Farský úrad na kolesách...
08.02.2020 15:09
Katolícky kňaz Martin Šafárik o pastorácii, duchovnej službe, ale aj o výtvarnom umení, speve, športe, šoférovaní a testovaní nového modelu Opel Astra.
Študovali ste operný spev na cirkevnom konzervatóriu v Bratislave, a súkromne ste sa venovali aj výtvarnému umeniu. Navštevovali ste ateliér známeho majstara Pavla Potočka, kde ste sa naučili ovládať tradičnú maliarsku techniku olejomaľby. Vaše obrazy obdivujú nielen u nás, ale aj v zahraničí. Ako to všetko zvládate s pracovnými povinnosťami katolíckeho kňaza?
Áno, môj život je od detstva spätý s umením, športom, kňazstvom a samozrejme aj láskou k autám. To sme my chlapi.Všetky tieto oblasti vnímam a zároveň realizujem ako celok. Šoférujem ako kňaz nielen, keď idem do nemocnice za chorými, ale aj keď idem do môjho ateliéru či do fitka, lebo kňazom som stále, či mám na sebe reverendu, alebo moju obľúbenú bundu od policajtov. Ten istý Boh ktorý ma povolal do svojej služby mi dal aj talent maľovať, zveril mi dar hlasu. Všetko sa snažím rozvíjať zodpovedne ako vďaku za Jeho štedrosť. Áno, čím viac záľub, tým viac času treba, ale ak niekto nechápe opodstatnenie celibátu, nech prežije so mnou 2 dni a pochopí, že mňa by žena, do týždňa vyhodila z domu. So mnou by sa ozaj nedalo žiť. Som pre všetkých a zároveň pre nikoho, lebo úplne som len Jeho. Takže ak to beriete takto, je v tom systém, funguje to a dá sa to zvládnuť, aj keď občas si sám nadávam, prečo som ďalšej ponuke nepovedal NIE.
Pamätám si, že ste dva roky boli kaplánom vo bratislavskej farnosti Blumentál a teraz pôsobíte v Šamoríne. Ako dlho ste kaplánom? Nechceli by ste mať už farnosť?
Už desiaty rok slúžim v bratislavskej arcidiecéze ako kaplán. Áno, to je dosť dlho na to, aby som mohol byť už aj správcom nejakej farnosti, ale o tom, kto a kde bude slúžiť rozhoduje výlučne o. arcibiskup. On najlepšie vie, kde koho potrebuje, a preto túto vec vôbec neriešim. Kam ma pošle, tam pôjdem. Moja vec je slúžiť ochotne a so zápalom. V podstate je mi úplne jedno v akej farnosti, aj či ako kaplán alebo farár. Oba stavy majú svoje výhody aj nevýhody. Ja sa zameriavam vždy na tie výhody a výhodou kaplána je, že nemusí rezidovať vo farnosti tak stabilne ako farár. Aj preto si môžem dovoliť činnosť, s ktorou sa spája časté cestovanie. V Šamoríne mám p. farára, ktorý podporuje moje mimo farské aktivity, takže stíham realizovať rôzne projekty vo veľkej miere. Ak budem farár, budem musieť mnohé veci výrazne obmedziť, takže všetko má svoje výhody aj nevýhody.
Predpokladám, že asi ako osemnásťročný ste si robili autoškolu?
Áno, jazdím od svojich osemnástich rokov. Zo začiatku som mal z autoškoly menšiu traumu, lebo môj inštruktor bol veľmi netrpezlivý a nerozumel som jeho zbrklo definovaným pokynom. Tak si ma v druhej polovičke výučby vzal k sebe sám majiteľ autoškoly. To bolo úplne o niečom inom. Svojim pokojom vo mne vzbudil kľud, ktorý je veľmi dôležitý pri jazde a tak sa môj vzťah k šoférovaniu úplne zmenil. Zo stresu sa stala pasia a relax. Okrem toho že neustále vtipkoval vedel výborne vysvetľovať a hlavne chcel dosiahnuť, aby sa zo mňa raz stal bezpečný šofér.
Stalo sa vám, že ako kňaz šofér ste zaopatrovali pri dopravnej nehode?
Áno, dokonca niekoľkokrát. V aute mám vždy kufrík s kňazskou výbavou aby som mohol hneď vyslúžiť potrebnú sviatosť, tak sa aj ostané leto. Bol som na návšteve u môjho kamaráta, sedeli sme vonku na terase v jednej reštaurácii, od ktorej som mal zaparkované moje auto len pár metrov. Zrazu sme počuli rachot. Hneď sme sa s kamarátmi na seba pozreli a utekali k miestu, z kadiaľ šiel obrovský rachot e neskôr bolestivý ston spoluvodiča. Dve autá boli úplne zdemolované. Zo silného nárazu jedného z auta na chodník niekoľko metrov vyhodilo spolusediaceho. Ďalší, už na prvý pohľad veľmi vážne zranený chodec, ležal o kúsok ďalej. Bol to hrozný pohľad. Všetko bolo od krvi. Oboch som stihol zaopatriť len preto, že som mal posvätený olej v aute. Ako sme sa ešte v ten večer dozvedeli, obaja za krátky čas zomreli, pretože tie zranenia boli nezlučiteľné so životom. Ďakoval som Bohu, že som bol v správny čas na správnom mieste aj s mojou kňazskou výbavou...
Už ste platili pokutu za nejaký dopravný prostriedok?
Žiaľ veľakrát. Ponáhľal som sa do nemocnice a jeden z policajtov to absolútne nerešpektoval, že valím kvôli umierajúcemu a musel som nielen zaplatiť, ale v aute ma náročky nechal vyčkávať vyše 20min., čo ma akože „preveroval“ v systéme, ako nejakého notoricky známeho cestného piráta. Inokedy ma opäť zastavili pre vyššiu rýchlosť, ale títo policajti boli naopak takí milí a starostliví, že mi dokonca spravili na ceste do nemocnice sprievod s majákom, aby som toho umierajúceho stihol ešte pri živote. Z toho som mal úžasný zážitok, poďakoval som v modlitbe za nich a vtedy som si povedal: „toto sú policajti, ktorí v praxi uskutočňujú to čo majú napísané aj na svojich autách – POMÁHAŤ A CHRÁNIŤ. Títo ma chránili a pomohli umierajúcemu.
Myslíte si, že niektorí vodiči nezvládajú svoje veľké a drahé autá? Ako to vidíte vašimi očami?
Niektorí šoféri a odpustite najmä šoférky, ktoré paradoxne jazdia na veľkých SUV-čkach, majú ozaj problém s riadením takého veľkého stroja a nezvládajú to. Takým vodičom/čkám by som odporučil radšej presadnúť do menšieho vozidla. Je to ako s lyžami... Najprv treba začať s krátkymi a postupne prejsť na dlhšie. Čím lepší lyžiar, tým si môže dovoliť dlhšie lyže a vyššiu rýchlosť. Inak je na svahu ohrozením pre seba i pre druhých a tak to vnímam aj na vozovke.
Treba si naozaj úprimne zodpovedať, na aké auto mám a nepreceňovať sa.
Stalo sa, že ste takej vodičke nejakým spôsobom pomohli s jej plechovým miláčikom?
(Smiech)...hej, nejedenkrát a to najčastejšie v podzemných garážach istého obchodného centra. Dámy ma poprosili, či by som im nepomohol so zaparkovaním luxusných áut.
Raz vystúpila dáma...ale že skutočne obrovskými nechtami, pripomínajúcimi Edwarda a pri manipulácii s volantom bolo na prvý pohľad zrejmé, že to nie je pre jazdu celkom ideálny doplnok. Takéto „maličkosti“ na vozovke môžu byť ozaj nebezpečné. Môj otec mi zvykol hovoriť, že akonáhle sadnem za volant, v momente treba riešiť len vozovku. Tak ako auto môže byť úžasným pomocníkom, môže byť i smrtiacim nástrojom, to by mal mať každý vodič stále na pamäti.
Ste obdarený darmi čo sa týka umenia, ale ako je to s Vašou technickou stránkou? Viete si napríklad vymeniť koleso na aute?
Základný servis okolo auta, ako doplniť kvapaliny, vymeniť žiarovky, to všetko zvládam. Aj na ceste som už vodičkám pomáhal pri výmene kolesa. Tieto momenty mi pripomínajú podobenstvo o milosrdnom samaritánovi. Ten tiež putoval (aj keď nie ešte na aute) na konkrétne miesto, ale pre nové okolnosti, ktorými bolo nájdenie takmer na smrť zbitého človeka, pozastavil svoju cestu a najskôr pomohol svojmu blížnemu aj za tú cenu, že určite meškal tam, kde mal dohodnutú inú povinosť.
Vráťme sa ale k otázke. Na oko banálna vec - defekt, no na vozovke môže byť veľmi nebezpečná, ba neraz osudná. Preto treba v takýchto šoférskych momentoch dostatočne umiestniť výstražný trojuholník. Keby som mal meškať hoc aj na samotnú sv. svätú omšu, lebo by som niekomu mal pomôcť na vozovke, podľa teologického odkazu tohto podobenstva to urobím. Radšej znesiem frflanie farníkov „kde je tak dlho,“ ako výčitku účastníka cestnej premávaky. „nechali ste ma tam bezradnú/ého.
Kde ste sa stretli so značkou Opel?
Odporučil mi ho môj brat, ktorý robí itečkára pre známe automobilky. Našiel mi Opel Zafiru ako ideálnu variantu auta, ktoré som pre svoj výkon činností potreboval. Tú som vlastnil až dovtedy, kým som ju nedaroval istej rodine, v ktorej mali onkologicky choré dievčatko. Mali veľmi staré auto, ktoré nieleže nespĺňalo už ani ten najzákladnejší komfort a bezpečnosť, ale vypovedalo im službu už definitívne. Aby mohli pravidelne jazdiť na ambulantnú liečbu a dievčatko tak nemuselo byť hospitalizované na tomto smutnom oddelení, daroval som im ho hneď po tom, ako som sa to dopočul. Mne sa nutnosť auta vyriešila „sama“ z inej strany, vďaka podpore istej automobilovej značky, ktorá mi dala k dispozícii na určitý čas svoje vozidlo tejto triedy, začo im nesmierne ďakujem. Zafira im slúži dodnes, ešte stále je v zánovnom stave a v záruke. Je to výborné, spoľahlivé, nenáročné a plne funkčné auto.
A keď som toto auto odovzdával, tak prišla za mnou mamička a povedala mi, že manžela videla v živote iba dva krát plakať. Raz, keď mu zomrela mamička a teraz, keď v tejto ťažkej situácii mu bolo cezo mňa poslané toto auto, ako nenahraditeľný pomocník pri potrebnej liečbe jeho dcérky. Vtedy som si uvedomil jednu vec. So Zafirou som bol naozaj spokojný na 100% a nemal som po technickej stránke ani najmenší dôvod meniť to auto, ale až vtedy dostala svojho skutočného majiteľa. Nech Vám slúži ešte dlhšie ako mne...
Text, foto a video: Alena Chorvátová
