Japonská katana
01.01.2016 13:07
Riaditeľka hotela Altes Kloster v Hainburgu Andrea Kovačik brázdila rakúske uličky s japonským Mitsubishi ASX a prezradila, akého cestného veterána ukrýva...
Koľko sa už venujete hoteliérstvu a aké je to riaditeľovanie práve v Altes Kloster v Hainburgu neďaleko Bratislavy, čo máte domov na rodnú zem na skok?
Hoteliérstvu, revitalizácii a otváraniu nových hotelových pobočiek sa venujem cca.15 rokov. Špecializujem sa na hotely, ktoré sa nachádzajú v historických nehnuteľnostiach, čo je moja vášeň. Tak som sa dostala do Hainburgu prostredníctvom mojich audítorských spoločností, ktoré ma kontaktujú za účelom poradenstva a analýzy hotelov. V Altes Kloster sa snažím zvýšiť úroveň kvality služieb, ziskovosť ako to bolo doteraz. Revitalizácia mi zvyčajne trvá dva roky a potom idem ďalej, ale priznám sa, že za tých pár mesiacov, čo som tu, tak mi tento hotel prirástol k srdcu, že nie som rozhodnutá, či tu neskončím.
Predtým ste boli pracovne v rôznych krajinách. Kde ste vlastne začínali svoju hoteliérsku kariéru?
Začínala som Amerikou, potom Mníchov, ale aj Spojené Arabské emiráty, Slovensko. Málokto vie, že Slovensko je na takej vysokej úrovni hoteliérstva, že v rámci hodnotenia obstáli slovenské hotely veľmi dobre. Možno je to tým, že Slovensko bolo podceňované v cestovnom ruchu a kvalite služieb sa nevenovala až taká pozornosť. Doslova zo dňa na deň u nás vyrástli hoteli ako huby po daždi a tak nastal tvrdý konkurenčný boj. Väčšina mojich revitalizovaných hotelov je na Slovensku. Ľudia, ktorí si zarobia veľké peniaze, tak sa ich snažia investovať práve do tejto oblasti.
Ovládate šesť jazykov a snažíte sa o maximálnu profesionalitu hotelov. Mnohí naši ľudia tiež hladajú možnosti ísť za lepším zárobkom. Čo k tomu by ste im poradili?
Hoteliérstvo je samostatná národnosť. V najlepších hoteloch nájdete špičkových zamestnancov rôznych národností, ale čo ich spája je, že musia hovoriť rečou, ktorá je rečou danej krajiny bez prízvuku a nelojality. Veľa Slovákov sa uchádza v zahraničí o prácu, ale len málo je prijatých. Naozaj sa treba dobre pripraviť aj jazykovo. Nie je to len o tom zarobiť veľké peniaze, ale je to aj o kvalite a určitej sebaprezentácii. To veľa ľudí podceňuje.
Čo pre vás znamená vo vašom živote a práci dosť preferované slovo“ „auto?“
Veľká vášeň ako u môjho otca, ktorého si pamätám, ako mu vždy trčali nohy z pod auta. Podstatné roky som bývala v Petržalke pri dostihovej dráhe a nedele sme trávili aj tým, že som s otcom ako 8-ročná šoférovala na opustenom parkovisku.
Aj vám otec poradil pri kúpe vášho prvého auta?
Otec mi dal prvé auto, keď som mala v 18 rokov. Bol to Opel Kadet GTI 1,8, ale po roku mi ho predal a kúpil mi Fiat Uno. Podarilo sa mi ho vylepšiť do podoby rýchleho autíčka. Vždy som mala snahu vedieť bezpečne šoférovať, mať silné auto a pri tom dokázať zvládať nástrahy cestnej premávky maximálne bezpečne.
Fascinujú vás staré kaštiele, hrady a zámky. Platí to aj pri autách veteránoch?
Samozrejme! Časom prišla vášeň pre veteránov a jeden taký model vlastním a je to stará Škoda Octavia, ktorá štartuje na kľuku. Tento model vyhral relly Monte Carlo! Objavila som ho náhodou v jednej slovenskej dedinke, keď som dostala tip u jedného pána. Je to môj veľký sen, keď budem mať toľko času, aby som sa mu mohla venovať naplno.
Spomínali ste Ameriku, kde sa jazdí na automatoch, čo už máme aj u nás na Slovensku. Prefrujete aj vy automat?
V Amerike som začínala na automatoch, ale pre mňa to nie je, lebo ja rada s autom pracujem a nie, aby ono pracovalo za mňa. Majú tam veľké autá a široké cesty. Ich štýl jazdenia je tomu prispôsobený a parkovacie možnosti s tým súvisia. Čo sa týka New Yorku, tak tam to funguje v žltej farbe taxíkov a je to dobre. To je svetové mesto rôznych národností a jeho vývoj ide iným smerom. Je tak preplnené, že je tam dobre ísť metrom alebo taxíkom.
Západné pobrežie a mestá sú dosť od seba vzdialené, čo bol pre mňa šok a mňa to moc nebavilo. Stred Ameriky zase vyludnený a nezaujímavý. Arabské emiráty je krajina rovná a šoférovanie je tam len pre miestnych. Ak ste súčasťou súčasťou určitej vrstvy,tak áno, inak nie.
A čo Európa?! Zažili ste niečo nadštandardné v krajine, ktorá vás doslova očarila?
Belgicko má osvetlené diaľnice. Úžasné! Zvyšovaniu úrovne cestnej premávky a ciest má najvyššiu úroveň z európskych krajín.Tento projekt je úžasný, ale časom už niektoré úseky osvetlené nie sú, lebo mnohí Belgičania mali k tomu výhrady a hodnotia to negatívne kvôli vysokým nákladom.
Pre vás bolo kde najúžasnejšie šoférovanie?
V okolí Liptova, kde som revitalizovala jeden hotel v západných Tatrách v okolí Račkovej doliny. Cesty tam sú úžasné. Optimálny počet zákrut, prevýšenia akurát a okolitá scenéria jednoducho nádherná. To bola najlepšia cesta, akú som ja v živote zažila.
V Rakúsku sme spolu počas testovania auta zažili situáciu, že aj rakúski vodiči sú nervózni a trúbia, keď sme čakali, kým neprejde húkajúca sanitka. Čím to je, že tá nervozita prišla aj sem k susedom?
Nervozita je spôsobená častou premávkou, ktorú tu majú neustále a tým sa tvoria kolóny.
Na jednej strane môžu byť rakušania radi, že kupná sila vzrastá, tým, že k nim chodíme nakupovať sa trh otvoril, ale oni to až tak nevnímajú. Skôr to berú tak, že prišli o pokoj, ktorý mali. Slovenskí vodiči v Rakúsku nemajú dobré renomé. Sú dosť neohľaduplní.
Čo na záver alebo niečo povzbudivé do Nového roku 2016 by ste vodičom čo odporučili?
Ohľaduplnosť v živote aj za volantom a vediet predvídať situácie. Súď ľudí až potom, keď prejdeš určitú časť v jeho topánkach. Porekadlo hovorí za všetko. Súď iného vodiča až vtedy, keď prejdeš určitú časť cesty v jeho aute s jeho myšlienkami a jeho potrebami.
Od Rakúska do Japonska...Bolo by pre vás Mitsubishi ASX 1,6 diesel vhodným autom aj na reprezentatívnu funkciu ako je tá vaša?
Nepredpokladala som, že také veľké auto môže byť až tak pohodlné. Sedí sa vysoko, veľmi dobrý volant a dobre sa riadi. Pohodlné sedenie, dobre sa tiež otáča. Na ceste nemám pocit, že je ťažké a jednašestka mu úplne stačí. Je to taká japonská katana, ktorá brúsi cesty ako ostrie meča. Inak bezpečné auto vhodné aj do mesta i na diaľnice. Nemá problém s hocijakým prevýšením a napriek veľkosti, nemám pocit, že by bolo ťažké a mohutné auto. Interiér pekný a praktický. Na všetko mám dobrý výhľad. Autorádio je kvalitné, ale počúvam ho menej, viac počúvam audioknihy. Mitsubishi ASX odporúčam mužom i ženám, aj takým ako som ja, ktorí zastávajú funkciu managerov i riaditeľov, ale aj tým, ktorí potrebujú veľký priestor. Všetkým, ktorí chcú mať veľmi dobré auto!
Text a foto: Alena Chorvátová
