Darinka
07.04.2018 09:00
Tanečnica a členka baletného súboru SND - Valéria Stašková rozprávala o baletnom umení, šoférovaní a testovaní mestského modelu – Nissan Micra, ktorú pomenovala Darinka...
Valika, ste úžasná charizmatická tanečnica a členkou baletného súboru SND ste už tretiu sezónu. Aká bola vaša cesta k tomuto vytúženému cieľu?
Po skončení tanečného konzervatória Evy Jaczovej v Bratislave som začala venovať baletu profesionálne v SND a teraz popri divadlu študujem na VŠMU odbor didaktika klasického tanca. Väčšinou mávam predstavenia 1-2x do týždňa. Účinkujem takmer vo všetkých baletných predstaveniach ako sú napríklad Labutie jazero, Esmeralda, Rómeo a Júlia, Popolvár. No medzi moje obľúbené patrí Nižinskij- Boh tanca. Toto predstavenie je mi blízke, lebo je tu použitých viacero tanečných štýlov... viac do moderna. Síce som povolaním baletka, no preferujem viac tanec moderný ako ten klasický. Samotné Labutie jazero pre mňa predstavuje častokrát veľké trápenie, ale aj tam sú momenty, keď si to viem užiť. Ako profesionálka musím diváka presvedčiť, že ma to baví, hoci človek má rôzne nálady a v mnohom to vyžaduje poriadne úsilie, aby bol presvedčivý. Kým budem zdravá, tak by som chcela čo najdlhšie tancovať a svoje skúsenosti by som časom chcela dať pedagogickej činnosti s deťmi.
Tanečnice najviac trpia na chodidlá a v baletných špičkách to býva asi náročné pri skokových variáciách. Viete si vaše tanečné umenie niekedy odľahčiť humorom?
Samozrejme, že špičková technika je na chodidlá náročná, ale už som si na ňu po toľkých rokoch zvykla a predsa len si do baletných špičiek dávame silikón, aby to bolo pohodlnejšie. Nemám dlhé achilové šľachy, a tak skokové variácie pre mňa bývajú náročnejšie. Čo sa humoru týka, mávame také chvíle, keď napríklad v predstavení Rómeo a Júlia máme odgúľať jablká do zákulisia a mojej kolegyni sa podarilo odgúľať ich až do orchestrišťa, na šťastie na nikoho nepadlo alebo sa jednej kolegyni na javisku vyzliekol kostým a musela číslo dotancovať aj taká-polonahá (haha). Stalo sa množstvo neplánovaných scén, či už nepodarená zdvíhačka alebo rozviazaná šnúrka, ale to k tomu patrí, veď nie sme stroje, ale ľudia.
Valika, ste mladá, krásna a šikovná tanečnica, ale ako je to s vaším „tancovaním“ na cestách, ktoré nebývajú také hladké ako javisko, na ktorom účinkujete?
Pochádzam z Prešova a tam som si robila aj vodičák. Pamätám si, ako som na druhý deň po vodičáku šoférovala auto, keď sme s našimi išli na Oravu. U nás na východe nie je taká frekventovaná doprava ako v Bratislave, ale tie rozbité cesty sú podobné asi všade. Ešte chýba tá diaľnica na východ a bolo by to výborné...Vlastné auto zatiaľ nemám, lebo bývam v centre a všade to mám blízko, tak chodím pešo.
Prvé šoférske skúsenosti ste mali na rodičovskom aute, keď nemáte vlastné?
V lete cez prázdniny sme zvykli s rodinou cestovať na dva týždne do Grécka alebo do Bulharska autom, čo bolo veľmi veľa hodín, tak sme sa za volantom prirodzene striedali. Máme veľký Peugeot 407 SW, ktorý je bezpečný a nebojím sa ho šoférovať, ani priateľovu Octaviu, ktorú voláme Anička.
Dennodenne nejazdíte, ale potom keď idete na niekoľko hodinovú jazdu, tak nezvyknete byť unavená alebo ste ešte nezažili mikrospánok?
V tom Bulharsku som cítila, že som za volantom unavená, to už malo náznaky mikrospánku, ale prestriedala som sa s otcom. Väčšinou zastavíme na odpočívadle a oddýchneme si. Bojím sa takých situácii, čo sa môže stať, lebo som zodpovedná nielen za seba, ale všetkých, ktorých veziem v aute.
Ste dynamická vodička alebo skôr opatrná a tým predchádzate prípadným kolíziam?
Nemala som zatiaľ žiadnu nehodu, lebo nie som fanúšik rýchlej jazdy a preto sa radím viac menej medzi opatrné vodičky. Občas sa mi stane, že zrýchlim, ale snažím sa dodržiavať predpisy a nonstop sledujem spätné zrkadlá, či sa nikto na mňa netlačí, pretože v Bratislave sa veľmi rýchlo jazdí. Najhoršie je, keď som v kolóne, to ma stresuje a nemám to veľmi rada.
Potom, keď dodržiavate dopravné predpisy, tak na čom ulietavate, keď vás policajti zastavia?
Za 4 roky šoférovania som nikdy nestretla policajta, ktorý by ma zastavil, čo ma mrzí. Tešila by som sa, že som stretla prvého policajta v živote! Samozrejme len pri bežnej kontrole a konečne by som ukázala prvýkrát môj vodičák. Na ceste policajtov vídavam, mám pred nimi rešpekt, to ma asi každý a predsa...
Máte rešpekt pred silným vetrom, snehom alebo búrkou?
Za veľkej chumelice a vetra som išla s priateľom z Rusoviec a za takého zlého počasia som nemala šoférsku skúsenosť. Boli aj popadané stromy a doslova nás hádzalo zo strany na stranu, s malou dušičkou som to zvládla a odšoférovala domov. Bolo to nepríjemné. Doma v Prešove som za dažďa dostala šmyk v zákrute na našom aute a našťastie som bola v ňom sama. Nešla som vôbec rýchlo a zadok mi hodilo neviem kde ani neviem čo som spravila, ale vyrovnala som to, tiež neviem ako...
V živote sa stávajú nepredvídateľné situácie. Jedna z nich býva aj nečakaná porucha auta alebo defekt či iné technické problémy. Mali ste takú situáciu, že ste nevedeli čo máte robiť?
Mala som defekt na partnerovom aute. Vychádzala som z dvora a na zemi bol taký veľký kameň cez ktorý som prešla. Vycúvala som a počula som niečo prasknúť, zľakla som sa až tak, že som sa zo strachu, čo som to vyviedla rozplakala. Myslela som si, že to bude väčší rozsah poškodenia, ale našťastie som videla, že to odniesla len tá nešťastná pneumatika. Kamaráti mi pomohli vymeniť rezervu a bolo po šoku.
Nový Nissan Micra 0,9 IG T 90 bol pre vás ako stvorený. Veľmi vám pristal a prezraďte, ako sa vám páčilo jazdenie a testovanie tohto modelu na rôznom povrchu našich ciest?
Vynikajúca jazda! Veď som sadla do štýlového a tak trochu zovňajškom športového auta s atypickým moderným dizajnom. Šedá farba s oranžovými doplnkami...to bolo niečo iné ako som videla doteraz. Tieto farebné lakovania sú in a to som zažila aj vo vnútri auta. Komfort, luxus, dostatočný priestor a v zrkadielku som si všimla, že som „vlasmi“ bola doplnkom oranžových prvkov...skvelo som zapadla do interiéru./úsmev/ Potom som sa chopila šikovného volantu a zoznámila sa s budíkmi na prehľadnej palubnej doske. Vyrazila som do Petržalky, zapla vyhrievanie sedadla, lebo je ešte zima a sedenie bolo naozaj pohodlné aj pohľad dozadu na sedadlá hovoril to isté. Pri parkovaní som využila cúvaciu kameru a hoci ma to lákalo pozerať iba do spätných zrkadiel, asi by som sa rýchlo preorientovala... Kamera je veľká pomoc pre každú ženu.
Rada spievam za volantom a audiosúsava BOSE mi spríjemňovala cestu kvalitnou hudbou. Radilo sa mi dobre a nižší benzínový motor bol ideálny do mestskej dopravy, ale aj na mimomestských cestičkách bola jazda príjemná. Vzadu v kufri bola dojazdová rezerva a to ja na cestách vždy potrebujem! Nikdy neviete... Hoci je ešte zima, tak Micra mi dodala slnečnú energiu.
Aničku už doma máme a Micra ako druhé auto do každej rodiny je vhodná, aj meno by som jej vybrala. Určite Darinka, ako sa spieva v tej pesničke Mandarinka - Darinka :)
Text a foto: Alena Chorvátová
