Čongiho už mám a ešte mať raz vlastný trolejbus!
24.12.2016 09:44
Čongiho už mám a ešte mať raz vlastný trolejbus!
Herci Sväťo Malachovský a Petra Molnárová majú radi značku Nissan a na model Qashqai nedajú dopustiť. To je auto, ktoré spĺňa všetky ich kritéria.
Sväťko, som rada, že po dlhšom čase sme sa mohli stretnúť za milých okolností a urobiť tento rozhovor. Celý rok ste boli dosť vyťažený a tak asi záver roka budete viac oddychovať alebo ešte nejaké Silvestrovské projekty čakajú?
Do konca roka ešte robím televíznu reláciu Kredenc pre Markízu a diváci ma stále môžu vidieť v Štúdiu L+S, kde hrám v predstavení Skaza Titaniku s Miškom Kubovčíkom. To je naša srdcovka, predstavenie v ktorom sa cítime ako ryby vo vode, je to projekt, ktorý máme za odmenu. Pár pracovných ponúk je aj na jar, ale bolo by predčasné o nich bližšie hovoriť, no sú zaujímavé a teším sa na ne.
Televízna obrazovka vám svedčí. Populárna spevácka súťaž Tvoja tvár znie povedome vám priniesla obrovský úspech, aj keď ste nevyhrali, mnohí vám fandili...určite by ste sa šikli do muzikálu, čo vy na to?
Pred muzikálom ako žánrom sa skláňam – vyžaduje strašne veľa driny a koniec koncov ako každý umelecký žáner...ale sám seba si v ňom predstaviť veľmi neviem a asi by som sa v ňom necítil komfortne. Bol som na pár muzikálových kastingoch, dokonca pár som ich absolvoval aj vo Viedni a dostal sa pomerne ďaleko, ale potom som odhadol svoje možnosti a uznal, že bude lepšie ak prenechám miesto iným.
Radošínske naivné divadlo stíhate popri vašej vyťaženosti?
Radošíncov som po dlhšom a krásnom čase musel opustiť, pretože mi z rodiny odišiel najbližší človek, mamina a nemal som kapacitu v tom čase pokračovať ani nič nové našudovať. Peťka je ale členkou stále a hrá vo viacerých krásnych a úspešných tituloch. Ja cítim, že po 4 rokoch práce vkuse potrebujem dať pauzu a oddýchnuť si. Na jar by som rád urobil nové predstavenie s Miškom Kubovčíkom a chceli by sme našudovať s Peťkou vlastné predstavenie, našli sme text, ktorý sa nám páči a sedí nám, tak uvidíme, snáď sa nám zadarí..
Peti, prezraďte čitateľom, aký je Sväťo vodič a čo vás občas na ňom vytočí?
Sväťko je tolerantný a výborný vodič, občas keď má nervy, tak mi sem tam kibicuje do šoférovania. Chce, aby som bola viac prítomná a nespievala si toľko...Je síce pravda, že nemám dobrý orientačný zmysel ani cez deň ani v noci, niekedy sa mi stáva, že idem zdĺhavo a je to nadlho...ale do cieľa vždy dorazím celá.
Sväťo: ...kým si sadnem za volant a naštartujem, tak viem, kam idem a hlavne ako sa tam dostanem. Peťka občas váha hlavne nad trasou, takže niekedy zastane a čakáme čo bude. Napriek tomu je perfektný vodič a takisto vie byť rýchla. alevie byť aj rýchla. Celkovo si myslím, že ženy vodičky nie sú tak zlé ako sú prezentované...o tom som presvedčený. Sú opatrnejšie, ale to vôbec nie je na škodu veci.
A čo vaše začiatky za volantom?
So spolužiakom Paľom Janíkom sme mali na konci v 80-tych rokov starú škodovku, ktorú sme si posprejovali a jazdili ňou všade, kde to bolo možné aj nemožné. Párkrát aj cez schody z ulice Svoradova na ulicu Podjavorínskej...tie schody sú tam dodnes..
V živote každého vodiča nastane nejaká kolízna situácia. U vás sa nejaká nehoda za váš šoférsky život objavila?
Raz do mňa nabúrala jedna pani na Trnavskom Mýte, lebo si chcela skrátiť cestu cez protismer. Viezol som mojich rodičov, stihol som strhnúť volant, pani predbiehala a roztrieskala nám celý bok auta! Moja mamina sa potom bezporostredne rozosmiala nad mojou reakciou, lebo jediné na čo som sa vo chvíli nárazu zmohol, bolo sucho povedané „hopala!“ A v podstate mi táto filozofia zostala dodnes, vždy kupujem auto s tým, že ak by sa nedajbože malo niečo stať, čert nech berie plechy, len nech zdraví vystúpime po vlastných.
Už je to tu! Zima, sneh, poľadovica. Aké máte so zimou skúsenosti?
Mám rád extrémne podmienky na cestách v zime, je to taká moja úchylka, beriem to vždy ako výzvu, ale bezpečnosť je vždy na prvom mieste. Chyba za volantom sa môže urobiť len raz.
Boli ste tento rok na dovolenke, kde ste trošku nabrali síl?
S Peťou sme boli na Maledivách. Na nádhernom malom ostrovčeku, ktorý prejdete pohodlnou chôdzou za 20 minút. Na ostrov sme sa prepravili hydroplánom. Boli sme však iba krátko na to, aby sme stihli dokonale zrelaxovať a ešte sme po troch krásnych slnečných dňoch chytili obdobie dažďov
Petra: no nikdy sme v zime neboli v teple a aj na tú chvíľku sa nám to veľmi páčilo a preto nám počasie tých pár dní oddychu nepokazilo...možno si to v januári ešte zopakujeme.
A čo Amerika?
Amerika je pre mňa fajn, no iba na chvíľku. Potom je už mierne stresujúca, aj keď niektoré jej zákutia stojí za to vidieť. Páčilo sa mi Miami-má zvláštnu atmosféru a prenádherný oceán. Bol som tam v novembri a zažil som aj chaos, kolóny. Išiel som najznámejšou ulicou, kde sa promenádujú celebrity, ktoré ukazujú telesnú kultúru. Neviem posúdiť či to bola prirodzená krása alebo vylepšená po plastických operáciach. Videl som tam prehliadku áut od tuningových spoločností. Strašné stroje, že film Rýchlo a zbesilo je nič oproti tomu, čo som videl. Autá skákali podľa hudby a celé to bolo také absurdné, čím väčšie a bizarnejšie autá, tým zaujímavejšie. Všetko ohromne svietilo.
Iné americké mesto, ktoré ste navštívili?
New York som si užil dlhšie a viackrát. Je jedinečný tým, čo ponúka a ako to mesto žije. No mne sa viac páčil Washington – je bližší európskym mestám bez výškových budov s množstvom zelene. Aj som tam šoféroval a bol som nútený „ochutnať“ aj ich ranné i poobedné zápchy a musím povedať, že som od tej doby imúnny pri našich zápchach v našom hlavnom meste, pretože je to neporovnateľné, čo sa týka dĺžky času, ktorý strávite za volantom. Aj Manhatan má dobrú infraštruktúru mesta, všade sú jednosmerky. Dobrý nápad, dobre to funguje bez kolón. U nás sú zle nastavené semafóry a kruhové objazdy zdržujú.
Čo ste zažili a nebolo to príjemné a po čo ešte túžite....nejaký sen v rámci našej dopravy?
V Amerike som si odbil svoj prvý a dúfam aj posledný mikrospánok. Odvtedy si dávam echt pozor, aby som unavený nesadol za volant. Našťastie amerických pruhov je 6 tam a 6 naspäť, čo ma v podstate zachránilo, takže som zadriemal v pravom a zobudil sa o pár sekúnd v úplne ľavom, našťastie bolo skoro ráno a diaľnica bola prázdna a nič som mojou náhlou únavou nespôsobil. A sen v rámci dopravy?! Ray sa mi snívalo, že mám trolejbus! Bola to tá najzbytočnejšia vec na svete, ktorú som vlastnil, lebo som jazdil po trase, po ktorej vôbec nejazdím...
Stretli sme sa náhodou v showroome Nissanu, pretože st si kúpili Nissan Qashqai. Taký istý sme si boli otestovať na našich cestách. Ako ste boli spokojný?
Kúpil som benzínový jednašestkový Nissan Qashkai ako bol testovaný model. Predtým som mal Nissan Juke a potreboval som niečo väčšie. Qashqai nám požičali na skúšobné testy a s Peťkou sa nám veľmi zapáčil. Je to presne to, čo nám vyhovuje. Mali sme ho aj na zájazde s radšíncami, ani veľké ani malé, také akurát. Toto je to, čo nám vyhovuje, či už funkcie, ktoré má a všetko čo s týmto autom súvisí. Sedenie pohodlné, hojne využívame vyhrievanie sedadiel. Presklenená strecha bola na testovanom Qashqai super, presvetlila prehľadný interiér. Palubný počítač, obrazovka s navigáciou, kufor ideálny pre mladé rodiny a šporotov založených ľudí., ktorí radi lyžujú alebo snowboardujú. Aj keď som bol na automatoch odchovaný a Qashqai je manuál, baví ma to. Páči sa mi, že to má asistenciu pre rozbeh do kopca. Živý benzínový motor bol dynamický, zrýchlenie okamžité, tak sme radi, že tento model máme doma.
Náš Qashqai voláme Čongi podľa známeho herca Csongora Cassaia, stačí drobná dobre umiestnená spoluhláska a z priezviska je kvalitný model Nissanu...
Text a foto: Alena Chorvátová
