Gordi
29.03.2011 11:27
Marián Miezga je členom divadla Astorka Korzo 90. Tri roky účinkuje v seriáli „Panelák“. Pracuje na druhej sérii seriálu „Keby bolo keby“. Prvá séria mala premiéru pred rokom. Tiež občas účinkuje v zábavnom programe „Partička“. Pre náš web sa podelil o motoristické zážitky a s dojmami z jazdy športového Renaultu Clio RS Gordini.
Aký je Marian za volantom?
Myslím si, že som pohodový vodič, ale samozrejme, že mám rád za volantom aj kúsok adrenalínu. Veď som normálny chlap!
Vaše prvé a posledné auto?
Prvé auto bola Škoda 120 a teraz mám Škodu Oktavia 1,9 TDI. Zatiaľ spokojnosť na mojej strane.:-)
Šoférovali ste niečo väčšie ako je kamión?
Vždy som chcel byť vodič autobusu. Na takom malom dvorčeku som dokonca šoféroval Karosu. Je to úplne niečo iné ako auto. Sadnete si za volant autobusu a máte pocit, že ste stratený. Mám ešte sen si urobiť vodičák na karavany. Ak bude syn väčší, tak by som s ním chcel prejsť celé Španielsko.
Čo Vás odrádza na vašich cestách?
Takí vodiči, ktorí sa robia suverénnymi a pritom ohrozujú tých ostatných. A odrádzajú ma vodiči, ja im hovorím nedeľní. Tí sa ukážu na ceste raz za čas a majú pocit, že jazdia v minulosti, kedy bolo určite menej áut ako v dnešnej dobe.
Ako relaxujete?
Mám také krédo, že každá zmena činnosti je pre mňa relax. Neznamená to, že prídem domov, ľahnem si a nič nebudem robiť. Pozeranie telky, alebo počúvanie hudby ma baví len chvíľku a potom robím úplne niečo iné. Aj jazda autom je relaxom, ale pri dlhšej ceste počúvam hudbu, alebo si vychutnávam jazdu po tichu len za účasti motora.
Máte veľa najazdených kilometrov?
V podstate áno. Aj som vymenil niekoľko áut. Najkratšie som mal Citroen Xsara a to presne 6dní, pretože mi na diaľnici pri Stupave skrížil cestu diviak a ja som skončil v nemocnici. Je tomu už 8 rokov a nedá sa na to zabudnúť. Aj Mariánovi Čurkovi z Partičky sa stalo niečo podobné, ale našťastie sa mu nič vážne nestalo. Je to okamih sekundy a najmä v noci, kedy je diviak takmer neviditeľný. Zbadáš ho v poslednej chvíli. Aj tí majstri, ktorí Mariana odťahovali mu vraveli, že je tento týždeň už štvrtý, ktorému vbehol do cesty diviak. Všade v zahraničí sú popri diaľniciach oplotenia, ktoré bránia zvieratám vybehnúť na cestu. Len u nás to akosi neplatí. Aj vozenie zvierat v aute je dosť nebezpečné. Mali by byť zvieratá umiestnené v špeciálnych boxoch, alebo od vodiča oddelené mriežkou.
A dieťa vozíte v autosedačke?
Vozím môjho ročného syna, ktorý z hľadiska bezpečnosti sedí v autosedačke. Kúpili sme väčší typ práve kvôli pohodliu a väčšiemu priestoru, keď cestujeme na dlhšiu trasu.
Ste poriadkumilovný?
Áno, som. Ak idem na dlhšiu cestu, tak mám v aute viac vecí, ale potom sa to snažím vždy upratať. Dosť často chodím do umyvárky. Aj keď mám v aute poriadok zase to veľmi nepreháňam. Pre mňa nie je auto, aby som si ho neustále šperkoval, ale aby mi slúžilo. Je dôležité, aby som sa v aute či už v mojom, alebo v cudzom cítil pohodlne a komfortne.
Máte z ciest nejaké zážitky?
Až na tie diviaky... ani nie. Čo sa týka zábavy, tak keď je v aute dobrá „partička“ vždy je dobrá nálada.
Ani v zimnom období v čase šmykov a iných nebezpečných nástrah?
V zime som sa chodil šmýkať na parkovisko pri starom moste len tak pre radosť, ale menší aquaplaning som tiež už nechtiac absolvoval. Zostal som v pokoji a neriešil som nič zbrklo. Auto sa síce stalo neovládateľným, ale čakal som a pomaly som pribrzďoval. Nakoniec som bez nehody pokračoval v jazde. Nebolo mi všetko jedno...
Snažíte sa s policajtmi riešiť pokutu dohovorom?
Niekedy vidím na tvárach policajtov úsmevy, ale že by som to zneužíval, tak to nemôžem povedať. V televízii sa hovorilo, že už nebudú dohovory. Áno a ja s tým súhlasím, pretože tá arogantnosť na ceste je dosť veľká a pripadá mi to, akoby si ľudia na ceste, riešili svoje komplexy. Čím väčšie auto, tým arogantnejšie správanie. Mám rád vodičov, ktorí jazdia rýchlo, ale neohrozujú ostatných vodičov. To je moje krédo a podľa toho sa aj správam.
Ako sa vám osedlalo 203 koni pod kapotou športového Clia Gordini RS v benzínovej verzii?
Naozaj sa to správalo ako športové auto. Bol som prekvapený živosťou dvojlitrového motora aj pri nižších otáčkach. V zákrutách to sedelo aj vďaka tvrdšiemu podvozku. Len naše cesty nie sú prispôsobené na takéto vyžitie a auto dostáva poriadne zabrať. Pre mladých ľudí je to super. Byť mladší, tak by som aj ja volil takýto typ auta. Modrá farba je pekná a dva biele pruhy pôsobili netradične a športovo. Dokonca som s ním ladil s podobnou čapicou a nevedel som do akého auta budem sadať. Volant bol pevnejší a športovejší, sedenie pohodlné a všetko ladilo s farbami exteriéru. Prekvapila ma elegantnosť a prehľadnosť palubovky. Bol som rád, že som si mohol vyskúšať Gordiho a na nejaký čas popreháňať kone pod kapotou.
Text: Alena Chorvátová
Foto: autorka
