Auto je miesto, kde mám čas iba pre seba…

Krásna herečka Polina Nikolaevskaya vystihla dnešné ženy za volantom, ako relaxuje a vníma iných vodičov v premávke, kde zažila dopravný chaos. To všetko sa dozviete v našom online magazíne Auto a žena a okrem toho aj dojmy z testovania mestského autíčka Hyundai Bayon, ktoré si môžete pozrieť vo videách.

Tento rok bol pre umelcov náročný, ale viem, že prebehli nejaké premiery v divadlách, kde si hrala aj ty. Ktoré to boli?

 

 

Áno. Mali sme dve premiery v divadle Jána Palárika v Trnava a to boli inscenácie Mizantrop a Ferlingetti. Účinkujem aj v divadle Aréna v hre Holokaust a najbližšie ma môžu diváci uvidieť začiatkom decembra v tomto roku v štúdiu SND, kde budem hrať v autroskej inscenácii Sabur. Inak do konca roka ma už nečakajú žiadne iné premiéry.

Sme auto-moto magazín a preto nám povedz, kto ťa najviac ovplyvnil pri šoférovaní a ako si zvládla autoškolu?

 

Už pred nástupom do autoškoly som mala možnosť sedieť za volantom, s tatinom, ktorý mi vysvetľoval, ako sa mám správať na cestách.Takže do autoškoly som prišla pomerne zaškolená, aj keď najmä po teoretickej stránke, keďže som do 18 rokov na verejnosti nikdy nešoférovala. Táto príprava mi však značne zjednodušila celý proces učenia sa, priniesla aj väčší záujem o šoférovanie a zbavila ma akéhokoľvek strachu a stresu. 

 

 

Čo nemáš rada za volantom a s čím sa stretávaš na našich cestách?

 

Myslím si, že podľa toho, ako človek šoféruje, tak je možné vyčítať, o akú ľudskú povahu ide. Šoférujem naozaj veľa a často sa stretávam so šoférmi, ktorí prekračujú rýchlosť a agresívne vyblikávajú iných šoférov, aby im ustúpili miesto. Je to veľmi nepríjemné a napriek tomu, že som na podobné správanie zvyknutá. Myslím, že by sme si mali byť príjemnejší a zachovať úctu jeden k druhému aj keď sa nachádzame na cestách.

Je šoférovanie aj tvojím relaxom?

 

Auto je miesto, kde naozaj oddychujem, kde mám čas iba pre seba. Keďže trávim za volantom značnú časť svojho života, naučila som sa využívať túto časť s výhodami. Často si púšťam zaujímavé prednášky, počúvam podcasty alebo interview s ľuďmi, ktorí ma zaujímajú. Dovzdelávam sa v dejinách alebo si púšťam prednášky v angličtine. Tento čas mám naozaj rada a vždy, keď prídem do cieľa, tak mám pocit, že som som ho využila na sto percent a naučila sa opäť niečo nové, čo ma obohatilo. 

 

Kde v zahraničí si zažila chaos v šoférovaní?

 

Pred niekoľkými rokmi som bola cez leto navštíviť svojich rodičov, ktorí boli na dovolenke v Taliansku. Tam som zažila temperamentnosť talianov a to bolo cítiť aj z ich spôsobu šoférovania. Sú netrpezliví a niekedy pôsobia dosť chaoticky. Vnímam to však ako súčasť ich kultúrneho kódu. 

Stále sú predsudky voči ženám a čo by si k tejto téme povedala na záver?

 

Podľa môjho názoru by sa už mali prestať komentovať ženy za volantom. Osobne som nikdy nerozumela tejto obľube podceňovať nežné pohlavie. Ženy sú dnes veľmi samostané, odvážne a úplne rovnocenné mužom. Sú trpezlivejšie, ohľaduplnejšie, pozornejšie. Avšak podstatné je nielen to, kto sedí za volantom, ale aj to, aký postoj človek k tejto činnosti zaujíma. Nikdy by sme nemali zabúdať na to, že jeden nesprávny pohyb môže zničiť nejeden ľudský život. Myslím si, že pri šoférovaní je najdôležitejšia pozornosť, predvídavosť, sústredenosť a obozretnosť. A to by malo byť pre nás všetkých úplne automatické…

 

Text, foto a video: Alena Chorvátová