Červenovláska a žihadielko
02.11.2011 11:14
Červenovlasá redaktorka spravodajstva televízie Markíza Andrejka Šprochová si odmoderovala svoju jazdu v mestskom autíčku Renault Twingo 1,2 16 V
Láska cez rádio
„S mojím manželom Števkom sme sa spoznali v Žilinskom rádiu, ale ja som časom odišla do iného rádia do Dubnice. Rozišla som sa s frajerom a neskôr ma prišiel Števko pozrieť. V reštaurácii to na mňa vybalil, že ma celé tie roky miluje a túži sa stať mojím mužom. Bolo to ako vystrihnuté z filmu. Nevedela som či som pripravená na ďalší vzťah, ale Števko bol veľmi trpezlivý. A dnes sa už smejeme, že náš vzťah je tak na jednu veľkú knihu.“
Redaktorka spravodajstva
„Som neustále v teréne a jeden týždeň v mesiaci som interne v Markíze. Pripravujem tzv. rýchle noviny. Bývajú štyrikrát do dňa. Z celého dňa sa snažíme divákom priniesť tie najaktuálnejšie informácie. Ešte skôr ako prídu na rad televízne noviny. Diváci aspoň vedia na čom pracujú redaktori a čo večer prinesieme.“
Záchvat smiechu
„Stalo sa mi pri jednom respondentovi, že som dostala záchvat smiechu. Nebolo to až tak vtipné ako to bolo nepríjemné. Ten človek nechápal čomu sa smejem. Jednoducho ma chytil záchvat smiechu a nebola som schopná normálne komunikovať. Predtým sme sa s kameramanom na niečom smiali v aute. A mne to zrazu prišlo na um v momente, keď som sa mala úplne niečomu inému pracovne venovať. Tých vtipných príhod je veľa, len ja si ich neviem zapamätať. Asi tak nejako, keď počujem dobrý vtip, zasmejem sa, ale za chvíľu ho zabudnem.“
Pracovná hantýrka
„Ak som dlhšie na živom vstupe ako je potrebné, tak sa to povie v našej redaktorskej reči, že som „pretiekla.“ Jednoducho, že som prešvihla limit. Išla som zo živého vstupu a viezol ma kolega. Volala som manželovi a povedala som mu to v našej reči, že neviem čo mám robiť, ale som už štyrikrát po sebe pretiekla! Po desiatich minútach sa ozval v aute kameraman. Vraj som otvorila takú intímnu tému, tak by mi chcel poradiť, že by som mohla brať antikoncepciu, keď mám takéto zdravotné problémy. Niekedy tá naša pracovná hantýrka môže mnohých poriadne zamotať.
Bez auta
„Doma u rodičov sme auto nikdy nemali. Mala som kamarátku, ktorej rodičia vlastnili starú Škodovku. Občas ma niekde viezli na výlet a vtedy som si to veľmi užívala. To bol jediný kontakt s autom, ktorý som mala. Odvtedy som túžila si spraviť vodičák a v dvadsiatich rokoch som si ho urobila. Mala som frajera, ktorý mal auto a dokonca ma pustil za volant. Potom som dlho nejazdila, lebo sme sa rozišli a ja som už nemala auto.“
Drobček
„Takto voláme naše prvé benzínové auto Fiat Punto, ktoré sme si kúpili s mojím terajším manželom Števkom Šprochom. Za volantom sa väčšinou striedame. Števko hráva na diskotékach, tak ho potom veziem zo Žiliny do Bratislavy.“
Andrejka a policajti
„Nehodu som ešte nemala. Mám jeden taký, kedy som sa cítila ako blondýna. Števko občas testuje ako novinár auto. Šoférovala som požičané auto, ktoré malo vzadu tmavé fóliové sklá. Začala som sa cítiť ako blondýna, keď ma zastavili policajti. Chcela som otvoriť okienko, ale otvorila som omylom zadné okienko, kde sedela moja mamina. Policajt strčil hlavu cez okno a s úsmevom ma upozornil, že sa chcel so mnou rozprávať. Nakoniec sa mi podarilo otvoriť správne okno a tak sme sa s chuťou poriadne nasmiali.“
Vzorná šoférka
„Zatiaľ som nemala žiadnu nehodu a neplatila som ani pokutu. Možno preto, že sa snažím dodržiavať bezpečnostné predpisy a nikdy netelefonujem za volantom. Musím o sebe povedať, že nezdržiavam cestnú premávku napriek opatrnosti, ktorú mám ako každá žena. Snažím sa nezavadzať a radšej sa preradím do pravého pruhu. Rada by som zažila cestnú kontrolu aj fúkanie do detekčnej trubičky. Tešil by ma pocit, že policajtom ukážem, že mám všetko v poriadku a existujú aj vzorní vodiči. Z tohto titulu by som sa ich vôbec nebála.“
Nudná spolujazdkyňa
„V práci sa mi stáva, že keď idem na výrobu k nejakej vážnej nehode, tak obete sú už dávno odvezené, keď prídem so štábom Markízy. Vraky áut na mňa nepôsobia moc dobre. Ak idem so štábom, tak šoféruje väčšinou kameraman a ja si občas zdriemnem. Som dosť nudný spolujazdec, pretože mňa auto uspáva.“
Žihadielko
V prvom rade si ma „mestské“ Twingo získalo modrou farbou, ktorá pristane mojim červeným vlasom. Určite by sme si rozumeli a išli k sebe! Zvonku je také cukríkové a pre ženu do mesta pôsobí tak milo. Interiér je dámsky a prehľadný. Otáčkomer je také malé tykadielko. Pôsobí na mňa veselo a sviežo. Palubná doska je iná ako v našom Fiate Punto, ale zvykla by som si. Všetko okolo mňa je vkusne ladené. Úložných priestorov je viac než dosť, aj držiaky na poháre sú praktické. Sedí sa mi dobre a v zákrutách ma vôbec nehádzalo do strán. Sedadlá s červenými doplnkami majú športový nádych a vyšívané opierky sa mi páčia. Vzadu je tiež dosť miesta. Nevadí mi pri tomto aute, že je trojdverové. Je to také malé žihadielko do mesta. Kufor je menší, ale postačujúci na bežné nákupy. Mäkké pedále boli príjemné a jazda svižná a dynamická. Prevodové stupne sa zaraďujú ľahko, len spiatočku som trošku musela viac natrénovať. Chvíľu mi to trvalo, kým som pochopila v ktorej polohe je neutrál, ale po chvíli som to zvládla ako sa patrí. Škoda len, že bolo upršané počasie, ktoré nemám rada hlavne kvôli zlej viditeľnosti. Našťastie som to zvládla aj vďaka dobrej manévrovateľnosti skvelého Twinga!
Text: Alena Chorvátová
Foto: autorka
