Jazdiť s fešákom na kabriolete...

25.04.2020 20:01

Umelecká maskérka Alica Dvorská o náročnej práci maskérky doma i v Španielsku, o spievaní, dopravnom systéme, kolíziach, pokutách, defektoch a všetko, čo patrí k auto-moto svetu...

Práca maskérky je tvorivá a kreatívna. Čo si ako prvé využila v trnavskom divadle a neskôr v divadle Astorka Korzo 90, v rôznych divadlách v Barcelone, Madride a pri mnohých filmovačkách. Aká, bola tvoja cesta k tejto práci?

 

Haha, občas fakt sama serpentína z kopca dolu, ale väčinou sa snažím jazdiť bezpečne a plynulo, karovať vždy smerom nahor a nehavarovať z útesu...cesta to kľukatá a samý adrenalín!? Od malička som bola rodičmi vedená k umeniu. Ako maskérka som začínala v rodnej Trnave v divadle J. Palárika, ale po dvoch rokoch som odišla, pretože som chcela mať pocit väčšej tvorivej a časovo neobmedzenej slobody. Otvorila som si Štúdio AD, kde som doobeda klientom poskytovala farebné poradenstvo, kadernícke služby a premeny vizáže. V tej dobe to bolo nové a trendy! Sučasne som pracovala v divadle Astorka a môj nočný umelecký život som „maskovala“ tam. Postupne prichádzali ďaľšie ponuky - fotenie do časopisov, nakrúcanie reklám, maskérska práca pri filmoch a seriáloch.

 

Po takto strávenom období ôsmych rokov si sa pre inšpiráciu všetkého vzdala a odišla do Španielska...prečo?!

 

Práca ma prestala napĺňať a štúdio som zavrela. Rok som chodila len do divadla a verila, že príde niečo nové! Môj nový smer som si nakoniec„vyspievala“. Cesta do Španielska trvala dva dni a dve noci so zboristami, vo veľkom čiernom autobuse. Po dvoch týždňoch strávených na medzinárodných súťažiach, kde sme sa aj umiestnili, som z autobusu vystúpila na periférii Barcelony, s veľkým kufrom. Jazyk som nevedela a s angličtinou v Španielsku nepochodila. Stretla som známeho maskéra a kaderníka Toniho Santos a tak začala moja práca maskérky v rôznych divadlách, zájazdy lietadlom, busom a autom.

 

Skoro po desiatich rokoch si sa vrátila na Slovensko...pretože prišla zaujímavá pracovná ponuka. Na akých ďaľších projektoch si doma naposledy robila?

 

Prvou ponukou bol krimi seriál Inšpektor Max pre RTVS a ČT v hlavnej úlohe s Jurajom Kukurom. Nakoľko som do toho projektu vhupla ako hlavná maskérka na poslednú chvíľu, doháňala som v časovej tiesni prípravu scenárov a točenie v Čechách. Ďaľšie projekty boli Horná Dolná, Rodinné prípady, Autoškola, Malá ríša, Bola raz jedna škola, opät divadlo Astorka a spolupráca na seriáloch. Nedávno som mala ako hlavná maskérka premiéru filmu Sviňa a pred karanténou som dotočila nový film Moc.

Na Slovensku som síce tri roky, ale po pracovnej stránke sa musím pripomínať produkciám buď starým, alebo klopať na dvere tým novým. Nič neprichádza samo a nejde hneď. V podstate to, čo som spravila je úspech...

 

Máš nejakú kuriozitu spojenú s filmom Sviňa?

 

Začiatok tohto roka som strávila opäť pracovne na cestách. V deň odchodu na východné Slovensko sa mi vybila batéria v aute. Dala som ju vymeniť za inú a tak som odišla. Avšak deň pred odchodom na premiéru do Bratislavy, ma vyzval jeden kolega, či nejdeme na výlet, lebo sme mali voľno. Mne sa veľmi nechcelo, bola som vyčerpaná, nakoniec som súhlasila. Ako auto stálo v zime celý mesiac pred hotelom, tak aj druhá batéria sa vybila. Šťastím bolo, že som na to, vďaka nepodarenému výletu včas prišla a kolegovia mi ju stihli do druhého dňa dobiť. Sneh, dážď, silný nárazový vietor, ale na premiéru som dorazila včas.

 

V autoškole si mala netradičnú pre ženu....skúšku z ťahania vozíka. A potom si začala hneď jazdiť alebo až odstupom času?

 

Po autoškole som rok nejazdila, lebo som sa bála. V jedno popoludnie som sa vracala s rodičmi zo Senca domov do Trnavy. Jazda prebiehala hladko, akurát zapadajúce slnko ma oslepovalo a nevidela som dobre na cestu. Potom, keď sme prišli domov, som netrafila do brány do dvora a skoro som auto šuchla o múrik. Tato mi to auto dal a kúpil si nové. Bola som hrdá na môj krásny modrý Peugeot 309. Najprv som jazdila len jednu trasu do Astorky a potom som sa ostrielala po Bratislave. Pokutu som tiež dostala, vraj som nedala prednosť chodcovi a za mnou išli policajti. Vtedy som platila ešte v korunách, asi 50,-Sk...

 

Máš ešte nejaký zážitok v spojitosti s týmto autom?

 

Raz v zime mi v ňom prestalo fungovať kúrenie. Strašne mrzlo a mne z tej zimy bolo treba veľmi cikať a nevedela som už vydržať. Hovorila som si, zaparkujem, už je to len kúsok z parkoviska do divadla. Nedala som to! Musela som si čupnúť vedľa auta, inak by mi praskol močový mechúr. Ešteže som mala dlhý kabát. No a ešte som zažila s týmto autom, že pod volantom som mala poistku, ktorú som po zaparkovaní vždy zapínala kvôli zlodejom, aby sa auto nedalo naštartovať. Raz večer v zime po predstavení som išla domov a nemohla som naštartovať! Prišiel mi na pomoc krstný s káblami, že asi batéria odišla. Batéria bola ok, ale auto nešlo. No a problém bol v tej poistke, ktorú som si myslela, že som odblokovala po nastúpení do auta. Tak som sa vtedy hanbila!

 

A mala si potom aj ine autá? Na čom aktuálne jazdíš? Bola nejaká kolízia?

 

Po tatovi som zdedila krásnu, modrú škodu fabiu ( trpím na modré autá.) a po návrate zo Španielska som auto dlho nemala. Len nedávno som si kúpila z autobazáru škodu Rapid. A pred Vianocami boli silné dažde, ponáhľala som sa na vianočný koncert mojich kamarátov a na prvej križovatke predo mnou začal brzdiť jeden týpek a ja som to už nedobrzdila. V šmyku a v nízkej rýchlosti som ho „pobozkala“, asi som mala málo lásky! On sa mojej láske netešil, nakoľko frajerka sedela vedľa neho a mal zdeformovaný zadný nárazník. Ja som si len poškodila značku a emblém škodovky na kapote. Odvtedy hľadám lasku radšej niekde inde!

 

Dosť dlhú dobu si žila v Španielsku. Sú tam vodiči svojím temperamentom podobní tým talianskym?

 

Neviem to celkom posúdiť, lebo talianov až tak nepoznám, ale zrejme sú divokejší v trúbení a v bláznivom správaní v cestnej premávke. V Španielsku som viac jazdila na motorke ako spolujazdec, pretože tých áut je tam ďaleko viac ako u nás. Je to skôr mesto motoriek, pretože tam je veľký problém s parkovaním a sú tam aj denne neskutočné kolóny, o ktorých sa nám ani nesníva. Využívajú sa tam červené mestské bicykle bicink, ako u nás v Bratislave žlté. Je to tam rozšírené a využíva to veľa ľudí. Predplatia si to cez net, jedno použitie je na pol hodinu a bicykel sa musí odparkovať. V noci chodí služba, ktorá ich vracia na svoje miesto. cMetro a autobusy sú tam tiež dôležitou súčasťou dopravnej siete. Občas som chodila taxíkom, keď som nestíhala.

 

Dostala si už defekt? Pomohol ti niekto, alebo si to zvládla sama?

 

Pred Astorkou som pichla gumu, tak mi prišli kamoši herci pomôcť vymeniť koleso. Som síce technický typ, ale som presvedčená o tom, že niektoré veci by mali robiť iba muži. V niektorých situáciách je mužské a ženské myslenie naozaj iné. Pamätám si, ako nám v autoškole hovoril inštruktor, že sa my dievčatá musíme naučiť aj koleso vymeniť, lebo gentlemani na cestach už vyhynuli. Mal síce pravdu, ale pokiaľ je tá možnosť, vždy to radšej nechám na chlapa....

 

Nejaké šmyky si zažila? Čo tvoj automobilový sen?

 

Dvakrát. Raz v zime ráno, keď som išla do práce a šmykla som sa v zákrute. Potom za dažďa pri bývalom cukrovare v Trnave, kde bolo veľmi veľa blata. Brzdila som na červenú a hoci som nešla rýchlo, dostala som hodiny... No a už spomínaný šmyk s Rapidkou pred Vianocami. Mojim snom je, napríklad jazdiť na kabriolete s nejakým fešákom a mohlo by to byť v Monacu...:)

 

Text, foto: Alica Dvorská

 

Späť

 

 

Advertisement

 

Kontakt

Alena Chorvátová

+421905 992 998

© Alena Chorvátová 2011 Všetky práva vyhradené.

Webnode