Dvaja virtuózi
10.05.2015 20:02
Rockový huslista a producent Filip Jančík doprevádzal s husľami nové Audi A7
Boli ste v zámorí nahrať vlastný videoklip a postretlo vás šťastie. Porozprávate nám aké?
Pridal som sa zo zábavy k pouličným umelcom na chodníku slávy v Los Angeles a v tom ma oslovila manažérka hollywoodskej speváckej hviezdy Avril Lavigne. Vraj to funguje len vo filmoch? Vobec nie! Bola to skutočnosť! Pýtala sa, či nemám nejakú podpis kartu alebo vizitku. Po krátkom hľadaní som našiel poslednú podpis kartu, ktorá bola skrčená v husľovom púzdre, tak som jej ju dal. O pár minút mi prišiel mail, že so mnou chcú uzavrieť spoluprácu. Keďže o dva dni na to som mal kúpenú spiatočnú letenku ihneď sa začalo s nahrávaním.
Myslíte ten nový singel, ktorý bol vytvorený ku špeciálnym Olympijským hrám 2015, ktoré budú v LA?
Bola to pre mňa veľmi zaujímavá ponuka. Nie každému sa predsa podarí byť súčasťou pesničky pre Olympijské hry. To, že je to naozaj veľká spolupráca, som si začal uvedomovať až posledné dni. Predtým som vystupoval s mojou show “ROCK IN VIOLIN” na Slovensku, v Európe a tiež v Singapore. Je to originálne spojenie huslí a modernej hudby. Chcel som ľuďom ukázať, ktorí sa nezaujímajú o hudbu s husľami, že je to zaujímavé aj pre “moderné” publikum a že s husľami sa dá spraviť hudba 21. storočia, ktorú môžu počúvať všetky vekové kategórie. Od vaších detí až po vaše babičky.
Kedy bude nejaký singel alebo cédečko?
Pomaly už nad tým uvažujem. Čakal som, kedy príde dopyt a ten už prišiel.
CD plánujem vydať do jedného roka. Dovtedy budem vydávať single, teda skladbu po skladbe spolu s videoklipmi. Jeden mi vychádza práve v týchto dňoch.
Vedeli by ste robiť aj niečo iné ako hudbu?
V reštaurácii mojej maminy som si vyskúšal robiť šéfkuchára, viem variť, ale bavil by ma tiež marketing alebo grafický dizajn. Aj keď hrám na husliach, manuálne práce mi nie sú cudzie.
Pocit, že máte vodičák vo vrecku a cesty traste sa! Aký bol váš prvý rok jazdenia? Bol bez nehody?
Pravda je, že vodičský preukaz mám len rok, ale najazdil som okolo 45 000 kilometrov. Na mladého vodiča asi dobré číslo! Moji rovesníci mali vodičák, ale autá máloktorí. Mne sa podarilo jazdiť autom hneď s vodičákom. Kto veľa jazdí, tak sa mu zadarí aj nehoda ako mne. Najčastejšie robím trasu Viedeň – Bratislava a stalo sa mi, že som unavený zaspal a ocitol sa v zvodidlách. Fiat 500 bol zboku vhodný na výmenu dverí a blatníkov. Stále je ešte v servise. Som rád, že sa mi nič nestalo. Ešte som si spomenul na cestu z Chorvátska, keď sa mi na Mercedese R 350 niečo pokazilo, miesto toho, aby to išlo na 6 valcov, tak to išlo na štyri. Trhavý zvuk napínal uši mojej priateľke, ale mne bolo do smiechu...našťastie sme došli v pohode.
Pokuty s množstvom kilometrov idú ruka v ruke. U vás to tiež tak bolo?
Moja mamina má firemné auto Mercedes Vito a nejaký čas som jej pomáhal. V aute boli sudy s pivom a keď ma policajti zastavili, tak sa pýtali, či sú plné alebo prázdne. Odpovedal som im, že som ich už všetky vypil. Tak mi dali fúkať, ale nenafúkal som. Vtipné je, že naposledy som platil pokutu pred dvoma týždňami na Bajkalskej ulici, keď som bol v Teleráne a policajti ma spoznali. Mediálna vlna s Avril Lavigne nenechala na seba dlho čakať a moje rakúske špézetky policajtov zaujali. Nechceli ani podpis kartu, ale pokutu za rýchlosť som až takú vysokú neplatil hoci mi najskôr chceli vziať môj čerstvý vodičák.
Žijete v Rakúsku, pochodili ste veľa krajín ako je USA, Thajsko, Singapur. Sú tam vodiči tolerantnejší ako u nás?
V Rakúsku aj v Singapure sú ohľaduplní vodiči, ale možno budete prekvapení, že som sa s drzými a agresívnymi vodičmi stretol v Amerike. Musíte sa tam na cestách „vopchať“ inak vás nikto nepustí presne tak ako u nás na Slovensku. V Thajsku nedodržujú pravidlá a jazdia tam samé pick-upy. V jednom z nich som videl asi 20 detí! Im je to jedno...Možno je zaujímavé, že v tých krajinách som videl veľa Toyot, nových aj starých a v USA dokonca jazdia malé Fiaty 500. Je to taký kontrast, keď tam majú väčšinou veľké autá.
Ako sa vám Filip jazdilo na Audi A7 Competition 3.0 TDI quattro TT8?
Páčil sa mi krásny futuristický vzhľad modernej A7 – čky v modrej metalíze s efektnými LED diódami vpredu aj vzadu. Po nasadnutí do auta ma prekvapili príjemné sedadlá a moderné prístrojové budíky. Intuitívne som pochopil prístrojovú palubovku a displej ma informoval akurát o jazdnom štýle. Efficiency, Comfort, Auto a Dynamic. Dynamický jazdný štýl mi najviac vyhovoval, ale komfort na dlhé trasy sa mi tiež pozdával. Palubný počítač s tempomatom bol jednoduchý na manipuláciu. Akosi mi všetko padlo do ruky! Na automat som zvyknutý, ale viem jazdiť aj s manuálom. Sila motora bola cítiť vo vyšších otáčkách, kde sa mi páčila zvuková kulisa. Naozaj sa nedalo ísť pomaly, aj keď som musel držať nohu na uzde, lebo vysoké rýchlosti som vobec necítil. Vyklápacie zadné krídlo sa dalo manuálne, alebo automaticky pri rýchlosti 130 km/h. To sme si vyskúšali, ale maximálku vraj 250 km/h sme nedali, veď by mi tie papiere asi naozaj vzali. J V nižších otáčkach to bolo veľmi tiché a dobre to sedelo na ceste a v zákrutách. Brzdy boli excelentné...Nerovnosti sme necítili, aj keď sme išli v miernom teréne na Zlatých pieskoch. Hoci A7 – čka sa najlepšie cíti na kvalitných cestách. Viem určite, že by sa jej páčili rakúske diaľnice. Priestor bol veľmi veľký na tento typ auta som nečakal tak objemný kufor. Nizko klesajúca strecha vzadu nerobí problém sediacim pasažierom.
Komu by si odporučil toto auto?
‘’Toto auto by som odporučil každému kto nemá dievča a nevie si ho nájsť... S týmto autom by si našiel aj dve, tri a v pohode by sa zmestili aj do priestranného kufra :D’’ odpovedá s úsmevom Filip.
Text: Alena Chorvátová
Foto: autorka
