Japonský drak Honda CR-V

Slovenský spevák a hudobník Samuel Tomeček si zaspieval nielen v zákrutách s Hondou CR-V

 

Samuel, vraj okrem novej managerky máte nový hudobný projekt. Priblížte nám ho o čom vlastne je?

Skoro všetko je nové aj managerka, moja kapela má nový názov „Milkshejk“. Členovia sa však už dva roky nezmenili. Máme nový párty projekt, kde každý z hostí si vyberie nejaké vzory z hudobnej scény a interpretuje ich songy. Tak môžu diváci zažiť pravú tanečnú zábavu so živou hudbou. Hosťami už boli Mária Čírová, Igor Kmeťo, rapper Majk Spirit, Opak a iní.

 

Po albumoch  (2005 - Mladý a drzý, 2009 - Ako v nirváne) Vám vyšiel už ďalší nový singel?

Vyšiel mi nový singel - Generation, ktorý si treba vypočuť. Snažil som sa ho urobiť trošku iným spôsobom. Okrem prípravy nového albumu sa venujem spevu ako pedagóg, lebo minulý rok som ukončil VŠ na Filozofickej fakulte UK v Bratislave - odbor muzikológia. Taktiež neustále chodím k svojej vysoko profesionálnej učiteľke spevu Lukrécii Bílkovej, ktorá ma veľmi veľa naučila a som jej za to vďačný.

No vzhľadom na mladý vek asi jazdné skúsenosti postupne len naberáte, ale určite už máte niečo za sebou. Dodržiavate dopravné predpisy za volantom?

Snažím sa šoférovať podľa predpisov, ale stane sa mi, že sa to vymkne s pod kontroly. Vždy sa nájdu vodiči, ktorí si jazdia po svojom a môžu spôsobiť dopravnú nehodu. To platí aj pre mňa, aj keď často tridsiatkou nejazdím, lebo to je podľa mňa vydieranie vodiča. Treba dávať pozor, kde stoja policajti. Ak aj platím pokuty, tak je to väčšinou za telefonovanie.

 

Iba za telefonovanie?

Mal som kurióznu príhodu s pokutovaním v Taliansku. Boli sme natáčať prvý náš videoklip v živote. Prišli sme s veľkým Renaultom do mestečka Grado, kde bolo veľmi teplo a my sme nemali na sebe tričká. Zastavili nás talianski policajti so samopalmi a chcel nás pokutovať za to, že sme ich nemali, za neetickosť a pohŕdanie. Chceli od nás 500 eur a nevedeli sa s nami ani po anglicky dohovoriť. Bola to ťažká komunikácia. Zachránila nás Verka Wisterová, ktorá vedela po španielsky a nakoniec nás pustili bez pokuty. Smolu na policajtov sme mali ešte 4x! No našťastie všetko dobre dopadlo. Osobne mám vždy smolu v tom, že vyzerám mlado a neustále ma kontrolujú.

 

Spievate si v aute za volantom?

V aute je veľa času na spievanie a rozcvičovanie. Robím to často, ak nepočúvam hudbu. Zvuk autorádia je pre mňa dôležitý. V poslednom čase ma dosť oslovila tanečná hudba.

Boli už nejaké ťukance alebo väčšie dopravné kolízie?

Nejaké ťukance od žien som zažil, keď telefonovali a nedávali pozor. Raz som na Stopke skoro napálil a veru chýbalo pár cm, aby som nemal dopravnú nehodu. Treba dávať pozor aj trikrát. 

 

Vaše prvé auto?

Prvé auto bol Opel Corsa a terajšie mám Octaviu. Je väčšia, veľa do nej naložím a to mi vyhovuje. Páči sa mi aj VW Lupo, ktorý má môj brat. Má ho načipované a ide to ako delo! Dvesto km za hodinu jedna radosť! Jazdil som s ním aj v meste, má to veľmi dobré odpichy.

 

Čo sa vám nepáči na slovenských vodičoch?

Nepáči sa mi, že naši vodiči nepúšťajú chodcov na prechode. Vadí mi to. Študoval som vo Viedni a vtedy som pochopil rakušákov a ich mentalitu a zmýšľanie. Ak sa ktokoľvek blíži k prechodu, tak vodiči automaticky zastavujú, aj keď išlo len o jedného chodca. U nás vodiči často nezastavia ani matke s kočíkom. Odvtedy aj ja zastavujem, je to už pre mňa normálne.

 

Máte zážitok v spojitosti s motorovým vozidlom?

Jazdievame na koncerty a stalo sa mi, že som si položil slnečné okuliare na strechu auta. Po vyštartovaní som si to uvedomil. Tak sme sa vrátili, ale okuliare som už nenašiel. Bola to chvíľa a niekto má darček.

 

Vyšiel už zákon, že pri každej prehliadke sa bude a fúkať. Schvaľujete to?

 Asi hej. Ja osobne s tým nemám problém a môžem povedať, že v poslednej dobe som často fúkal. Vždy, keď ma zastavia, tak fúkam. Nemám rád, keď ma buzerujú za maličkosti, či mám autolekárničku a iné podobné veci, ale fúkanie schvaľujem. V Rakúsku je povolená tolerancia na jedno vypité pivo, ale dnes môžete nafúkať aj z toho, keď si vypláchnete ústnou vodou. V Čechách som sa dozvedel, že aj keď nemajú povolenú toleranciu, ale ukážeš policajtom blok z reštaurácie, že si si dal k jedlu jedno pivo, a nafúkaš, tak ťa pustia. Vraj je to novinka, ktorú testujú

Aký dojem zanechalo na vás testovanie novej Hondy CR-V 2.2 i-DTEC?

Perfektný dojem zo všetkého. CR-V- čka patrí medzi šikovné SUV - ečka do mesta aj mimo neho. Vďaka pohonu všetkých štyroch kolies sa vyšplhá, kam potrebuje do hocijakého terénu. Zvonku sa mi páčili nové nárazníky a celá predná maska, ktorá mi pripomínala draka. Áno, japonského draka! Za volantom som bol hneď pripútaný bezpečnostným pásom a nastavil som si veľké spätné zrkadlá. Vo vnútri auta ma najviac oslovil bohatý priestor nielen na sedadlách, ale všade v celej kabíne. Prístrojovka bola prehľadná a nebola zbytočne prepchatá rôznymi tlačidlami. Radiaca páka zabudovaná v stredovej konzole mi padla do ruky s príjemným opieraním lakťovej opierky, ale aj z opačnej strany opierania vo dverách vodiča. Možno spiatočka bola pre mňa nezvyk, ale to by som si časom zvykol. Použitých bolo viacero materiálov v tmavom prevedení a s čalúnenými pohodlnými sedadlami. Nie som zástanca kože, tak mi to vyhovovalo. Autorádio som preladil na počúvajúci zvuk a všetko bolo ok na môj vkus. Šesťstupňový dieselový manuál reagoval na stlačenie plynového pedálu okamžite a veru aj v tých zákrutách som si zanôtil a nemal som pocit, že by ma to nakláňalo. Odhlučnenie tichého motora je prioritou Japoncov, oni to proste vedia. Honda si držala stopu a aj vo vyšších otáčkach sa nedala zahanbiť. Jednoducho tí ľudia, ktorí milujú japonské autá a majú radi SUV triedu s vyšším posedom a prehľadom na ceste je Honda CR-V určená. Mne určite vyhovovala a teším sa, kedy si budem môcť vyskúšať ďalší model práve tejto značky, ktorá má svoju tradíciu.

 

Text: Alena Chorvátová

Foto: autorka