Auto je krásna socha v pohybe...
06.06.2020 10:01
Akademický sochár a laureát Kryštálového krídla 2018 za výtvarné umenie - Ján Ťapák nám porozprával o svojom sochárskom umení, o milovanom Taliansku, o autách a testovaní dizajnovej hybridnej lahôdky Hyundai Kona
Začnem tvojimi slovami: „každá moja socha má svoj príbeh a pamätám si, ako som ju robil, čo ma k nej inšpirovalo a čo som ňou chcel zdôrazniť.“ Ako to bolo pri samurajoch a prečo používaš bronz?
Pri samurajoch bola variabilita motívov a kompozícii. Bola to vďačná téma a robil som to ako väčšiu jednotématická sériu. Bronz je medzi sochárskymi materiálmi presne taký, ako Rolls Royce medzi automobilmi. Dlhé roky som robil s drevom v kombinácii so železom a bronzom. Potom nadišiel čas, kedy som začal robiť dve techniky a to zváraný a modelovaný bronz. V prvej technike je socha z modelovanej hmoty a následne je odliata do bronzu. Druhá technika je zase v tom, že z dvojmilimetrového plechu môžem ohýbať rôzne segmenty, potom ich spájam a vzniká určitá figura.
Máš ateliér v Slovenskom Grobe, ale aj v dedinke Smolinské na záhorí...takže veľa jazdíš a nemáš niekedy pocit, že sa cítiš ako profesionálny vodič?
Kedysi sa mi zdalo cestovanie jednoduché, ale teraz je to naopak. Potreboval by som niekde zakotviť a byť bližšie k rodine, pretože čas je drahý. A keď dve hodiny trávim presunom do ateliérov, tak to je veľa času. Na jednej strane relaxujem za volantom počúvaním muziky a tým sa dostávam do pokojnejšieho módu a veľakrát prichádzajú nápady a myšlienky aj pri tej dynamickejšej hudbe.
Čo pre vás ako umelca znamená auto?
Auto je mobilná socha. Ak si uvedomíme, aké je tam široké spektrum tvarov a koľko múdrych dizajnérov sa s tým zaoberá. Kde, urobiť krivku, aby to dostalo správnu dynamiku, kde urobiť taký tvar, aby to bolo stále v tom štýle, ktorý si má, tá automobilka udržať. Ako prekonať konkurenciu. Naozaj, autá majú svoj zvuk, svoju farbu, svoj pohyb. My to berieme ako samozrejmosť, ale to množstvo dizajnov musí človeka ovplyvniť po vizuálnej stránke, pretože auto je pre mňa - jedna krásna socha v pohybe.
Pozabudne sa aj sochár pri svojich inšpiráciach, že prekročí predpísanú rýchlosť až tak, že sú z toho vyvodené určité dôsledky?
Zopárkrát som ten plyn „zešlapol“, ale je to zaujímavé, že to nebolo nedisciplinovanosťou, ale tým, že išla hudba, teda konkrétne sa ten album volá amazónske rieky. Začína to jemným motívom, ktorý sa znásobuje a opakuje, potom sa aj ja pridám plynovým pedálom. A keď ručička ukazuje rýchosť 160 km/h, tak pochopím, že musím zvolniť tempo. Za rýchlosť ma nezastavili, ale platil som, za odťah auta. Bol som u holiča na Račianskom, kde som zaparkoval, ale nikomu som nezavadzal, ale stalo sa. Potom bol problém, že nemali mi hotovostne vydať, tak som im povedal, že ak som urobil priestupok, tak zaplatím, ale nezdržiavajte ma. Iné veci ma tešia ako mrzia a preto také veci rýchlo vypúšťam a nezaoberám sa nimi.
Stalo sa ti niečo nepredvídateľné počas šoférovania, s čím si nerátal?
Išli sme z výstavy z Viedne a mal som prívesný vozík, na ktorom som viezol sochy. Jedného samuraja som asi dosť dobre neupevnil, aby tú cestu vydržal. Hoci som vozík sledoval v späťákoch, náhle začalo fúkať, ako som vychádzal z Viedne na diaľnicu, tak v zákrute sa samuraj prevrátil a videl som len metrový meč z vozíka, ktorý trčal. Rozmýšľal som, že, čo je horšie, či rýchlo zastať a upratať to alebo plakať nad roztrhnutou plachtou. Nakoniec som to vyriešil a zastavením auta a upratal som, čo bolo treba...
Za socializmu sme väčšinou jazdili na škodovkách. Bolo to tak aj v tvojom prípade?
Prvé auto som mal jazdený Fiat 127 a tri týždne som jazdil ako pánko a potom sa začal kaziť. Milujem temperament talianov aj ich výrobky, len škoda, že to trvalo tak kratko, čo mi slúžil. No milujem chodiť každý rok na dovolenku do Talianska, pretože mi to vyhovuje po každej stránke.
Aj ich južanský temperamentný dopravný systém?!
Pobehal som skoro celé Taliansko a minulý rok sme boli s rodinou vo Florencii. Je pravda, že kým sa človek dostane do ich dopravného trúbiaceho orchestra, tak to nejaký čas trvá. V princípe majú svoj systém a nejazdia agresívne ako u nás. Oni síce vytrubujú, ale nie sú nahnevaní na teba, ale pozor, oni ťa upozorňujú, aby ste sa nezrazili. Dostať sa do ich rytmu trvá a keď aj zapochybuješ, tak sú tolerantní a nie sú agresívni.
Čo iné okrem auta si šoféroval?
Neviem, kde nabral odvahu jeden známy kamarát a požičal mi motorku. Ja taký jedenásťročný chalanisko som si sadol na Jawu 250, keď bola na kozinách. Naštartované som mal, všetko som ovládal a dal som jednotku a vyštartoval som. Hurá po poľných cestách, ale najväčšia sranda bol môj príjazd, lebo som nevedel zastaviť...iba som trúbil a urobil ďaľšie kolečko. Známy ma chytil zozadu a tak s jeho pomocou som z nej zišiel dolu.
Aj si padol na motorke?
Veru hej. Spadol som z oranžovej babety na takej šotolíne vo chvíli, keď to nikto nevidel a mali sme tam, takú malú cestičku mierne klopenú. 100 x som tade prešiel a jedenkrát som to neodhadol a v zákrute bolo vymaľované... dobitý som sa pozbieral zo zeme, ale prežil som...
Vyskúšal si si nový Hyundai Kona. Zaujal ťa dizajn a je ešte nejaký model tejto značky, ktorý by spĺňal tvoje požiadavky?
Hyundai sa mi páči a medzi prvými som si všimol Hyundai Tucson. Potom si auto porovnávam na svoju potrebu a práve nové Santa Fe je fakt pecka a možno časom nevylučujem mať také auto aj doma. Mám podobný pohľad a Santa Fe to má tiež, tak si hovorím, prečo ho nemať! Veď nemám oči ako číňan, ale ako juhokorejčan!
Text, fotky a video: Alena Chorvátová
