Dizajnérska emócia
26.01.2019 13:10
Ivana Regešová je mladá slovenská speváčka, všetkým divákom známa najmä z účinkovania populárnych šou Tvoja tvár znie povedome, Chart Show, Zlaté Časy a.i a v rozhovore nás privedie do sveta cestovania a testovania najmenšieho SUV z ponuky Volkswagenu, ktorým je T-rock.
Ivka, zvýraznili ste sa v populárnej šou Tvoja tvár znie povedome. Myslím si, že sme boli všetci v šoku, aký poklad nosíte v hrdle. Kam vás táto šou odštartovala?
Ďakujem veľmi pekne za kompliment. A som vďačná aj za príležitosť účinkovať v šou takého mega formátu akou práve YFSF(Your face sounds familiar) je. Najmä vďaka nej som sa dostala do povedomia divákov aj na Slovensku a z toho sa veľmi teším..Bola to skvelá skúsenosť a veľká výzva..Priznám sa, že aj napriek mojim dlhoročným skúsenostiam s vystupovaním som stále trochu trémistka, takže prvé diely boli pre mňa náročnejšie. Neskôr som si, ale na červené svetielko na kamerách zvykla a začala som si to poriadne užívať. Show bola založená na kombinácii spevu, tanca a hereckého prejavu. Pre mňa bola najľahšia asi ta spevácka časť, aj keď musím povedať, že sa pomyselná ruleta so mnou vôbec nemaznala a niekedy ma aj pekne potrápila (úsmev).
Čo sa týka mojej profesnej dráhy, spievam v podstate celý život.. Začínala som ako malá na súťažiach detskej populárnej piesne, neskôr som sa chvíľu venovala klasike, ale najdlhšie som účinkovala a cestovala hlavne po zahraničí. Osem rokov som spievala v Európe, v nemecky hovoriacich krajinách s rôznymi kapelami a neskôr pár rokov aj na zaoceánskych lodiach, s ktorými som precestovala všetky kontinenty a mnoho krajín. K dnešnému dňu je ich spolu 111. Je úžasné keď sa dá spojiť príjemné s užitočným a ja som veľmi vďačná, že som vďaka svojmu povolaniu naozaj mala to štastie vidieť celý svet.
Začína plesová sezóna a to znamená, že budete mať veľa práce. Spievate len zahraničné piesne alebo máte aj svoje vlastné skladby?
Plesová sezóna začína a s ňou samozrejme pribudne aj veľa práce.. Najbližší voľný víkend mam asi niekedy v apríli (úsmev) A áno, pomaličky začínam pracovať aj na vlastných skladbách. Cítim, že prišiel ten správny čas odovzdať ľudom aj nejakú vlastnú výpoveď..Trvalo mi veľa rokov prísť na to, ktorým smerom sa hudobne uberať, nakoľko v rámci svojho povolania musím spievať všetko (a dobre - smiech) Takže bolo náročné nájsť si vlastný smer. Som zástancom názoru, že všetko má svoj čas a radšej urobiť jednu vec a poriadne, ako veľa a zbytočne.
Ozaj, prezraďte nám s akým typom auta začínali vaše prvé jazdné kilometre?
Počas môjho účinkovania v zahraničí musel kolega ktorý nás prepravoval odovzdať na pár týždňov vodičský preukaz a tak rozhodnutie o mojom vodičskom preukaze padlo veľmi rýchlo. Mali sme mesiac voľno, tak som strčila nos do vyhlášky, každý deň som absolvovala jazdy takmer od rána do večera a za tri týždne bol vodičák v kapse. Moje prvé auto bol kombík nemenovanej značky. Neskôr som mala sen, že si kúpim VW Passat kombi, pretože toto auto sa mi dizajnovo naozaj veľmi páči, ale potom prišiel on! Šikovný červený VW Golf , s bielymi sedačkami. Malý, ale priestranný, proste sen každej ženy nielen vďaka dizajnu, ale aj vďaka rozmerom, ktoré oceňujem vo veľkých mestách pri parkovaní. Dvojlitrový diesel a 150 koní! Nechala som si ho ešte trošku vytuningovať a pridala o 30 koní naviac...S mojou „Carcoolkou“ /car - auto/ cool - štýl/ sme skvelé parťáčky a zatiaľ zostávam verná tejto značke.
Prvá policajná hliadka dopadla výborne alebo ste boli sklamaná?
No bola pre mňa sklamaním... (smiech) Boli sme v Nemecku a večer nás zastavila v meste hliadka, pretože slovenská špz-tka. Dala som dole okienko, odovzdala papiere a čakala na všetky tie pokyny o ktorých sme sa učili v autoškole že môžu prísť. Ja som samozrejme chcela obstáť na výbornú! Poprosila som ich či môžem fúkať, aj keď som nepila a chodiť po stredovej čiare alebo ukázať lekárničku. Očividne na premotivovanú čerstvú šoférku nemali náladu, tak sa so mnou veľmi rýchlo rozlúčili a popriali mi šťastnú cestu :)
Predsa len vás už odvtedy pokutovali alebo nie?
Áno, asi dva krát. V okrese Prievidza, kde bola kedysi 80-tka, sa zmenilo značenie na 50. Ja som si to nevšimla a pokračovala som so zvýšenou rýchlosťou. Zrazu som za mnou zbadala modro-červené svetlá a tak som sa uhla, myslela som si, že je to sanitka, ale nebola...Predbehol ma známy superb s dymovými sklami a vedela som, že je zle. Policajti vystúpili a oboznámili ma, čo som urobila. Samozrejme som si okamžite spomenula na všetky ženské finty a tipy ako v takýchto prípadoch konať a pustila som slzu. Tá ale nepomohla, tak som vytiahla silnejší kaliber a síce, že som speváčka a pár dní dozadu som u nich spievala na Baníckych dňoch a táto nepríjemná situácia môže ovplyvniť moje rozhodovanie pri ďalšom vystúpení. Priznám sa, že som vtedy v mysli neveriacky prekrúcala očami, že toto naozaj robím, ale zafungovalo to a páni policajti mi nakoniec tú pokutu znížili.
Cítili ste sa niekedy ako blondínka za volantom?
Haha, áno a na tú situáciu asi nikdy nezabudnem! Už trošku dávnejšie, keď som mala čerstvý vodičák sme sa aj s kamarátkou viezli v aute, zarozprávali sme sa a ja som vletela do križovatky.
Išla som z jednosmerky a potrebovala som odbočiť, oproti mne pán, ktorý prichádzal z vedľajšej ulice a ja v panike som zostala stáť s vytreštenými očami. Obzerala som sa na všetky autá a značky, že kde som a on sa na mňa s kľudom angličana usmial a pomaly s artikuláciou určenou na odčítanie pier pre začiatočníkov mi povedal: „SI NA HLAV-NEJ!!!“ Asi v sekunde som mala tvár červenú ako semafor, ktorý tam nebol a bez jediného mrknutia som odfrčala preč. Dnes by som sa asi tomu pánovi s úsmevom poďakovala a možno aj mykla plecom, že „viete, my ženy“, ale vtedy som si ani len nechcela predstaviť, čo mu chodilo po rozume . Kamarátka vedľa mňa sa skoro zadusila smiechom, ale karma je zdarma a cca o dva týždne sa jej stala na vlas rovnaká situácia, len v inom meste..A hádajte kto sa vtedy smial?! :)
Niečo extra z vašich dobrodružných zážitkov, keď ste sa plavili na zaoceánskych lodiach by nebolo?
Pred pár rokmi som sa plavila asi mesiac aj pol na expedičnej lodi po Antarktíde. Obrovské vlny, ktoré sme zažívali v Beringhovom mori a Dračej pasáži boli zárukou poriadneho adrenalínu... Následne na to nezabudnuteľné stretnutia s tučniakmi, tuleňmi, veľrybami...ale v jedno ráno mi nebolo všetko jedno. Mali sme vchádzať do ľadu, pretože naša loď bola kvalifikovaná aj ako ľadoborec, keď sa zrazu o 5,30 hod. ráno spustil generálny alarm! Sedem krátkych tónov a jeden dlhý! Bez akéhokoľvek upozornenia! To znamená, že sme asi narazili a je to naozaj! V priebehu asi jednej minúty som si v hlave premietla všetky bezpečnostné pokyny ktoré sme mali do dokonalosti natrénované, medzitým som na seba začala krížom-krážom hádzať všetko oblečenie, ktoré mi prišlo pod ruku, s vedomím že v Antarktíde je aj tak všetko to oblečenie zbytočné, pretože stačí jeden kontakt s vodou a máte vybavené. Pamätám si jeden silný moment, kedy sa akoby spomalil čas a pred očami mi prebehol celý môj život a myšlienka „Tak toto je ono? Takto sa to skončí?! Toto je tvoj osud, prísť spievať do Antarktídy a zomrieť tu?“ Všetko sa to odohralo behom jednej minúty a keď som už chcela začať utekať oblečená ako cibuľa so záchranným kolesom von z kajuty, ozval sa z reproduktorov hlas rozospatého kapitána, že to bol omyl a falošný poplach.
Až sa človeku nechce veriť, že zažíva niečo také ako cestujúci na Titanicu a niekde na opačnom konci zemegule, kde je teplo ste mali podobnú príhodu, ktorá stojí za spomenutie?
V panamskej džungli sme išli pozrieť domorodcov, ktorí nám predviedli ako lisujú cukrovú trstinu, lovia ryby a iné. Boli oblečení len tak, ako ich pánboh stvoril. Pozakrývané mali len intímne partie. Odtiaľ sme vyrazili trochu neskôr ako bolo v pláne a boli sme posledný čln. Stretli sme iný čln, ktorému došiel benzín, tak sme mu samozrejme pomohli a tak došiel benzín aj nám. Zostali sme v člnoch v džungli napospas osudu a čakali sme na pomoc. Videla som ten najkrajší západ slnka aký si len viete predstaviť, začalo sa stmievať a zvuky dennej džungle a nad hlavami lietajúce farebne papagáje nahradili netopiere a jedno veľké tajomno. Až vtedy sme zistili, že sa na tom mieste nachádza svietiaci planktón, takže naše člny vyzerali akoby mali ledkové podsvietenie. Všade okolo nás boli lesy z ktorých miestami zasvietili oči, svietiaci hmyz a zvuky nočného života v džungli to len umocňovali. Videla som azda najkrajšie nebo plné hviezd a keď sme konečne dočlnkovali na otvorene more, počula som to najväčšie ticho. Bol to jeden z nezabudnuteľných a silných zážitkov,
ale radosť bola, aj keď po nás po troch hodinách prišli.
Vráťme sa z lode a člnov na zem a cestné komunikácie, kde sú trendy nové Crossovery a SUV. Jedným z nich je aj VW T-Rock 1,0 TSI. Aké boli vaše dojmy z tohto modelu?
Krásne, super tiché, priestranné a komfortné SUV-čko, ktoré si na rozbitých cestách tancovalo tak, že som mala chuť spievať celú našu jazdu :)....ale teraz vážne! Hneď ako vyšlo na trh, tak ma okamžite zaujalo tvarmi, interiérom všetkým, čím T-Rock disponuje. Veľký prehľadný dotykový displej ma informoval, čo potrebujem vedieť a na prístrojovku sa tiež dobre pozeralo, výborný zorný uhol. Ako celoročné auto by som ho určite privítala hoci sa priznám, že prvýkrát jazdím na benzínovom motore, ale ešte väčšia bomba bola, že som si nemyslela, že je to jednoliter. Naozaj to bolo dynamické a do mesta priam ideálne. Aj na parkovanie. Zapnutý motor bežal a bol tak tichý, že som si neuvedomila, že beží a znovu som ho chcela naštartovať - naozaj paráda .Po Tesle je to druhé najtichšie auto, ktoré poznám. Ľahké radenie, citlivá brzda a neskutočne veľký priestor všade i v kufri. Naozaj dobre manévrovateľné auto do našich mestských ulíc, ale i diaľnice sa nebojí. K tomu tá červená farba mi dodáva emóciu, ktorú mám rada aj pri mojej Carcoolke. :)
Text a foto: Alena Chorvátová
