Gurmánska lahôdka

03.03.2018 10:00

Tanečník a sólista SĽUK-u Vladimír Frištik nám porozprával o tancovaní, láske k partnerke, pozitívnemu vzťahu k autám a testovaní ostrého modelu, ktorým bola Škoda Octavia RS

Vladko, tancujete už ôsmu sezónu v SĽUK-u, povedzte nám, aká bola vaša cesta k vytúženému cieľu?

 

Po ukončení konzervatória v Košiciach som išiel do Bratislavy na VŠMU, odbor: pedagogika tanca. Uvažoval som, že učiť tanec je jedna vec, ale tancovať druhá... a mňa to viac ťahalo k tancovaniu. Na folklórnych dňoch v Košiciach som stretol mojho súčasného umeleckého vedúceho Stana Marišlera, ktorý mi poradil, aby som skúsil ísť na konkurz do SĽUK-u. Tam mi dali zatancovať sedem kombinácii vtedajšieho ich repertoáru a zopár skokov. Bol som prijatý a popri škole som dva a pol roka tancoval a teraz je to už ôsma sezóna a stále ma to baví.

 

Mnohí tanečníci, muzikanti zažívajú na javisku rôzne príhody. Pri vašich skokoch to vyzerá občas vážne nebezpečne, ale niekedy sa možno nasmejete z rôznych situácii, ktoré vzniknú?

 

V predstavení Tanec medzi črepinami v réžii Mareka Ťapáka sme tancovali v goralskom kroji. Bol predspev, zatancoval som a potom nasledoval kolega, ktorému sa pri tancovaní začali trhať gate a na tretíkrát ich úplne roztrhol... Mávame suspenzor alebo biele spodky, ale náš kolega mal iné boxerky, také pásikavé rôznych farieb. Nuž bola to zábava. Inokedy sú chvíle aj nebezpečné, keď tancujeme s valaškami. Mne sa na tréningu stalo, že mi valaška vypadla z ruky, ale horšie je to na predstavení. Môjmu kamarátovi vyletela valaška, preletela ponad dvanástich tanečníkov a pristála vzadu za oponou, čo sme mali aj kus šťastia, ale v danom momente nás to neskutočne pobavilo. Aj dievča, keď zle vyskočí, môže spadnúť a ublížiť sebe,či partnerovi, no väčšinou sa to podarí zvládnuť tak, aby sa nikomu nič nestalo.

 

To bývajú krušné chvíle a verím, že to väčšinou ustanete...ale musím vám dať poklonu, čo sa týka vášho tanečného videa, s ktorým idete na filmový festival do Amsterdamu. O čom ten film vlastne je?

 

Tanečný film v choreografii Janka Sevcika a v režii Andrejky Sudorovej sa vola Personal Pronouns a predstavuje rôzne podoby lásky a vzťahu medzi mužom a ženou. Je tam vidieť aj znaky násilia, ako chlap bije ženu, ktorá to trpezlivo znáša, až príde chvíľa, keď sa mu vzoprie a odmieta ho...

Viem o vás, že práve tento tanečný film spôsobil, že vaše sympatie k tanečnej partnerke prerástli do vzájomného vzťahu...a tuším bude napokon z toho aj svadba?

 

Je pravda, že sa mi tanečná partnerka veľmi zapáčila a počas natáčania som sa nečakane zaľúbil. Valika ma nejaký čas nechcela, ale pokoj som jej nedal, snažil som sa votrieť do jej priazne. Napokon sa to podarilo a o rok sa chystá svadba. Sme spolu dva a pol roka a ešte sme sa nepohádali. Stáva sa dosť často, že keď mám zlú náladu, tak vysmiata Valika mi ju svojou pozitívnou náladou vždy napraví.

 

Gratulujem a držím palce! Rada by som sa vás opýtala na cestovanie a jazdenie teraz v zimnom období či ste nemali náhodou nejakú nebezpečnú kolíziu?

 

Vôbec! Dokonca vodičák som si robil v zime na snehu a absolvoval som aj školu šmyku, ktorá mi veľmi pomohla reagovať na mnohé situácie na cestách. Akurát som zažil aquaplaining na vode, ale vedel som ho zvládnuť bez problémov, lebo som nestresoval, nechal som plynulý prechod do normálu a auto sa po šmyku vyrovnalo ako malo. Kamarát Ondrej mi poradil ako v takých situáciach reagovať a pomohlo mi to.

Na čo ste sa učili jazdiť kým ste nabrali dostatočne veľa jazdných skúseností?

 

Naprv to bol Otík - Daewoo Kalos, s ktorým som zažil v horskom prechode aj nejaké problémy, aby sme horko ťažko vyšli do kopca, lebo nevládal. Tak sme plne naložení a štyria pasažieri sa museli v aute rozkývať tak, aby sme sa dokotúľali až na vrchol kopca... ,,smiech”. Potom prišla Škoda Octavia, ktorú volám Anička a s tou nabehám okolo 40 000 km ročne.

Ste chlapec z dedinky Petrovany a možno ste zažili iné dopravné prostriedky ako sú autá. Veď na dedine je možnosť vidieť traktory, kombajny, bágre a iná poľnohospodárska technika...

 

Od malička som jazdil s otcom a bratom na traktore, lebo sme mali pole a bolo treba sadiť a vyorávať zemiaky. Aj na huby sme do lesa jazdili traktorom. Dokonca som ho mohol šoférovať a keď mi robilo problém zaradiť rýchlosť, tak mi otec asistoval. Spojka, plyn, no musel som tlačiť celou váhou a veru bolo treba riadnu silu vyvinúť, ale nakoniec som to zvládol.

 

Hovorí sa, že tanečníci sú dobrí šoféri. Myslíte si ako profesionál, že je na tom kúsok niečo pravdy?

 

Možno je to tým, že tanečníci majú dobrú koordináciu tela a lepšie vyvinuté reflexy ako má bežný človek. V stresovej situácii vedia reagovať rozvážnejšie. No stalo sa mi nedávno s mojou Aničkou, že len tak-tak som sa vyhol nehode. Bol som v ľavom pruhu a zistil som, že je otáčací, dal som smerovku a zrazu som si za mnou všimol, že pani nepočkala a vyrútila sa smerom ku mne. V tom okamihu som ju zazrel ako sa na mňa rúti, zaradil jednotku a podarilo sa mi utiecť a zabrániť nehode.

 

Počúvate za volantom viac slovenskú hudbu alebo skôr zahraničných interpretov?

 

Veľmi rád počúvam slovenských spevákov aj naše kapely. Niekedy si zaspievam aj ja za volantom a inokedy počúvam motor auta...som pokojný šofér, ale občas sa nechám uniesť dynamickou hudbou a dupnem možno viac ako chcem, ale moja drahá ma vie dostať späť do normálu. Pri nej ani nenadávam, keď ma vodiči niečím naštvú, napríklad nemám rád, keď nedávajú smerovky alebo sa na tesnotku vopchajú predo mňa.

Škoda Octavia RS predviedla tanec presne taký, aký ste od nej očakávali alebo mala určité medzery?

 

Určite to bol tanec, na ktorý len tak ľahko nezabudnem! Tých 245 koní udržať v rýchlom tanci malo niečo do seba! Dvojlitrový benzínový motor v športovom režime ukázal v doprovode úžasných zvukových kulís, že to malo nenormálnu dynamiku a neskutočnú akceleráciu. Veľmi pohodlne sedenie na športových sedačkách, v rukách dobre tvarovaný volant, DSG 7-stupňový automat a už viac nepotrebujem len sa poriadne sústrediť na jazdu. Na prístrojovku a všetko okolo nej som v Octavii zvyknutý, ale v „erese“ je vidieť aj nové inovované prvky. Dotykový displej hovorí dôležité informácie pre vodiča a dobré ozvučenie hudby ma ako tanečníka potešilo. No viac ma bavila hudba z výfukov... Ďalším plusom bol obrovský priestor, na ktorý som zvyknutý, že naložím všetko čo potrebujem a ďalších štyroch ľudí prepravím v komfortnom pohodlí. Množstvo úložného priestoru v odkladacích priečinkoch a pohodlná jazda zabezpečila, že som sa v „erese“ cítil príjemne a bezpečne. Musím uznať, že v tomto aute sedieť ako spolujazdec by som nemohol, pretože je radosť riadiť a cítiť silu toľkých koní pod kapotou. Užil som si adrenalín športovej jazdy a určite „eresu“ odporúčam mladým športovo založeným ľuďom, ktorí majú radi rýchle a bezpečné autá ako ja! Škoda Octavia RS bola gurmánska lahôdka, ktorá mi naozaj veľmi chutila.

 

Text a foto: Alena Chorvátová

 

Späť

 

 

Advertisement

 

Kontakt

Alena Chorvátová

+421905 992 998

© Alena Chorvátová 2011 Všetky práva vyhradené.

Webnode