keďže viem, že vašej manželke veľmi pomáhate?
Je to pre mňa veľká zmena v živote, ale keďže mám deti rád, nie je to tragédia, práve naopak. Moje povolanie kladie na rodinný život veľké nároky, ale priority mám usporiadané, každú voľnú chvíľu som s dcérou a teším sa z nej. Táto udalosť ma obohatila aj v spánkovom režime, myslel som, že sa prvý raz po pôrode vyspím až na nejakom zájazde s divadlom, ale naopak, mám kvalitný hlboký spánok, dokonca ma detský plač uspáva. Môžem spokojne prehlásiť, že momentálne prežívam najkrajšie obdobie môjho doterajšieho života.
Ako nitriansky herec bývajúci v Bratislave musíte mať veľa najazdených kilometrov. Predpokladám, že autoškolu ste určite robili v Bratslave?!
Vodičák mám sedem rokov a najazdil som zhruba 300000 km bez nehody a bez pokuty. Hádam mi táto bilancia vydrží čo najdlhšie. Moja autoškola je zmes absurdných príhod s inštruktorom, ktorý sa napríklad nechal odviezť ku kaderníčke, alebo ma oslovoval v tretej osobe jednotného čísla. Našťastie som ju absolvoval rýchlo a skúšky som urobil na prvý pokus.
Prvé auto ste mali nezničiteľnú Fabiu a teraz ste presedlali na väčšie rodinnejšie auto Kia ceed.
Fabia ma nikdy nesklamala i napriek tomu, že som väčšinou jazdil po diaľnici. Ešte stále ju mám a už dvanásť rokov čaká na hrdzu a ona stále nikde...keď ho vyumývam, je ako nové. Záujemcovia nech sa hlásia do redakcie. Po Fabii sme potrebovali väčšie auto, do ktorého dáme kočík. Vvyberali sme dlho, ale nakoniec som si nechal poradiť aj od môjho mechanika a vybrali sme si Kiu ceed SW. Auto nemám ešte ani rok, zatiaľ spokojnosť, skutočne som za ten krátky čas nenašiel ani jeden mínus. Spotreba je v zime okolo 6 litrov nafty, vzhľadom na moju výšku sa mi v ňom sedí pohodlne, rýchlo sa vykúri, rádio nevypadáva, interiérové plasty sú odolné a na odraz palubovky do čelného skla som si zvykol rýchlejšie ako som myslel. Pre mladé rodiny je Kia Ceed SW výborná voľba. Vynikajúco je riešená nakladacia hrana kufra, je v jednej úrovni, čo oceňuje najmä manželka pri manipulácii s kočíkom.
Čo z okolitých krajín máte prejazdené a je krajina, ktorá je nám v temperamente podobná, ale napriek tomu tam vodiči jazdia ohľaduplnejšie ako u nás?
Mám prejazdené okolité štáty, Katalánsko, Nemecko, Taliansko niekoľkokrát, priatelia ma upozorňovali, že napríklad situácia v Ríme je dosť chaotická, ale musím povedať, že napriek tomu, že im predpisy často nič nehovoria, necítil som sa nebezpečne ako na Slovensku. Najhoršie sa mi šoféruje práve na Slovensku. Šoféri sa nevnímajú, sú netrpezliví, neohľaduplní, ale pozor, rovnako tak, aj chodci, cyklisti a ostatní účastníci. Obávam sa, že to pre nás, nie je dobrá vizitka. To povestné nemecké zastavenie pred prechodom pre chodcov k nám ešte stále nedorazilo.
Rozčuľuje vás na našich cestách agresívna a neohľaduplná jazda šoférov?
Hlavne na tých väčších autách... neprimerane pomalá neoznačená jazda na diaľniciach, cúvanie v križovatkách, nepoužívanie smeroviek, pocit, že všade kde je asfalt je hneď aj parkovacie miesto a tiež prechádzanie dôchodcov mimo prechod. To ma strašne rozčuľuje. Takým šoférom by mali dať k vodičáku podmienku skúsiť prečítať napríklad Šlabikár, obávam sa, že by mnohí pohoreli. Ako sa hovorí, všetci sa aj tak stretneme na prvej červenej. Som za to, aby boli pokuty vyššie, v niektorých prípadoch pokojne aj likvidačné. To sa však politicky nikdy neuskutoční, veď kto by mal v programe, že zvýši sadzobník pokút, toho by nezvolili ani za predsedu triedy. Ak si dáme na váhu ľudské životy v porovnaní s pocitom nadčloveka, ľahostajnosťou a nezodpovednosťou, nebolo by to márne.
Každý z nás v sebe nosí zopár nezabudnuteľných príhod spojených s cestovaním. Čo vás v tejto chvíli napadlo a podelíte sa s našimi čitateľmi?
Pamätám si cesty, kedy som neskutočne obdivoval odolnosť proti hluku a trpezlivosť šoférov autobusov. Jeden pán, ktorý nás viezol z predstavenia z Brna, ten sa z nás dokonca tešil, lebo v 40-miestnom autobuse sme išli len štyria a nevadilo mu, že stojíme pol hodinu na každom odpočívadle. Aj 16-hodinová cesta na druhý koniec Poľska, bol tiež nezabudnuteľný zážitok, hlavne preto, že v autobuse nemali funkčný záchod. Po štyroch hodinách, keď sme ešte stále boli na Slovensku, tak sme si s kolegom dali pyžamá, papuče a takto sme sa presunuli z autobusu rovno do hotela. Cesta naspäť trvala už len štrnásť hodín...
Testovali ste novú Kiu Stonic 1,6 CRDi, akoby ste ju charakterizovali po testovacej jazde? Komu je určená?
Kia Stonic je rozmerovo malé SUV ideálne do mesta, ale pokojne s naftovým štvorvalcom sa dá vybehnúť i na diaľnicu. Červenú farbu mám rád, ale moja ceedka je oproti testovanej určite svetlejšia a výraznejšia na ceste. Zamračený pohľad prednej masky vzbudzuje rešpekt, ale celkový imidž auta je vydarený. Som dosť dlhý a dokázal som sa do auta len tak tak napratať, ale dozadu by si už za mňa nikto pohodlne nesadol, možno tak deti. Palubovka je podobná mojej, páči sa mi vyhrievanie sedadiel, ale aj volantu, čo teraz v zime vždy poteší. Bohatá výbava vždy poteší len si za ňu zaplatíte...výborná funkcia monitorovania mŕtveho uhla a kontroly jazdných pruhov, vyzerá to ako dobrá pomôcka na dlhšie jazdy, keď je človek náchylnejší poľaviť v pozornosti. Motoricky v naftovej jednašestke som rozdiel necítil, pocitovo mi Stonic prišiel živší, možno kvôli nižšej váhe. Na rozbitých cestách podvozok veľmi pekne spolupracoval, takže tí, čo majú chatu v horách alebo chodia po nespevnených cestách by so Stonicom nemali mať problém, pretože im je určená. Dokonca aj tí čo dochádzajú z vidieka za pracou by mohli využiť jazdné vlastnosti tohto malého SUV-čka, ale v kolónach by som dal prednosť určite automatu. Myslím si, že aj po tejto skúsenosti budem Kia pozitív, aj keď mám krvnú skupinu B, Rh faktor pozitív.
Text a foto: Alena Chorvátová
