Future in red
05.11.2016 17:22
Herec Tomáš Majláth jazdil Hondu Civic, ktorá je poslednou modifikáciou modelu Civic v jeho 9. generácii
a prezradil zážitky z autoškoly a iných jeho zaujímavých ciest
Tomáš, koľko ste už v Bratislave odkedy ste skončili JAMU v Brne?
V hlavnom meste som už osem rokov a po štyroch rokoch sa mi zažiadalo ísť domov, lebo obecenstvo v Brne je iné ako u nás a mne až tak nevyhovovalo. Zväzovalo ma, že musím len česky hovoriťa nebol som s tým jazykom až tak uzmierený. Tam musí človek inak rozmýšľať, bolo to náročné po viacerých stránkach a radšej som sa vrátil domov. Momentálne som stálym členom na Novej scéne, kde som spokojný.
V čom vidíte rozdiel medzi českým divákom a slovenským?
Môj pocit je, že českí diváci sú jednoduchší a všetci sa náramne bavia úplne na všetkom, čo mne nie vždy až tak vtipné pripadalo. Naozaj to ako slovák vnímam inak, lebo slovenský humor je špecifický a mne oveľa bližší. Skrátka chcel som ísť domov, kde mám svoje zázemie a dokonca veľa ľudí mi hovorilo, že mne aj tak viac pristane slovenčina ako čeština.
Práve premiérujete na Novej scéne bláznivú komédiu „Pi čaj, miláčik!“ Hráte jednu z menších, ale vtipných postáv rekvizitára...no a celé je to vraj bláznivé predstavenie?
Bláznivé?! To je asi slabé slovo na tento projekt, lebo toľko humoru a dobrej nálady počas skúšania bolo viac než dosť! V prvej polovici majú možnosť diváci nazrieť do divadelného zákulisia a skúšok hercov a celý ten proces s mnohými problémami. A v druhej polovici sa odpremiéruje to, čo sa naskúšalo s malými rozdielmi, kedy sa dozviete viac ako v Smotánke, ale to si príďte pozrieť do divadla, aby som veľa neprezradil...
Hráte vo viacerých predstaveniach na Novej scéne, ale viem o vás, že máte dôležitú rolu v „Madam de Pompadour“ a dokonca ste s predstavením boli v Kórei, kde ste zažili obrovský úspech..
Som tam pravá ruka kráľa Ľudovíta a veru je tam dosť tanca, ale predstavenie malo veľký úspech. Cesta lietadlom bola dosť namáhavá a po jedenástich hodinách letu sme prileteli do Soulu a potom ešte štyri hodiny autobusom. Neustále nám pršalo a ani nám nikde nezastavili. My unavení, hladní a smädní sme už čakali, kedy šofér zastaví, ale on zastavil veľmi ďaleko od našej budovy. Samozrejme sme zmokli do nitky a tak sme si ponadávali. Pán šofér si myslel, že mu ďakujeme. Tak sme sa aj nasmiali.
Dostali sme sa k doprave. Určite by všetkých čitateľov zaujímala bežná premávka v Kórei. Všimli ste si tam vodičov áut ako šoférujú?
No nevideli sme ich, lebo oni tam všetci majú čierne sklá aj čelné a v autách tam vôbec nikoho nevidíte. Chodcov tam všetci ignorujú a blinkre tam oni nepoznajú. Išli sme cez prechod, pozrel som doprava aj doľava a zrazu sa na nás vyrútilo auto. Skoro nás zrazilo, potom sme vedeli, prečo majú to metro nad zemou, lebo po cestách je to tam nebezpečné. Zaujímavé bolo, že štandardne tam mali väčšinou biele autá a akonáhle mal niekto farebné, tak to bol znak, že je to zámožná rodina a môžu si to dovoliť. Za farbu auta si musia priplácať a to sú nemalé peniaze.
Vráťme sa k vám a vašim šoférskym začiatkom. Aké sú vaše skúsenosti z autoškoly?
Mám takú historku s inštruktorom, ktorý mi povedal, že pokiaľ nepovie inak, tak ideme stále rovno a potom zaspal. Ja vystresovaný a druhýkrát v meste za volantom som išiel stále rovno 50-tkou ako mi povedal, ale keď sa zobudil na výpadovke na Trnavu, tak ho skoro ho porazilo, vraj som ho mal zobudiť. Tak mi ešte vynadal a potom sme išli po diaľnici. Na tachometri stovka a už ma dôrazne upozorňoval, že idem rýchlo, aby sme sa nerozpadli a v tom nám z auta odletela magnetka autoškoly, čo bol taký nápor vetra. Skúšky som ale urobil.
To bolo ozaj vtipné...ale aké bolo vaše obľúbené auto, na ktorom ste jazdili neskôr po autoškole?
Jednoznačne Škoda 1203, čo boli aj staré sanitky. Tak to som miloval šoférovať! Potom moji rodičia mali Felíciu, stárého Forda Escort. Prvé moje auto bolo staršie BMW, ale nebol som spokojný. Kolegovia ma upozornili, že skratka BMW znamená, že budem mať výdaje..tak aj bolo... radšej som ho predal a kúpil si kombičkový Mercedes C.
Tak to je veľké auto, ale čo ženy a parkovanie?
Oni vedia parkovať nádherne, majú čas a keď ich pozorujem, tak to býva niekedy aj taká polhodinka kým zaparkujú. A týmto pozdravujem krásnu pani s BMW X5, ktorá parkovala len na polovici parkovacie miesta a nemohol som okolo nej prejsť. Milá pani musela odísť, inak sa nedalo. Takže by som to asi rozdelil na ženy, ktoré dobre parkujú a niektoré by nemali dostať ani vodičák. Muž je jednoprocesorový a zaparkuje hneď, nerieši. Ženy sú niekoľkoprocesorové, preto pri parkovaní robia milión iných vecí, čo potom zdržiava všetkých naokolo. Pravé, ľavé zrkadielko a iné manévre, ale aj tak ich máme radi.
Ozaj, aké máte orientačné schopnosti? Vždy trafíte kam treba?
Išiel som raz zo Žiaru nad Hronom do Partizánskeho a bál som sa tej cesty. Kamoš mi požičal nový Chevrolet Aveo a kamoška mi dala navigáciu. Zrazu ma to navigovalo na kopec do pravotočivej zákruty a vľavo ako sú zábrany bola diera a prudký sráz dolu. Išiel som po štrkovej ceste na nejaké pole, potom lúku až do rómskej osady. Pozerali na mna v čiernom aute a bolo to komické, ale do cieľa som prišiel. Len som pochopil, že som si navolil najkratšiu cestu a hodilo ma to cez rómsku osadu.
Honda Civic 1,8 i–VTEC Elegance je veľmi špecifická hlavne svojím vesmírnym dizajnom a vždy osloví svojich fanúšikov. Ako na vás zapôsobila?
Netradičným dizajnom a červenou farbou, lebo to je moja farba! Taký future n red. Ako som si sadol do Civicu, tak som sa v mestskej premávke cítil ako ryba vo vode. Nejaký čas sme jazdili s eko režimom a farebne nám displej ukazoval či jazdíme úsporne. Displej bol stále zelený čo ukazovalo úspornú jazdu. Benzínový motor štvorvalca si v eku priadol, ale po jeho vypnutí to bolo živšie a atmosferický motor s tuhým podvozkom zamakali, no turbo mi chýbalo. Pre tých čo by sa chceli rýchlostne vyblbnúť, tak uprednostia skôr Hondu Civic TypeR, kde tých koní je podstatne viac.
Interiér v Civicu bol moderný s prehľadnou palubovkou a dotykovým displejom. Malo to veľa elektroniky a rôzne technické vychytávky. Perfektné repráky a dalo sa prehrať hocičo v súbore súbore Apple Car Play. Kto má Iphone, tak si ho môže spojiť s touto aplikaciou. Videl som veľa miesta v kufri, kde sme viezli hokejovú tašku a ešte jedna by sa tamv pohode zmestila, len mi vadilo pri sedení, že som mal trošku stiesnený priestor nad hlavou. Vysokí
psažieri nad 185 cm tu majú problém. Inak je to inteligentné auto, ktoré nič nenechá na náhodu, dokonca mi ukazuje, kedy mám preraďovať. Viem si predstaviť šumné čajočky v tomto type auta, ale aj mladých frajerov, ktorí sa radi ukazujú a chcú byť stredobodom pozornosti.
Text a foto: Alena Chorvátová
