Francúzsky fúzač
05.12.2020 07:50
Šefproducentka Rádia Expres Zuzana Tkáčová o zážitkoch z moderovania, čo ju posunulo v šoférovaní, čo spôsobuje, keď dodržiava bezpečnostný odstup od áut a testovaní jej obľúbeného modelu Citroenu C3
Ako mladá študentka žurnalistiky na vysokej škole si začala pracovať v médiách. Aké boli tvoje začiatky, keď si začala pracovať v rádiu Expres?
V roku 2006 ma vzali ako anketárku na pomocné práce a postupne som sa vypracovala a v RádiuExpres som zostala. Je to taký pekný príbeh, keď človek na sebe pracuje a zdokonaľuje sa, tak dostane aj príležitosť na posun. V našom rádiu to tak platí a momentálne mám pod sebou moderátorský tím, ktorému pomáham s prípravou ich relácií pomáham vytvárať obsah, či už rozvíjaním rôznych tém alebo súťaží.
Spolumoderovala si rannú šou Hemendex, no od septembra tohto roku máš výrazný posun v tvojej kariére, stala si sa šéfproducentkou vysielania. Ak si spomenieš na niečo z moderovania, čo by to bolo?
Tento rok mám v pamäti jednu súťaž, kde sme poslucháčovi dali slovo a on mal povedať to prvé, čo mu napadne, jednoducho prvú asociáciu s daným slovom. Napríklad pes a on povie mačka alebo mama – otec. Poslucháč to mal vysvetlené a chceli sme počuť prvú asociáciu, čo mu napadne pri slove bazén a on povedal asociácia plavcov, hrebeň -asociácia kaderníkov, káva-asociácia kaviarní. Nepochopil to a my sme nevedeli, čo ďalej. Zaskočení sme sa síce zasmiali, pretože toto človek nevymyslí, ale bohužiaľ nevyhral.
Ozaj, potrebovala si vodičák, aby ťa vzali do rádia?
Áno. Jedna z otázok bola, či mám vodičák a vtedy sa mi zrútil svet, lebo som si myslela, že, keď ho nemám, že ma neprijmú. Našťastie ma zobrali aj bez neho, tak som si ho radšej rýchlo urobila v Bratislave. Lenže som potrebovala auto, tak som s rodičmi išla do bazáru v Košiciach. Pýtala som sa, či majú Citroen C3 a mali dve, tak som si vybrala, tú čo mala menej najazdené. Vzala som ju na leasing na 6 rokov. No a hneď prvá cesta bola do Bratislavy. Od strachu som išla pomalšie ako kamióny cez Sorošku. Touto cestou ich pozdravujem... Vtedy som ešte fajčila a pred každou cestou som si dala dve cigy a potom som už len jazdila, nech mám väčšiu prax.
Ty s tými tvojimi hnedými peknými očami si neplatila pokutu, že?
Platila som 40 eurovú pokutu za rýchlosť, keď som išla z Košíc cez Sorošku a konečne som predbehla jeden kamión a nečakane som sa rozbehla dole kopcom. Tuším tam bola 50-tka a ja som mala na tachometri 65. K tomu som mala v aute frajera a nič nezabralo na toho policajta. A od mestských policajtov som dostala odkaz za stieračom, že mám zaplatiť 10 eur, lebo som stála na parkovacom mieste, odkiaľ som mala do siedmej odísť...a nestihla som to.
Kde všade si v zahraničí jazdila?
Do Budapešti som šoférovala bez navigácie len s mapou a sama sa čudujem, že som sa na to dala... hoci som to zvládla. Potom som išla do Chorvátska na ostrov Krk. Pamätám si, že som jazdila počas obeda a nemala som v cé-trojke klímu. A bolo veľmi teplo. Zabudla som na to, keď som išla cez most na ostrov Krk, kde bol nádherný výhľad s brutálnymi serpentínami, ktoré stáli za to. Neviem, či by som to teraz dala, ale vtedy som bola nebojácna. V Španielsku som si požičala auto a tam snáď každá dedina mala tri kruhové objazdy, tak ma to tiež v šoférovaní posunulo.
Pôsobíš pokojne, ale predsa je možno niečo, čo ťa rozruší na tvojich cestách?
Tlačiacich vodičov, ktorí sa mi lepia na zadnú časť auta. Dodržiavam bezpečný odstup a niekto to pochopí tak, že to držím preňho, aby sa tam pichol. Je jedno či je to v meste alebo na diaľnici, tak to ma vie nahnevať. Ešte nechápem vodičov, ktorí zabúdajú na smerovky a ja neviem myslieť zaňho, kam on odbočí...
Text, foto a video: Alena Chorvátová
