Každý si žijeme v autách svoje vlastné príbehy
13.06.2020 18:07
Moderátorka rádia Európa 2 a redaktorka Telerána v Markíze - Michaela Kertészová o moderovaní, autoškole, nehodách, pokute a testovaní novej Kie X ceed
Ste skúsená moderátorka, ale ako sa hovorí aj kôň má štyri nohy a potkne sa...čo také sa ti pritrafilo povedať poslucháčom?
Človek neustále rozpráva a tým pádom sa stane, že prídu aj nečakané brepty. Naposledy sa mi stalo, že som mala povedať vetu, že s hudobnými novinkami sa roztrhlo vrece a miesto vrece som povedala WC! No, čo! Aspoň sa poslucháči pobavia, veď treba si z toho urobiť srandu.
Čo ťa viac baví...moderovanie v rádiu alebo v televízii?
Mojím detským snom bola práca v televízií, ale časom som prišla na chuť aj rádiu. Môžem tam pracovať so zvukmi, hlasom, s predstavivosťou a vytváram v mysliach poslucháčov obraz. To sa mi páči a v tom sa vyžívam. Hovorí sa, že rádiový spíker, keď si sadne za mikrofón a pričuchne k nemu, tak už nechce robiť nič iné. Rádio je jednoducho čarovné. Okrem toho učím na vysokej škole UKF v Nitre a v tom som sa našla tiež. Študenti sú pre mňa nesmierne inšpiratívni.
Miška a čo autoškola a spomienky s ňou spojené?
Môj ocino je učiteľ autoškoly, takže v tomto smere som ho nechcela sklamať. Myslím, že na jazdách mali so mnou celkom zábavu, ale nakoniec som to zvládla. Možno pozdĺžne parkovanie mi robilo problém, ale v Bratislave som sa to naučila, pretože človek tu inak nezaparkuje.
Každý vodič sa stretne s cestným lišajom alebo stretom s iným autom. Máš takú skúsenosť? Pokutu si už platila?
Išla som práve do rádia a pozerala som sa, či sú voľné miesta na zaparkovanie. Auto predo mnou zabrzdilo a ja som jednoducho nedobrzdila. Chvalabohu v minimálnej rýchlosti. Ale keď som zbadala, že majú nálepku, dieťa v aute, tak som vybehla a ako prvé som sa opýtala, či je dieťa v poriadku. Myslím, že pani sa na mňa aj chcela hnevať, ale sama mi povedala, že po tej otázke sa ani nedalo. Mala som taký ťukanec a bola som z toho nešťastná aj nervózna, ale zároveň mám poučenie, že keď sa pekne správate, tak sa dá všetko v pokoji vyriešiť.
Tvoje prvé auto?
Je to, ktoré mám aj teraz. Pamätám si, aká som bola šťastná a pyšná, keď som si naň našetrila. Bola to pre mňa veľká vec a myslím, že pyšní boli aj naši. Okamžite som povozila celú rodinu. Takú veľkú radosť som z neho mala. Nedala som môjmu Seatu Ibiza žiadne meno, ale niekedy mu poviem zlatíčko!
Máš strach z motoriek alebo sa nebojíš jazdiť či radšej iba ako spolujazdec?
Raz som bola spolujazdec na motorke na Slovakia Ringu, čo rozhodne nie je bežné a myslím, že sa to u nás ani nerobí. Bola to taká špeciálna rádiová akcia, že ma majster sveta previezol na veľkých motorkách. Nezabudnem, že sme išli rýchlosťou 250 km/h, už som cítila odpor vzduchu a srdce v krku. Našťastie mám celkom rada adrenalín a v hlave mi išlo iba - toto je zážitok, ktorý mi ostane navždy.
Čo by si odporučila vodičom?
Nech sa správajú tak, ako by sa aj im páčilo, aby sa vodiči správali k nim.
Milujem šoférovanie a často sa len tak vozím a pozorujem ľudí. Fantazírujem, kam asi idú, čo asi robia. Aké sú ich starosti i radosti... Každý si žijeme v autách svoje vlastné príbehy. Pomáha mi to rešpektovať iných vodičov oveľa viac. Nevidím len auto s ešpézetkou, ale v prvom rade človeka a chcem, aby bol v bezpečí.
Text, foto a video: Alena Chorvátová
