Červený autobus
23.01.2016 17:40
Charizmatická herečka Natália Puklušová jazdila na novom Citroene C3 Picasso a s pozitívnou energiou porozprávala svoje zážitky z motoristického sveta
Po VŠMU ste začali štúdium podnikového manažmentu. A pri tom máte veľa hereckých príležitostí, čo iní herci vo vašom veku toľko možností nemajú. Prečo ste sa rozhodli študovať ďaľšiu vysokú školu?
Pretože som končila Gymnázium a vedomosti, ktoré som tam nadobudla sa nedali zúročiť na VŠMU. Prišlo mi to ľúto, preto som sa dala na ďalšie štúdium. Chcela som byť herečka, ktorá vie ešte niečo iné. Bála som sa, či to zvládnem ale nakoniec aj tie najobávanejšie predmety ako napríklad strategický manažment, kde musím v simulácii viesť vlastný podnik so všetkými grafmi a výpočtami, zvládam prekvapivo dobre. Nakoniec, človek nikdy nevie, čo ho v živote čaká a je viac než oslobodzujúce žiť s vedomím, že môžem robiť kde sa mi zachce.
Účinkovali ste v divadle Aréna, v muzikáli Rent, v divadle Wustenrot theatro, kde bola minulý rok premiéra muzikálu Frida a hráte tam jej sestru Kristínu. V Prahe účinkujete v Bratoch Karamazovovcoch s Jurajom Kukurom a momentálne ste jediná účinkujúca zo Slovenska v obrovskom ruskom cirkusovom muzikáli Alenka v krajine zázrakov, ktorý na Slovensko príde 15. mája tohto roku. Počula som, že ste mali strastiplnú cestu....
Letela som z Viedne do Istanbulu, kde sa let zrušil a musela som čakať 12 hodín na ďalší. Ešteže je letisko v Istanbule obrovské, videla som asi všetko. Z Istanbulu som konečne vzlietla do Soči, no tam sa pretrhli mračná a snežilo tam o dušu spasenú, takže sme nemohli pristáť. To ale nikto z pasažierov netušil. Po pristátí sme sa začali vyberať batožinu, ale letušky nás posadili späť do kresiel v lietadle. Nechápala som, prečo mám na mobile stále tureckú sieť, dokonca som ho niekoľkokrát reštartovala. Napokon pilot po čase zahlásil, že sme pristáli na juhu Turecka v meste Samsun, pretože je v Soči nenormálna snehová výchrica. Čakali sme hodinu kým natankujú lietadlo. Potom pilot zahlásil, že skúsime letieť do Soči, a keď sa to nepodarí, vrátime sa do Istanbulu. Myšlienka, že tam mám stráviť dalšie hodiny, bola nepredstaviteľná. Unavená som zaspala, až kým ma neprebudili brutálne turbulencie. Napokon, i keď s komplikáciami sme v Soči pristáli, ale priznám sa, v duchu som sa nadobro rozlúčila s celou rodinou...“
V Bratislave bývate už 11 dlhých rokov, ale ak idete domov na východ, tak sa prepravujete viac vlakom alebo autom?
Vlastné auto som si ešte nekúpila, len si občas požičiavam, keď potrebujem. V Bratislave jazdím väčšinou na bicykli, ak je vhodné počasie. Autom iba vtedy, ak idem domov, ale práve zvažujem, že si kúpim nové auto, tak sa rozhodujem. Nevylučujem ani automat. Čoraz viac ho potrebujem kvôli práci, lebo sa musím rýchlo presúvať a s MHD to už nestíham.
Vaše šoférske začiatky boli aj s nejakými ťukancami alebo bola aj nejaká nehoda?
Otáčala som auto a narazila som do stĺpa a inokedy som ťukla susedovo auto. Vtedy som sa bála, že ak prídu policajti a dajú mi fúkať, tak nafúkam z rumových praliniek. To bol veľký stres, ale všetko dobre dopadlo. Doposiaľ som sa neocitla v žiadnej vážnej situácii, nespôsobila som autonehodu ani nedostala pokutu. Mám jednoducho šťastie.
To sa už v dnešnej dobe nepočuje, že niekto ešte nedostal pokutu, keď policajti sú na každom rohu a číhajú na chyby vodičov a mnohí veľakrát zlyhajú malým dopravným priestupkom. Ak by ste boli policajtka, čo také by ste vodičom neodpustili a akú vysokú pokutu by ste im naparili?
Ak by som mala niečo ako policajtka zmeniť, tak by to bola najskôr moja pracovná pozícia. Prevelila by som sa na najvyššie možné miestečko, kde by som mohla rozhodovať najprv o tom, koľko je potrebných policajtov v teréne, v ktorých mestách a na akých miestach. Zredukovala by som ich na polovicu. Je absurdné, že mi dýchajú na krk za každým rohom a nezmyselne pokutujú, kde sa len dá. Čo by som ako policajtka určite i naďalej pokutovala je VÝRAZNÉ prekročenie rýchlosti, pretože niekedy sa naozaj aj ako chodec bojím.
Vyžarujete úžasnu pozitívnu energiu a to ani policajtov nenechá chladnými. Pokutu asi tak skoro platiť nebudete... a čo tak nejaká príhoda z vášho motoristého repertoáru?
Išla som raz s mamou autom na detské predstavenie v Košiciach, kde mama herečka robí rozprávočky pre deti. Potom sme sa ponáhľali na letisko pre tetu, ktorá prišla z Ameriky. Mama ešte neodlíčená z predstavenia, vyzerala ako mladé dievčatko s copíkmi, a tak ju zastavili policajti za vysokú rýchlosť. Pokutu sme nakoniec nedostali a ešte sme ich aj presvedčili, aby nás sprevádzali cez pešiu zónu, nech stihneme prísť včas na letisko. Nakoniec sme sa cítili ako nejaká prezidentská návšteva z Uruguaja.
V ktorej krajine ste boli vyvedená z miery čo sa týka dopravy?
V Anglicku, keďže sa tam jazdí po ľavej strane a za volant by som tam nesadla ani keby mi za to platili. Síce som sa tam viezla na motorke ako spolujazdec, ale všetko je tam také od ruky, chaotické. Bola som aj v Taliansku a Grécku. Vodiči tam jazdia šialene, ale aspoň po pravici.
Ak jazdíte, tak počúvate hudbu alebo skôr spievate pesničky z rádia?
Za volantom nespievam a snažím sa počúvať viac motor, lebo sa bojím, že by som niečo dôležité prehliadla alebo prepočula. Otec mi vždy vravel, že sa treba naplno venovať jazde a až po množstve odjazdených kilometrov si môžem dovoliť počúvať aj niečo iné okrem motora. A ja svojho otca vždy počúvam a rešpektujem. Znie to síce ako kliše, ale ja sa na cestách naozaj bojím!!!
Aký je podľa teba rozdiel v jazdení medzi mužni a ženami?
Podľa mňa sa to nedá porovnať. Oni, tí muži to majú proste v krvi!!! Tak ako my vieme zažiariť na mólach, oni žiaria na cestách. I keď musím povedať, že moja mama je vynikajúca šoférka, ale aj tak mám radšej za volantom otca. Nie je medzi nimi veľký rozdiel, a predsa je.
Vyskúšali ste si nový štýlový Citroen C3 Picasso 1,6 HDI. Čo všetko sa vám páčilo a zaujalo na prvé testovanie tohto typu auta?
Z mojich gymnaziálnych čias si pamätám krásny dizajn auta, ktorý ma ohúril na prvý pohľad a to bol Citroen Xsara Picasso... taký oválny v krásnej modrej farbe. Veľmi dlhú dobu som ho obdivovala.
Testovaný Citroen C3 Picasso ma najviac zaujal vonkajškom, veľkým displejom na palubovke, úsporným motorom a dobrými sedadlami. Aj dobrým výhľadom, ktorý som mala ako z autobusu! Priemerná spotreba na tachometri ukazovala 5l na 100 km, čo je skvelý údaj na moje dlhé cesty domov, ktoré by nezaťažili moju peňaženku. Priestor v kabíne bol veľký a bolo vidieť, že komfortné vozenie štyroch pasažierov tu naozaj je. Po sklopení zadných sedadiel naložím aj väčšie množstvo batožiny.Citroen C3 Picasso v červenej farbe by sa viac hodil žene ako mužovi. Tento model má ideálne rozmery pre mladé rodiny s deťmi, ako aj pre partiu mladých žien, ktoré radi vyrazia na babskú jazdu niekde mimo mesta a červený autobus splní ich očakávania.
Text a foto: Alena Chorvátová
