Kia ceed mi doslova učarovala!
27.04.2019 18:55
Slovenská spisovateľka a výtvarníčka Monika Šimkovičová, ktorej sci-fi romány sa prekladajú aj do angličtiny a ktorej výtvarné diela je možné vidieť v jej vlastnej galérii Fantastické veci v Bratislave. Na príležitosť vyskúšať si nový model značky KIA prikývla okamžite so slovami: „Veľa kamarátov mi už povedalo, že KIA by mi určite sekla“...čo je aj pravda...
Ako sa vyvíjala vaša cesta k písaniu a kedy ste začali maľovať obrazy?
Píšem a maľujem už odmalička i keď som sa rozhodla študovať úplne iný odbor. V detstve som písala predovšetkým básne, ale farbičky boli tiež mojou neoddeliteľnou súčasťou...Po škole som pracovala v zahraničnom obchode, ale nakoniec som sa aj tak k písaniu a maľovaniu vrátila a dnes ma tieto činnosti živia.
Odkiaľ beriete inšpiráciu k námetom knižiek? Koľko knižiek vám vyšlo a čo nové chystáte?
Inšpirácia k písaniu je všade okolo nás. Stačí len načúvať a mať trocha predstavivosti a fantázie. Začala som s poviedkami a veľmi ma nakopol úspech prvej z nich, ktorá v súťaži Poviedka 99 získala ocenenie vo forme publikovania v zborníku najlepších poviedok roka 1999. Nasledovala kniha poviedok Utajené skutočnosti (2000), potom román, ktorý som napísala s českým muzikantom Xindlom X – Bruno v hlave (2010) a neskôr som sa pustila do písania sci-fi. V roku 2016 to bola novela Roden24, ktorá vyšla ako audiokniha a nahovorili ju poprední slovenskí herci (Elena Podzámska, Dušan Jamrich, Štefan Kožka, Rasťo Sokol a ďalší). Táto novela bola preložená aj do angličtiny. O rok neskôr vznikol román VIGIL, ktorý sa veľmi dobre umiestnil v predaji na americkom a anglickom Amazone. Pred pár týždňami vyšlo voľné pokračovanie tohto románu pod názvom CALIGO, plánuje sa vydanie knihy pre deti Stratené topánky, koncom leta román ALUNI a v súčasnosti dokončujem tretiu „vigilovku“ s názvom RUNA. Tá by mala vyjsť pred Vianocami 2019. Takže tento rok mám naozaj plodný.
Pamätáte si ešte na autoškolu a zážitky? Testy, skúšky...
Myslím, že na autoškolu nikto nezabudne...Ja som skladala skúšky ako 17-ročná a musela som si na vodičský preukaz počkať ešte pár mesiacov. To mi však nebránilo, aby som sa po poľných cestách v okolí dediny, kde som vyrastala, preháňala v otcovom Moskviči aj bez neho. Nechcite vedieť, koľko kilometrov som takto tajne najazdila...
Akoby ste sa charakterizovali ako vodička? Čo máte a nemáte rada na cestách?
Jazdím veľa. Boli obdobia, kedy som za jeden rok najazdila aj 150 tisíc kilometrov. Keď sa vám šoférovanie dostane do krvi a šoférujete fakt rada, považujete sa úplne samozrejme za dobrú vodičku. Na cestách nemám rada „sviatočných“ vodičov, ale aj oni majú právo občas vyvetrať svoje autá, takže všetko je len o tolerancii a trpezlivosti.
S autami súvisí aj cestovanie – aká bola vaša najdlhšia cesta autom? Kam cestujete najradšej a kde sa vám páčili a nepáčili vodiči v zahraničí?
Kedysi som jazdila na otočku do Strasbourgu aj trikrát do mesiaca. Bolo to vždy na otočku, takže vlastne dvetisíc kilometrov za volantom v jednom kuse. Mám zo zahraničia len dobré skúsenosti, ale asi najlepšie sa mi jazdí v Nemecku a najhoršie v Taliansku.
Platili ste v živote pokuty za dopravný priestupok?
Väčšinou za prekročenie rýchlosti, ale od určitej doby som už disciplinovaná vodička. Najkurióznejší prípad s policajtami mám z Prahy, keď ma prichytili v okamihu, kedy som išla rýchlejšie ako bolo povolené. Nestihla som sa pripútať a dokončovala som telefonický hovor. Čiže tri priestupky naraz. Policajt ma zastavil, premeral si ma očami a s úžasom v hlase mi povedal: „Pani, ste vy normálna?“ Ja som zostala prekvapená a zo šoku som povedala do telefónu: „Počkaj moment, niečo mi tu hovorí policajt!“ Ten bol nakoniec tak vyvedený z miery, že sa zmohol len na: „Zmiznite mi z očí, než si to rozmyslím!“ Odvtedy som už dobrá.
Mali ste nejakú kurióznu autonehodu?
Okrem toho, že keď do mňa zozadu napálil jeden transvestita a miesto airbagu sa mi na zadnom sedadle roztvoril dúhový dáždnik, nie.
Akú máte skúsenosť, s čím majú ženy obyčajne v jazdení s autom problémy? Hovorí sa, že je to najmä parkovanie…
To len vnímam, keď sa občas dívam ako sa snažia zaparkovať, ale myslím, že aj isté percento mužov má s tým problém. Ja považujem hlášku, že ženy za volantom sú problém, za obyčajné klišé. Existujú výborné vodičky a existujú katastrofálni vodiči. Je to ako pri varení... Ak vie chlap variť, je v tom lepší ako žena a naopak. Mnohé ženy strčia za volantom chlapov do vrecka.
Ako sa vám páčil testovaný model Kia ceed SW 1,4 GDI?
Výborné auto aj po dizajnovej stránke, ale najviac ma prekvapil ma krásny interiér a priestrannosť. Pohľad do kufra stál za to, že by som sa tam celá zmestila... Výrobca umiestnil všetko tak, aby sa človek za volantom mohol ľahko orientovať a spolujazdec mal maximálne pohodlie. Veľký dotykový displej ma hneď zaujal ako som sa pozrela na palubnú dosku. Všetko bolo tip top a v kavalitnom prevedení. Bolo cítiť luxus a komfort v celom aute. Veľmi dobré sedenie a výhľad z auta. 6-stupňový manuál mal ideálne prevodové dráhy a jednotlivé rýchlosti zapadali s nemeckou presnosťou, takže riadenie bolo ľahúčke a veľmi príjemné. Volant sa dobre držal a funkcia vyhrievania poteší hlavne v zimnom období. Benzínový motor bol dynamický, ale zároveň tichý. Podvozok bol stabilný a vôbec nebol tuhý. Naopak, akoby plával nerovnými výmoľmi a nič rušivé nebolo cítiť. Toto kombíčko je komfortné a pre rodiny priestrannou voľbou z hľadiska priestoru i výkonu motora. Rozhodne odporúčam!
Text, foto a video: Alena Chorvátová
