Červená strela
13.02.2016 16:00
Mladá herečka Zuzana Haverdová Marušinová nabrala odvahu a po dlhšom čase sa znovu posadila za volant. Tým autom bol nový model Opel Astra, ktorý pod kapotou ukrýval 150 koní...
Zuzi, ako herečka ste skončili VŠMU pred 4 rokmi, nemáte zatiaľ trvalé angažmán, ale občas hosťujete , hoci váš hlavný uväzok je 24 hodín na materskej dovolenke....
Hrám v SND v rozprávke Mechúrik Koščúrik rolu Žaby rapotačky, ktorá hrá na husliach.
Zahrala som si v reklame na T-mobile i v Rodinných prípadoch, ale naozaj zatiaľ som viac tá mama a venujem sa rodine. Bola som aj členkou Martinského divadelného centra, kde som hrávala asi 2 roky. Hrali sme dojjazyčne pre základné, stredné školy, aj pre materské školy. Každý deň sme boli v inom meste.
Ak by som sa opýtala z iného súdka. Čo pre vás znamená auto?
Prostriedok, ktorým sa premiestňujem a uľahčuje mi život, ale na druhej strane už v kolónach to taká pravda nie je a vtedy využívam radšej MHD alebo idem peši, lebo bývame v centre. Na druhej strane je to rýchlejšia preprava na dlhé trasy, ak ideme k rodičom na východ.
Autoškolu ste robili doma na východe alebo v Bratislave?
Dostala som ju za maturitu od rodičov a robila som ju v 18-tke v Košiciach, ale nemala som k jazdeniu až taký vzťah. Vtedy som sa učila jazdiť na manuáli, ale potom som nejako zvlášť nejazdila, len na rodičovskej Felicii. Až keď som otehotnela, tak mi manžel kúpil jednotkové BMW s automatom.
Vráťme sa k inštruktorovi autoškoly. Mali ste s ním nejaké zážitky, na ktoré sa nezabúda?
Zvláštne bolo, že nepúšťal v lete klímu, bolo teplo a ja som sa veru riadne potila. On si pokojne rozprestrel jedlo na kolenách a jedol. Chlebík, inokedy ovocie. Taký milý retro pán... So skúškami som nemala problém a na cestách ma odvtedy policajti ani raz nezastavili a nedostala som žiadnu pokutu.
Klobúk dolu a držím palce, nech vám to tak zostane, ale predsa len by ma zaujímalo, či ste boli svedkom nejakej dopravnej nehody?
Mala som dopravnú nehodu, keď som bola tehotná, ale nie z mojej viny. V 10 km/h rýchlosti som rozbila auto na totálku a predná náprava bola úplne zlomená.. Vraj výrobná chyba, ale našťastie nevybuchli airbagy a nič sa nestalo. Potom som sa úplne zablokovala a jazdila som len sem tam. Sama sa neodhodlám, len s manželom, ktorý sedí vedľa mňa.
Do zahraničia ste jazdili už sama alebo len ako spolujazdec?
Ako dieťa som chodievala každý rok s rodičmi na juh Francúzska cca. 2000 km. Naši sú tanečníci a so súborom sme tam často jazdili. Otec je choreograf a mamka bola profesionálna tanečnica a pedagóg tanca. Tam žil jeden Slovák, ktorý vo Francúzsku so svojou manželkou Francúzskou založil folklórny súbor Dolina s potomkami Slovákov. „Našli si“ môjho otca, ktorý tam chodil najskôr pracovne, no časom sa z nás stala „rodina“ a chodievali sme tam na dovolenky.
Zažili ste vo Francúzsku nejaký vtipný príbeh z cestovania ?
Pamätám si, ako sme si na parkovisku robili hygienu a mali sme hygienu zabalenú vo vrecúšku. Otec ho ale zabudol na streche našej škodovky a mama sa ho pýtala, či ho zbalil do kufra. Priznal sa, že zabudol a tak sme sa s ním rozlúčili. Prichádzali sme na hranice a predbehlo nás auto, ktoré vzadu na guli malo naše hygienické vrecúško. Čakali sme na colnici a otec nevedel až tak dobre po nemecky a vysvetloval, že to je naše. Aj sme sa nasmiali a vrecúško si vzali. Viac pre Francúzov bol zážitok vidieť škodovku, obzerali si nás ako výstavný kus.
Čo pre vás znamená najväčší stres na našich cestách?
Najmä bezohľadní vodiči. Ďalej odtiahnutie auta a papuče, ktoré máme pravidelne. Manžel má firemné auto, na ktorom nemal mestskú parkovaciu kartičku. Je to rebel. Tak radšej posielame každú hodinu a pól smsky.
Máte skúsenosť so značkou Opel, ktorú ste si mali možnosť vyskúšať?
Na ZŠ som zbierala vrchnáky od kečupov a posielala som ich v obálkach s vierou, že vyhrám pre rodinu červený Opel Corsa. Za tie dva mesiace sme snáď domov kupovali iba kečupy! Bola som sklamaná, keď po skončení súťaže mali byť výherci v jednom časopise, ale neboli. Mrzelo ma, že sme sa ani nedozvedeli, kto vyhral... A ešte jedna skúsenosť mojej tety, ktorá si urobila vodičák ako 50-ročná. Kúpila si športovú Astru a jazdila na nej. Raz išla rýchlejšie a skončila na streche, ale nestalo sa jej nič, len auto bolo zdemolované na totálku. Na druhý deň už zháňala nové auto a zase ostala verná značke. Kúpila si nový Opel Corsa s automatom.
Po deviatich rokoch ste si sadli za volant auta s manuálnou prevodovkou. Tým autom je práve spomínaná značka Opel a model Astra 1,4 Turbo? Páčil sa vám?
Oválne línie Astry sa mi páčili a hoci mám radšej čiernu farbu na autách, tak červená tomuto modelu pristala. Vo vnútri bolo veľmi priestranné s pekným interiérom. Sedelo sa dobre, aj v zákrute ma to držalo. Prístrojová palubná doska i odkladacie priečinky ma zaujali, ale asi najviac pedále! Veď po dlhom čase som si sadla za volant s manuálnou prevodovkou spojka, plyn, brzda. Naštartovala som a prečítala na displeji zošliapnite spojku, pridajte plyn, no chvíľu som maturovala a po nejakej chvíli som sa pohla. Úžasný pocit, že jazdím manuál! Počúvala som motor a snažila som sa byť s ním za jedno...aj som zrýchlila a bolo cítiť 150 koní pod kapotou. Určitý rešpekt tu bol, ale verím, že časom sa do toho dostanem, lebo táto červená raketa ma uchvátila na sto percent! Patrí do rúk mladým dynamickým ženám so športovým duchom ako som aj ja!
Text a foto: Alena Chorvátová
