KAM MA ZAVIEDLA NAVIGÁCIA…
06.11.2021 09:00
Komisárka JUDr. Zuzana Stavrovská pomáha ľuďom so zdravotným postihnutím, a teda aj tým, ktorí sú na vozíčku, aby mali čo najviac bezbariérový život. Snaží sa im to uľahčovať a my sme ju vyspovedali z jej dlhých ciest za pracovnými povinnosťami. Prezradila, aké má skúsenosti s navigáciou a iné zaujímavosti. Okrem toho si vyskúšala nový Renault Kangoo, do ktorého nebol problém dať vozíček. Jej dojmy z auta si môžete pozrieť vo videách.
Na vašom úrade okrem iného riešite aj parkovacie miesta pre ZŤP. Stane sa, že dostanete podnet, že sa na parkovisku také miesto nenachádza?
Nové stavby slúžiace verejnosti napr. obchodných centier nemôžu byť skolaudované, ak nemajú miesta pre ZŤP. Ak dostaneme podnet, v ktorom ľudia upozoňujú, že nie je parkovacie miesto pre vozíčkárov, tak to prešetríme ako naposledy na parkovisku pri Železnej Studienke, kde nebolo také miesto, ale už je. Na parkovisku musia byť 4% pre ZŤP zo všetkých parkovacích miest. Ak je ich málo, tak minimálne jedno miesto tam musí byť. Veľa cestujeme mimo Úradu a monitorujeme zariadenia sociálnych služieb, ale aj väznice, ktorých máme na Slovensku 18. V čase vykonania prieskumu v roku 2016 ,v 11-tich väzniciach sa nachádzajú ľudia so zdravotným postihnutím. Riešime, či sú zariadenia sociálnych služieb, väznice, nemocnice, školy a iné zariadenia bezbariérové. Dávame správy, odporúčania vláde, aby zmenila zákony, postupy. Za obdobie 4 rokov sme boli na celodenných výjazdových dňoch v 30-tich mestách preto, aby boli obyvateľom miest k dispozícii pri poskytnutí poradenstva a spísania podnetov. Takto sme prešli celé Slovensko. Lenže nás zabrzdila pandémia…
Máte aj váš Úrad úplne bezbariérový, aby k vám mohli chodiť vozíčkari?
Áno. Dokonca sme mali kolegyňu, ktorá bola odkázaná na invalidný vozík. Mala upravené auto tak, že zo strešného nosiča sa jej hydraulickou rukou zložil vozík vedľa jej dverí. Ľudia môžu žiadať finančný príspevok na úpravu auta z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu, ktorý priznáva Úrad práce. Nedávno som bola onejaký čas odkázaná na vozík, pretože som si zlomila členok. Dokonca som sa dohodla s jednou skupinou poslancov, že budem testovať bezbariérovosť v Bratislave na vozíku. Chcem skúmať nielen cestnú komunikáciu, ale prístup do verejných budov či majú bezbariérové výťahy alebo toalety. Potom dávame opatrenia na nápravu, aby sa to odstránilo.
Nedávno ste dostali podnet v rámci bezbariérovosti na električkovú trať v Karlovej Vsi v Bratislave…
V období, keď túto trať rekonštruovali, bol zázrak, že sa cez túto električkovú trať, vozíčkár vôbec dostal. A neboli tam prechodné lávky ani vytvorené plynulé chodníky. Vozíčkár ani človek s barlami cez ne neprešiel. Dodávateľ bohužiaľ nekonal so zmluvou.
Ročne najazdíte 40 tisíc kilometrov vzhľadom na vaše pracovné povinnosti. Ak vás zastavia policajti, tak je to za aký priestupok?
Ak ma zastavia, tak je to výlučne za rýchlosť, pretože som veľmi uponáhľaný človek. Priznávam to dobrovoľne a snažím sa im vysvetliť, aby mi verili, že potrebujem, aby mal deň 48 hodín! 24 hodín je málo, ale žiaľ nikdy ich nepresvedčím. Párkrát mi aj vybehla slza, že tie peniaze som mohla využiť úplne inak, možno kúpiť aj nové topánky, ale pokutu vždy zaplatím.
Stalo sa vám taká situácia s autom, s čím ste nerátali?
Svoje nové auto som si zničila tým, že som natankovala benzín do naftovej palivovej nádrže. Išla som s ním z Petržalky do Dúbravky. Potom ešte nejaký čas s ním jazdila. Hoci sa benzín vypustil a niekoľkokrát sa to dalo vyčistiť, tak som to auto celé zničila, pretože sa to nedalo úplne vyčistiť. Trápila som sa s tým ešte štyri roky a nakoniec som ho musela predať, hoci mi to bolo ľúto.
Čo sa týka navigácie, tak ju využívate všade na vašich cestách?
V roku 2018 som bola na služobnej ceste v Berlíne a celou cestou som šoférovala. V Nemecku sa jazdí oveľa rýchlejšie ako u nás a dovolím si povedať, že oveľa bezpečnejšie. Zapli sme si v aute navigáciu, aby sme sa dostali do jedného mesta, kam sme chceli ísť. Nechápali sme, kam nas tá navigácia doviedla, pretože sme išli najkratšou cestou a navigovalo nás to do poľa medzi kravy…Nakoniec sme prišli tam, kam bolo treba, ale boli sme obohatení zážitkami.
Text, foto a video: Alena Chorvátová
