Biznis trieda

22.12.2018 10:31

Herec, zvukový režisér a bývalý člen Kopytovcov - Heňo Platek inak ako ho poznáme z televíznych obrazoviek...ako vodiča, ktorý relaxuje za volantom, ako sa sa jazdí v Chicagu. A aké je to prvýkrát šoferovať Mazdu 6, ktorá ho príjemne prekvapila.

Robíte herectvo skôr pre potešenie, ale nie je to to hlavné, čo vás živí. Ste zvukový režisér a chodíte do nahrávacích štúdii. Ako prebieha zvuková réžia?

 

Niekto natočí obraz, potom sa postrihá, aj graficky s titulkami, ale stále to nemá zvuk. Niekedy to treba predabovať, technicky upraviť, aby neboli šumy a ruchy....používajú sa rôzne zvuky, ktoré sa jednotlivo nahrávajú. Hlas, ruch hudba a vytvorí sa dielo a to je jedno či je to dokumentárny film alebo reklamné spoty, výroba je v podstate rovnaká.

 

Záhady tela a vaše skeče ma dostanú do vytrženia a smiechu, čo mi vždy urobí dobrú náladu. Ako tam vlastne prebieha výroba?

 

Minútový skeč trvá niečo okolo dvoch hodín aj s celou prípravou, je to pomerne náročné hlavne kvôli presunom vždy na iné miesto. Režisér si mnohé skeče sám napíše aj zrežíruje. V herectve nás učili dve teórie. Koncept Stanislavského - to je prežívanie a vcítenie sa do postavy a druhá teória je tzv. Brechtova, to je menej prežívania, skôr akési vonkajšie stvárňovanie, grimasy, gagy, ako napr. známy herec Luis de Funes atď. Aj tu je istý spôsob prežívania, ale nie až tak do hĺbky, viac využívame také tie herecké barličky na efekt.

 

Býva občas vtipná príhoda pri natáčaní?

 

Presúvame sa autom, kade tade, sme sústavne v pohybe. Pri obednej pauze prerušíme a ideme sa najesť v kostýmoch a vyzeráme ako takí podivíni a uchyláci. Raz som tak chodil po úradoch všeličo vybavovať a to bola sranda ako ľudia reagovali. Práve mi napadlo, že som raz na jednom kastingu točil skúšku na reklamný spot, kde mi dali na tričko číslo s nápisom Sebec (o tento charakter tam šlo) a po castingu som šiel vybavovať rôzne veci, do banky, na sociálku a mal som aj iné stretká a potom doma večer v kúpeľni som zistil, že ten lístoček som mal celý čas na tričku. A nikto mi nič nepovedal a s tým som chodil celý deň.

 

Začiatky za volantom má každý rôzne, ale asi ako každý teeneger ste ho mali v 18-tich a začali ste poznávať svet za volantom. Je to tak?

 

V 18tom roku som si robil vodičák a inštruktor musel na mňa nahučať, prečo idem tak rýchlo a ešte aj do zákruty som to rezal, prečo som nedal smerovku a veľa iných. V Amerike sú dospelí až ako 21-roční a tam je to oveľa prísnejšie a tak to je správne. Podľa mňa je to u nás skoro a malo by sa to posunúť na tých 21 rokov. Síce som v živote pooškieral autá, ale nemal som žiadnu nehodu. A synovi na začiatok by som dal staršie auto, lebo kým sa naučí je zbytočné, aby mal na oškieranie nové.

 

Mali ste nejakú nehodu za váš doterajší motoristický život?

 

Mal som nehodu v roku 1995, keď som žil v Chicagu a na Vianoce som bol jeden z účastníkov reťazovej nehody, že päť áut bolo v sebe a ja medzi nimi, jediný bez viny, lebo som bol prvý – jediný ktorý dobrzdil, ale piati za mnou už nedobrzdili a napálili to postupne do mňa. Bolo to na diaľnici a po nehode do piatich minút prišli veľké autá podobné našim hasičským i vrtuľník. Z dvoch strán prišli policajné autá a začali okolo pohadzovať na zem červené svetlice a začali usmerňovať dopravu. Ten, čo do mňa nabúral, nemal zaplatenú poistku a bolo to na basu. Zavolali nás do policajného auta. Už vtedy mali v aute online computer a stanovili pojednávanie na diaľku rovno s auta, pojednávanie bolo o dva týždne po nehode a ak sa vinník nedostaví pôjde sedieť. Mňa ako cudzinca zastupoval štát. Oni tam majú takú inštitúciu, že ak vinník nemá zákonnú poistku zaplatenú, tak ak spôsobí škodu, tak to všetko zaplatia poškodenému za za vinníka a potom to od nvynníka vymáhajú. Táto inštitúcia zaplatila opravu môjho rozbitého auta do 10 dní od pojednávania.

 

Tak to tam majú teda prisne?!

 

Majú, ale je tam poriadok. Vodiči nie sú takí agresívni ako u nás, možno kvôli vysokým pokutám a nezjednáš s policajtom absolútne nič. Oni idú podľa sadzobníka a hotovo! V tej dobe bola pokuta za rýchlosť 75 dolárov. Ak si nezaplatil na mieste, vzali ťa do väzenia, ale mne sa to našťastie nestalo iba môjmu kamarátovi, ktorý za jeden deň pobytu vo väzení zaplatil ešte extra 200 dolárov a mal sa tam kráľovsky, ale bol rád, že som pre neho prišiel... a vyplatil aj pokutu aj pobyt.

 

Bože, ako to vôbec prebiehalo?

 

Zavolal mi, či preňho neprídem a nezaplatím tú pokutu. Dvesto dolárov som zaplatil za tú noc, čo tam spal a jedol. A dobre, že som prišiel, pretože by musel každý deň platiť 200 dolarov a to sa už vyšplhá za taký týždeň. Samozrejme prišiel o vodičák a musel ísť na preskúšanie a urobiť testy. Potom ti vrátia vodičák. Je to tam ozaj prísne, zažil som to, tak viem, čo hovorím. Jasné, že dostávaš aj tzv. čierne body, ktoré sa tam zbierajú za priestupky. Ak ich za rok nazbieraš tuším 10, tak robíš kompletný vodičák prakticky aj teoreticky od začiatku. Po jednom roku sa čierne body tuším vynulovali.

 

 

Pamätám si vás ešte zo socialistických inscenácii...poznajú vás policajti a vedia vás zaradiť, kto ste?

 

Zastavia ma a pozerajú na mňa odkiaľ ma poznajú. Rozmýšľajú a potom z nich vyletí, že biletár vo V-klube alebo že som kuriér a doniesol som im posteľ. Býva to zaujímavé čo všetko povedia. Je to tak, že som za socíku hral v rôznych inscenáciách napríklad v titule J.G. Tajovský a v rôznych rozprávkach. Teraz sa už toľko netočí, ale diváci ma v budúcom roku uvidia v televízii v novom seriáli Bodka – to je hlavne o psoch, taký rodinný vtipný seriál. Hlavné postavy sú psy a ja tam hrám šéfa vyšetrovacieho úseku na polícií, kapitán Platek. Je to komediálny žáner a verím, že sa to bude divákom páčiť. Sme tam dobrá partia a policajné psy sú šikovnejšie ako my. Zaujímalo by ma, či majú aj vyššie honoráre. 

 

Aj v mladšom vydaní ste jazdili opatrne, keď ste ako člen Kopytovcov brázdili Slovensko a ťahali šnúru koncertov?

 

Som slušný človek a dodržiavam pravidlá hoci nie so všetkými pravidlami súhlasím, lebo sú niekedy až prehnané. Je pravda, že Kopytovci boli populárni a s politickým kabaretom sme veľa precestovali. Požičiavali nám automobilky autá a my sme ich skúšali. So všetkými sme vždy na skrytých úsekoch driftovali, až nám raz dali Škodu Forman, ktorá na driftovanie nebola veľmi vhodná, ale to sme zistili až potom, keď sme sa na dvoch kolesách takmer vyvrátili do potoka.

 

Ako sa vám páčila dvojlitrová benzínová Mazda 6 a aké máte skúsenosti s touto značkou?

 

Prvýkrát sedím v Mazde. Hneď ako som šestku zbadal, tak som vedel, že je to nový model, pretože vyzerá veľmi pekne. Mohutné tvary aj predok auta je moderný a celkovo šestka pôsobí reprezentatívne. Pekná farba tiež pasovala autu a v interiéri sa mi páčila kombinácia rôznych materiálov. Palubovka bola moderná a ovládače prakticky umiestnené. Navigácia, usb, veľa odkladacích priečinkov a množstvo úložného priestoru a má dobrý výhľad, dobre sa sedí. Ohrev sedadiel v zime je super vec a vyhrievanie volantu tiež. Benzínový motor mi vyhovuje, že je tichý, ale aj dynamický, pretože také veľké auto potrebuje dvojlitrový motor. Priestor je vzadu veľkorysý, dobre, že zadní pasažieri si môžu vybrať veci z kufra a nemusím zastaviť. Kufor je priestranný. Plyšové koberčeky pod nohy sú zbytočné luxusné, to aby som sa radšej vyzul do ponožiek, inak sa rýchlo zašpinia. Veľké a pohodlné auto na dlhé trate, určite je aj rodinným. Mazda 6 je podľa mňa biznis auto na dlhé trate a reprezentatívne účely.

 

Text a foto: Alena Chorvátová

 

 

 

Späť

Kontakt

Alena Chorvátová

+421905 992 998

© Alena Chorvátová 2011 Všetky práva vyhradené.

Webnode