Divoký toreador
10.04.2014 21:55
Moderátorka RTVS Kristína Kormuthová si zapretekala s „Leonom“ a veľmi ju to bavilo
Kristína, najprv ste pôsobili ako redaktorka v hlavnom spravodajstve a neskôr ste zakotvili v športovom spravodajstve ako moderátorka. Je vám to bližšie vďaka aktívnej športovej kariére?
Mám športový backround. 18 rokov som hrala tenis. Medzinárodné turnaje som zažívala už v 13 rokoch. Vďaka tenisu som žila nejaký čas v Paríži. Pre zranenie som musela raketu zavesiť na klinec. Rozhodla som sa pre prácu v médiách, keďže som tento smer aj vyštudovala. Ako ste spomínali, začiatky boli na poste redaktorky v hlavnom spravodajstve. Neskôr prišla ponuka moderovať Olympiádu v Londýne a odvtedy som sa zo športovej redakcie nepohla. A dúfam, že sa ma tak ľahko nezbavia Ja športom jednoducho žijem!
Akou šťastnou „náhodou“ sa pre vás uvoľnilo „športové“ miesto v RTVS?
Jedna pani moderátorka v čase olympiády odchádzala do inej televízie a jej miesto mi vtedajší šéfredaktor ponúkol. Neváhala som ani sekundu. Veď prečo by som mala. Bol to môj dávny sen.
Stíhate tenis robiť aktívne?
Už len rekreačne, a z pozície trénerky. Mám zopár zanietencov pre tento krásny šport, ktorým dávam hodiny. Snažím sa všetko robiť na 120 %, inak to pre mňa nemá zmysel a radšej sa nepúšťam do ničoho.
Počas vašej tenisovej kariéry ste sa často prepravovali rôznymi dopravnými prostriedkami?
Medzinárodné turnaje som zažívala už v 13 rokoch, naši ma vozili autom v rámci Európy, neskôr som už sama cestovala lietadlami. Som taký smelý zajko! Všetci sa báli, len ja nie.
A čo auto? Relaxujete za volantom?
Šoférovanie je pre mňa veľký relax, vtedy si žijem svoj príbeh, zbožňujem to. Jazdím na BMW X6, ktoré som dostala na sviatok od rodičov. Doteraz, zakaždým ako doňho nastupujem, sa mi nechce veriť, že je moje. Som im nesmierne vďačná.
Páčia sa vám skôr nemecké značky?
Pre bezpečnosť, áno. Moje prvé auto som si priviezla z Nemecka. Bol to kabriolet Audi A4 v krásnej karibskej modrej farbe, v kávovo smotanovej koži. Predala som ho, lebo už malo svoj vek aj kilometre. Dokonca som na ňom jazdila aj v zime. Kúpila som si zimné pneumatiky a pokojne aj v mínus dvadsiatkach sa dalo jazdiť. Viacerí na mňa pozerali ako na zjav. No každému vysvetľovať, že sa to dá a že mi nič nemrzne počas jazdy sami nechcelo.
Mnohí vodiči si neveria za volantom a vy, máte dobrú autoškolu života?
Ak ľudia predvídajú, tak si ušetria zopár škrabancov. Túto schopnosť som našťastie dostala do vienka od otca. Veľakrát sa mi stalo, že vodič išiel do môjho pruhu bez toho, aby sa pozrel či môže, no ja ako keby som to cítila a radšej som ho nechala nech sa zaradí, ale nie vždy to môže dobre dopadnúť. Moju prvú autoškolu mi dal otec, ktorý je v šoférovaní veľký profík. Rovnako aj môj brat je fantastický a zodpovedný šofér. Mama sa radšej len prizerá
Ste rýchla za volantom až tak, že si občas za to zaplatíte?
Občas mám ťažkú nohu na rýchlostnom pedále. Zbožňujem rýchlu jazdu a veľakrát niektorých vodičov nechávam v smútku za sebou. Viezla som už mnohých chlapov a tí len nechápavo krútili hlavami a pýtali sa: „ určite si žena, pozrela si sa, keď si vychádzala z domu?“
Veľa vodičov aj pre jazdu na nasnežených cestách absolvujú školu šmyku. Máte to už za sebou?
Školu šmyku som neabsolvovala, mám veľký rešpekt pred ńou. Príležitostí bolo veľa, no neviem sa k tomu odhodlať. Ak nasneží alebo naprší, tak sa mením na zodpovednú šoférku. Ak neprimŕza, tak som zase odvážna.
Boli ste účastníkom dopravnej nehody?
Bolo to v Paríži. Išla som taxíkom a zrazu sa popri ceste objavil obrovský bilboard so ženskými zadkami. Mimoriadne to taxikára zaujalo! Videla som ten jeho enormný záujem v očiach no najma v otočenej hlave. Tak som len stihla zakričať: pozor auto! No už bolo neskoro. Takú šupovicu dal, že doteraz mi je z toho zle, keď si na to spomeniem...
Ktorí vodiči sa vám zdajú temperamantní a zároveň flegmatickí?
Taliani sú temperamentní a majú dosť doškrkané autá, ale im je to jedno. Neriešia. Slováci sú naopak dosť úzkoprsí a boja sa o svoj majetok. Sú oproti nim rozvážnejší a nerobia také ostré manévrovania na cestách.
Vyskúšali ste si nový Seat Leon SC 1,4 TSI FR. Aké emócie vo vás vyvolal?
Ledkové svetlá, krásna červená farba Leona s čiernym polepom a diskami, tak to ja môžem, pretože som narodená v znamení býka. Túto farbu zbožňujem aj v oblečení, je dynamická a vystihuje môj charakter. Sadla som si dovnútra a keď som zbadala zladený interiér s vonkajškom, tak to vyvolalo príjemné emócie. Červené doplnky, vo farbe preštepovaný volant sa dobre držal akoby bol môj. Navigácia, tú musím mať a dobrú hudbu. A v Leone som cítila, že to je ono! Veľký kufor a zároveň dosť priestoru na sedadlách. Najväčším prekvapením bol motor! Myslela som si, že jazdím minimálne dvojliter a nie jedna štvorku! Trojdverová verzia FR držala stopu v zákrutách a podvozok držal statočne. Dala som 1, pustila spojku a odpich bol fantastický! Ľahké preraďovanie a jazdenie, akoby sa vznášalo. Jazdím na automate a manuálna prevodovka v Leone bola ľahká a k tomuto športovému typu auta patrila. Mladí ľudia, ktorí potrebujú dávku adrenalínu, tak Seat Leon je tá správna voľba. Je to taký divoký toreádor a ja som býk, ja idem s ním.
Text: Alena Chorvátová
Foto: autorka
