Chcela by som povzbudiť všetky ženy, nech sa neboja sadnúť za volant! Je to veľká sloboda.

26.08.2023 20:46

Herečka, manažérka a fotomodelka Kristina Sisková a jej skvelé ambície v rámci štúdia a práce, či už hereckej alebo v oblasti fotomodelingu. Za náš magazín auto a žena sme ju vyspovedali, aká je za volantom, čo sa jej prihodilo na cestách a ako sa jej jazdilo na novom mild hybridnom modeli Mitsubishi ASX

 

V modelingovej agentúre si bola ako mladé dievča a neskôr sa tvoje kroky uberali umeleckým smerom. Prečo si si vybrala štúdium divadelného manažmentu? Na herectvo si nechcela ísť?

 

Vyštudovala som herectvo na konzervatórium a hlásila som sa aj na VŠMU, kde ma neprijali. Chcela som zostať pri divadle a tak som sa rozhodla študovať divadelný manažment, čo považujem za výborné rozhodnutie, ktoré mi veľmi rozšírilo obzory. V druhom ročníku ma oslovil kamarát Lukáš Dóza, ktorý zakladal hereckú agentúru, vtedy som už absolútne nerátala s tým, že sa jedného dňa budem herectvom živiť a dnes som za to vďačná. Diváci ma mohli vidieť v niekoľkých seriáloch pre televíziu JOJ ako napríklad Iveta, Nový život či Einstein a tiež na Markíze v seriáloch Oteckovia či Druhá šanca. Okrem herectva sa aktuálne živím aj fotomodelingom. Aktuálne si dokončujem 5. ročník štúdia na katedre Divadelného manažmentu. Celý minulý semester sme intenzívne pracovali na vzniku medzinárodného divadelného festivalu Istropolitana project, kde som zastrešovala primárne PR aktivity. Práve PR a marketing ma tiež veľmi bavia a viem si predstaviť v budúcnosti venovať sa popri herectve aj tejto práci. 

 

Máš päť rokov od autoškoly...aké boli tvoje šoférske začiatky?

 

Autoškolu som si robila pred piatimi rokmi a celé to trvalo 12 mesiacov. Ledva som ju spravila do toho hraničného termínu, pretože som už vtedy bola dosť vyťažená, mala som mnoho aktivít a všetko bolo prednejšie ako dokončiť autoškolu. Tak som pristupovala aj k jazdám. Úprimne som neverila, že tie skúšky spravím na prvýkrát. Testy aj jazdu som urobila, pán policajt prižmúril trošku oko a zľutoval sa nado mnou. Tá prax mi chýbala. Hneď ako som dostala vodičák do ruky, tak mi mama povedala, aby som začala jazdiť, tak som sadla do auta a išla som s kamoškou do Nitry. Auto som podedila po rodičoch a začala som naberať jazdné skúsenosti. Začiatky však boli zaujímavé. Jedna z mojich prvých jázd, keď som šla sama vyzerala tak, že som išla 15 minút so zatiahnutou ručnou brzdou a nechápala som, prečo mi to nejde. Pípala aj kontrolka...zastavila som, že to idem skontrolovať a chcela som zatiahnúť ručnú brzdu a tá bola zatiahnutá! To bolo moje zoznamovanie a zžívanie sa s autom, keď sa na to teraz pozerám, tak sa chytám za hlavu.

 

Máš nejaké nevšedné a pre teba zaujímavé zážitky z ciest?

 

Bola som na road tripe v Alpách s priateľom a šoférovala som dodávku, v ktorej sme spali. Bol to obrovský zážitok. Spali sme na nemeckom vidieku niekde pri kukurici, lebo sme nenašli už žiadne ubytovanie. Ďaľšiu noc sme zaparkovali už priamo v krásnych rakúskych horách a zobudili sa pod ľadovcom, to bolo krásne. Inak sa mi veľmi páčili nemecké cesty, kde neboli žiadne výtlky, ale boli pekné a udržiavané. Ľudia sú tam menej uponáhlaní ako u nás a vodiči určite zodpovednejší. Majú tam úseky, kde je neobmedzená rýchlosť, a pri tom som nemala žiadny pocit nejakého ohrozenia.

 

Ty a parkovanie?

 

Ja a parkovanie. No, musím povedať, že zo začiatku to bol veľký boj, ale teraz už zaparkujem pozdĺžne jedna radosť. Senzory sú tiež veľká pomoc a samozrejme spätné zrkadlá. Inak je všetko o praxi a chcem povzbudiť všetky ženy za volantom, nech sa neboja a hlavne, nech sadnú za volant a nedajú sa nikým odradiť. Často muži kybicujú a mudrujú ženám za volantom a mnohé si potom prestanú veriť. Ja som aj otcovi povedala, ak sa ti nepáči, ako šoférujem, tak si vystúp alebo vystúpim ja. Som rada, že to tiež pochopil. Pre mňa je dôležité cítiť sebadôveru za volantom, najmä preto, že jazdím dlhé trasy. Mať auto a vodičák je obrovská sloboda, nebyť pri cestovaní a presúvaní na nikom a ničom závislá. 

 

Boli aj nejaké dopravné nehody?

 

Mala som dve nehody. Jedna z nich bola, keď som mala ešte krátko vodičák a prvýkrát som išla do Bratislavy. Preraďovala som sa z pruhu do pruhu a mala som pocit, že pán na semafóre stál a dával mi prednosť, lenže tak to nebolo a rafol ma priamo do pravého predného kolesa a porušil mi geometriu na aute. Preliačeniny a blatník ma tak netrápili ako to, že po nasadnutí do auta, som musela mať volant otočený o 180 stupňov, čo bolo ozaj nebezpečné. Auto muselo ísť do servisu, a bohužial som mala len zákonnú poistku. Druhá nehoda bola, že som v kolóne nedobrzdila na prístavnom moste a ťukla do auta jednej pani. Mala som preliačenú špézetku, ona iba škrkanec. 

 

Dúfam, že pokuty si zjednala, keď si mladá a krásna?

 

Za prekročenie rýchlosti o 30km/h, kde bola 60-tka, mám len jednu 100-eurovú pokutu. Vchádzala som deväťdesiatkou na diaľnicu a bol tam úsek, ktorý zvádzal ísť rýchlejšie, tak sa stalo, že som zaplatila pokutu. To bola naozaj vtipná historka keďže som viezla kamarátky , tak kamoška v jednej chvíli hovorí, že tí chalani na Passate to budú asi nejakí vlogeri, keď majú vpredu kameru. Bolo mi hneď jasné, koľko bije a okamžite som spomalila, hoci už bolo neskoro. Strašne sa však doteraz na tom smejeme. Potom už platím len sem tam nejaké „papučky“. Raz mi odpustili 200 eurovú pokutu za rýchlosť, lebo som povedala, že som študentka a zmilovali sa nado mnou. Dokonca ma policajt pozval na večeru, no tomu som sa radšej vyhla... 

 

Text, foto a video: Alena Chorvátová

 

Späť

Kontakt

Alena Chorvátová

+421905 992 998

© Alena Chorvátová 2011 Všetky práva vyhradené.

Webnode