Kamarát do nepohody
26.08.2017 09:39
Maliarka Henrieta Kováčová o sebe, svojich obrazoch, o jazdení a testovaní novej Dacii Duster
Prezraďte nám, kde všade sme mohli vidieť vaše obrazy a to určite nebude iba na Slovensku, ale aj v zahraničí, ak sa nemýlim?
Výstavy som mala nielen doma, ale aj v niekoľkých zahraničných mestách či už je to Praha, Passau v Nemecku. Obrazy sa predávajú na každej výstave, pretože každý môj obraz je predajný. Robím abstraktnú, portrétovú maľbu, ale najviac ma baví figurálna maľba, do ktorej prenášam svoje myšlienky. Romantizmus a surrealizmus moju tvorbu tiež inšpiruje. Zamýšľam sa nad dušou človeka, keď sa jednotlivec zrazu stane osamelým a ocitne sa v novej životnej situácii, má prekročiť určitú hranicu - a čo ďalej...? Niektorí mi hovoria, že moje obrazy sú ako z komixu, akoby spolu vytvárali nejaký príbeh. To ma teší, ak si každý v mojich obrazoch nájde napríklad aj kúsok svojho príbehu.
Koľko vám trvá namaľovať jeden obraz?
Ako kedy. Niekedy pár dní a inokedy to trvá 3 - 4 roky, kým myšlienka dozreje a k obrazu sa vrátim. Stáva sa, že myšlienka odíde, vtedy ho premaľujem a začnem odznova, lebo tam vidím niečo iné, dopĺňam už začaté, príde múza a maľujem, kým neskončím. Vtedy ani nespím...
Zaujal ma jeden obraz , ktorý sa nám práve zmestil do kufra Dacie Duster. O čom je práve tento obraz s názvom Mliečna dráha?
Na Mliečnej dráhe je dievčatko, moja dcérka. Obraz je plný symboliky, jeo detskom svete, ktorý je čistý, fantastický, nepochopiteľný a nekonečný ako vesmír. Duša človeka je vesmír - tak sa volala aj moja výstava, ktorú som mala minulý rok a je to moja obľúbená myšlienka.
Ste z Trebišova, tak predpokladám, že autoškolu ste robili tam?
To už bude 16 rokov, čo som si robila autoškolu, keď som bola na Prešovskej Univerzite. Za tie roky som jazdila na staršom Renaulte Megane, Citroene C5 a teraz máme Škodu Octaviu a Toyotu Yaris. 6 rokov som jazdila v Bratislave, kde sme bývali a teraz už bývame v Slovenskom Grobe, kde nám to viac vyhovuje ako priamo v meste.
Čo vám nevyhovovali bratislavskí vodiči?
To ani nie, ale chceli sme väčší pokoj a ten máme mimo mesta. Síce je pravda, že keď v Bratislave zaprší, tak všetci vodiči sú hneď nervózni, ale nečudo, pretože sa tam hneď zhorší dopravná situácia. Nie nadarmo sa zvyšok Slovenska smeje, že pol cm snehu a v Bratislave je kalamita. Každý sa tam ponáhľa, nedajbože, keď gestikulujete rukami, tak z iného auta už reagujú, že gestikulujete na nich. Za to bratislavčania sú veľmi skúsení vodiči a občas dosť trúfalí.
Kde sa vám naopak pozdávajú vodiči svojou tolerantnosťou?
V rámci štúdii som bola v Paríži, kde som prezrela skoro všetky galérie a nielen to. Všimla som si, že francúzski vodiči sú takí pohoďáci za volantom. Nikde sa neponáhľajú a sú k sebe veľmi tolerantní, akoby si zároveň vychutnávali šoférovanie a výhľad z okna.
Stane sa, že vás mimo mesta zastavujú policajti alebo zastanete kvôli zvieratkám, keď prebehujú hlavne večer?!
Policajti ma nezvyknú zastavovať a našťastie neplatím pokuty, hoci raz som už platila za parkovanie. Nedávno mi pod auto skoro vbehla srnka, ale zvládli sme to obe bez ujmy na zdraví. Nuž zveri je tu v poliach mimo mesta dosť, či už zajace alebo líšky.
Vráťme sa k tomu parkovaniu, veď ste spomínali, že máte malé auto na parkovanie, tak prečo?
No vždy sa pýtam prečo?! To som v Dúbravke parkovala pri prechode pre chodcov v protismere, lebo nebolo kde zaparkovať. Ponáhľala som sa ráno rýchlo s dcérkou do škôlky a už bol problém, lebo mi policajt povedal, že dostali nahlásenie a preto mi dali papuču. Asi to bolo inou ŠPZ-tku ako bratislavskou, lebo obyčajne tam mestskáči autá neriešia, ale na východe je to také isté, ak nie ste odtiaľ.
Ako ľudia, ktorí sa venujú umeniu, nezvyknú bývať technické typy a nakoľko ste žena, tak nemusíte vedieť vymeniť koleso... No mali ste nejakú kolíziu s autom, kedy ste boli odkázaná na iných?
Išla som fotiť s trojročnou dcérkou za rakúske hranice do poľa, kde sú veterné mlyny. Potrebovala som inšpiráciu na maľbu, ale pri odchádzaní sa mi podarilo nacúvať zadným kolesom do jarku pri ceste. Nevedela som výjsť a musela som čakať vyše hodiny na manžela, lebo mi nikto nepomohol. Sedeli sme na krajnici s malou a ani jedno auto nezastavilo, dokonca traktorista, ktorý tam bol v blízkosti nemal čas, bola by to minútová záležitosť...
Fúha, to keby ste mali vtedy testovaný SUV model Dacia Duster, tak to by nebol problém na poľnej či lesnej ceste ..
Tomu verím, lebo svojimi rozmermi a praktickosťou by som sa z toho jarku s Dusterom určite dostala. Dokonca som sa v ňom cítila bezpečne a motorická benzínová jednadvojka ma presvedčila, že ťahá výborne. So šesťstupňovým manuálom som sa skamošila, lebo často jazdím na automate. Všimla som si eco gombík, ktorý po zapnutí korigoval jazdu z hľadiska úspory, čo bolo fajn. Dobré nastupovanie a vyšší posed vhodný aj pre starších ľudí, prehľadný interiér mi vyhovoval ako aj palubovka v úrovni očí, dosť vysoko smerom k vodičovi. Vzadu bolo veľa priestoru a hlavne v kufri, kde moje obrazy i väčší obraz dcérky na Mliečnej dráhe sa bez problémov zmestil. S testovaním Dacie Duster som bola nadmieru spokojná, pretože takýto typ auta sme doma ešte nemali a možno by som ho doma pre svoje praktické vlastnosti uvítala aj vďaka dobrej cene.
Text a foto: Alena Chorvátová
