Chateau 3008

20.05.2017 08:26

Oravský mladý sympatický herec Roman Poláčik  sa s nami porozprával o autách a všetkom, čo s touto oblasťou súvisí. Zajazdil si na novom Peugeote 3008 a jeho dojmy si prečítate v našom magazíne

Ako dlho ste členom hereckého súboru Divadla Andreja Bagara v Nitre a okrem toho stíhate aj iné pracovné aktivity?

Letí to...už som piaty rok členom divadla Andreja Bagara, kde mám dosť veľký repertoár, pretože hrám aj 15 predstavení mesačne. Popri tom stíham hosťovať v divadle Aréna v predstavení Lulu a CyberCyrano a pravidelne som jazdím do Bratislavy, napríklad, keď som natáčal seriál Tajné životy, ktorý skončil, ale musím povedať, že som veľmi vďačný za to, že som si tam mohol zahrať rolu kňaza. V tomto období som dotočil film Martina Šulíka, kde sa mihnem aj vedľa Jiřího Menzla, ktorý má zatiaľ oficiálny názov Tlmočník.

Nedávno ste odpremiérovali v nitrianskom divadle hru Jánošík a ako povedal režisér Rastislav Ballek, táto postava sa podobá veľkým romantickým rozorvaným postavám európskeho divadla 19. storočia...ale ako tú inscenáciu vidíte vašimi očami?

Je to veľmi hodnotná inscenácia a cez sugestívne obrazy, a špecifický scénický jazyk bude zrejme lákať najmä náročného diváka. Verím však, že tých bude čoraz viac. Onedlho nás čaká ďaľšia premiéra Štefánik – slnko v zatmení. Zachytáva prerod mladého Štefánika, ktorý sa vzoprel otcovi, na zrelého muža zomierajúceho vo chvíli, ako sa dotkol zeme republiky, ktorú sám založil. Diváci s ním budú prežívať okamihy jeho životnej ceste.  Dokonca sme boli v jeho rodisku na Košariskách, kde nám sprievodkyňa ukázala vlajku, ktorú Štefánik sám navrhol. Boli na nej štyri hviezdy, akoby navrhol vlajku európskej únie už pred toľkými rokmi.

Musím podotknúť, že vaše cesty z Nitry rôznymi smermi či už rodná Orava alebo opačný smer na juhozápad do Bratislavy za pracovnými povinnosťami hovoria o tom, že veľa času strávite za volantom....

Pravidelné cesty mám aj do Martina a na východ Slovenska, presnejšie do Prešova. Jazdíme k rodičom mojej priateľky Janky, takže tých kilometrov najazdím veľa.  Aj 400 km denne sa niekedy podarí. Rád šoférujem a preto mi to vôbec nevadí. Aj keď teraz je smer NR-BA je komplikovanejší a dlhší o polhodinu, vzhľadom na to, že sa stavia viadukt a tvoria sa kolóny.

Roman, ale na Orave ste sa nezapotili pri šoférovaní ako keď ste prišli do Bratislavy a zrazu hektika v cestnej premávke, že?

Začiatky šoférovania na Orave boli pohodové, ale v hlavnom meste to bolo náročnejšie, keď mi na štyroch semafóroch skapal motor a vždy som mal problém s jednotkou. Točil som film a jazdil som na Honde, sedel som v tom aute na pľaci a neustále som štartoval. Nie vždy to bolo jednoduché ale už je to desať rokov, čo jazdím aj po Bratislave. Raz som si v električke vypočul rozhovor  dvoch starších pánov o tom, že žijú v Bratislave 55 rokov, ale za nič na svete by tu nešoférovali, lebo je to príliš komplikovaná štruktúra... Niečo pravdy na tom bude...

Takže je to v tej Blave náročnejšie...

Ak nejde v BA semafór, tak je veľký problém a mnohí ani nevedia čítať Stopku, ale na Orave sú veľakrát cesty neoznačené, resp. len hlavná a vedľajšia a hneď  musíte rozmýšľať kto koho pustí a vtedy sa ukážu tolerantní a poctiví vodiči. Oni si uvedomujú, že auto je zbraň a aj keď napríklad prekročia rýchlosť, robia to s vedomím, že každý zlý pohyb môže byť fatálny. Neplynulých vodičov som zažil v Čechách, vznikajú tam zvláštne kolóny bez pointy a hlavne- nemám rád, keď sa vodiči nevedia zipsovať.

Na akom type auta jazdíte a čo všetko sa vám pritrafilo s vašim autom?

Našťastie žiadne  nehody, len som trošku poškriabal pekný lak na karosérii, keď som cúval na mojej Mazde 3. Bolo to v nedeľu ráno a pred dokončením parkovacieho manévru mnou prešiel taký divný pocit, zastavil som, vyšiel z auta, pozrel som sa, ale už neskoro... Bol tam kamenný kvetináč vybočený mimo zorného uhla spätného zrkadla, tak som ho vzal.

To je super, že nič vážne ste za šoférskeho života nemali, ale neverím, že ste neplatili žiadnu nehodu...s mladosťou idú aj pokuty...

V predpísanej sedemdesiatke som odbočil na čerpaciu stanicu a keď som vychádzal, tak som na tu predpísanú 70-tku pozabudol (iná značka tam už nestála) a na tachometri som mal 140-tku. Zastavili ma policajti a vysvetľovali mi svoju a ja moju verziu. Chceli mi dať dosť vysokú pokutu a pýtali sa čo robím, tak som povedal, že som herec a že som bol šibať a na kúpačke som si zarobil sto eur. Dal som im teda tých vykúpaných sto eur a odišiel. Nakoniec kto mohol vedieť, že som celý pondelok  chodil s korbáčom kvôli pokute ?

Stalo sa vám, že ste dokázali ukecať strážcov zákona čo sa občas ženám podarí?

Dve cesty sa zužovali do jednej, čo som si nevšimol, lebo boli tri hodiny v noci a nikde žiadne auto. Zastavili ma policajti, že vraj som išiel v protismere, ale ja som tvrdil, že to tak nebolo.Vypýtali si moje doklady a medzitým som im hovoril, že som prvýkrát v Bratislave, tak mi všetko vrátili s pochopením, že : pán vodič, cesty sú všade rovnaké. Aj v Tvrdošíne, aj v Bratislave. Napomenuli ma a dovidenia bez pokuty!

V zahraničí vás niečo zvláštne ohúrilo, s čím sa u nás na Slovensku nestretnete?

Izraelskí vodiči jazdia väčšinou na automatoch, hoci ja mám radšej manuálnu prevodovku. Na nových autách väčšinou japonských značiek majú takmer všetci poobíjané nárazníky, spätné zrkadlá. Na križovatke nestoja, ale pomaly sa posúvajú tak, že sa ťukajú o nárazníky, no oni zrejme plechy na autách vôbec neriešia. Auto je pre nich vec, ktorá im ma len pomáhať presúvať sa...

Nový francúz na slovenských cestách sa vyníma a vy ste si vyskúšali tento Peugeot 3008 s dvojltrovým dieselovým motorom aj s vašou obľúbenou manuálnou prevodovkou...

Málokedy si všímam iné ako nemecké a japonské autá, ale francúzi ma začali prekvapovať množstvom nových modelov, ktoré naozaj prekvapili z každého uhla a fascinujú ma svojím dizajnom. Peugeot 3008 ma ohúril elegantnou farbou, novým dizajnom i efektnou panoramatickou strechou – aj pohľady okolia tomu nasvedčovali, že toto SUV má čo povedať na našich cestách. Zaujali ma predné, zadné svetlá aj tvary auta. Po nastúpení do auta som mal pocit, že je tu všetko, nič tu nechýba intuitívne som vedel kde čo je. Originálny interiér s pohodlným nastupovaním a sedením pre mladšiu, ale i staršiu generáciu práve pre vyšší posed s nadhľadom a pocitom bezpečnosti. Naštartoval som a rozsvietila sa palubovka, ktorej dominoval veľký dotykový displej a pod ním tlačidlá na zvolenie režimu obrazovky. Všetko veľmi prehľadné...ťuk navigácia alebo audio. Exkluzivita vyžarovala z každého detailu, pohľad na tlačidlá a príjemný materiál na dotyk či už športového volantu alebo prístrojovky, ktorá informovala o všetkých potrebných udajoch pre šoféra. Modré podsvietenie interiéru dýchalo luxusom. Budíky blízko čelného skla boli zaujímavo vsadené, ale ako nápad veľmi dobrý. Som rád, že som sa narodil práve do tejto doby, lebo môžeme užívať takéto luxusné a po technickej stránke vyspelé automobily. Autonómne parkovanie a podobné ,,bondovky´´ . 3008 hneď prekvapí pri parkovaní, keď po zaradení spiatočky automaticky sklopí spätné zrkadlá a vidíte obrubníky.   Veľký priestor v celej kabíne aj v kufri sú pre rodiny naozaj postačujúce.

Naftový dvojliter a 150 koní pod kapotou mi robili radosť hlavne pri akcelerácii a nemusel som sa báť pri predbiehaní, žeby som niečo nestihol, lebo v športovom režime to malo silu a ostrá reakcia nedala na seba dlho čakať. Naozaj musím povedať, že 3008-ku by som si vedel na svojich cestách poriadne užiť. Je fakt, že francúzi majú nielen dobré víno, ale aj autá a tento model ma o tom na 100% presvedčil...

 

Text a foto: Alena Chorvátová

Späť

Advertisement

Advertisement

 

Kontakt

Alena Chorvátová

+421905 992 998

© Alena Chorvátová 2011 Všetky práva vyhradené.

Webnode