Aby život znovu získal farby, treba liečiť vážny príznak depresie - anhedóniu

27.09.2017 07:50

Väčšina ľudí by depresiu prirovnala k sivej farbe. Mnoho ľudí trpiacich depresiou tvrdí, že ich život stratil farebnosť, vytratilo sa z neho nadšenie, pôžitok a príjemné pocity. Príčinou môže byť anhedónia - neschopnosť prežívať radosť. Je to jeden hlavných a závažných príznakov depresie. Často sa objavuje ako prvý príznak na začiatku depresívnej epizódy a môže pretrvávať, aj keď ostatné symptómy depresie vymiznú. Súčasná moderná antidepresívna liečba však vie pomôcť už aj pacientom s anhedóniou.

Depresívna porucha je vôbec najčastejšou príčinou samovrážd spomedzi všetkých psychických ochorení. Nediagnostikovaná a neliečená depresia sa môže vážne zhoršovať. Môže spôsobovať človeku dlhoročné utrpenie alebo viesť až k samovražde. Depresia je pritom psychická porucha, ktorá je dobre liečiteľná, hoci sa môže opakovať. Mnoho pacientov sa však, žiaľ, nelieči či nevyhľadá lekára včas.

Toto ochorenie môže postihnúť každého v každom veku a životnom období. Často vypukne bez zjavnej, náhlej príčiny a jeho pôvod sa mnohokrát nedá zistiť. Výskumy ukazujú, že mozog ľudí s depresiou funguje odlišne. Podľa ich výsledkov dochádza v mozgu k nerovnováhe dôležitých chemických látok – tzv. neurotransmiterov. Ide teda o seriózny medicínsky problém. Depresia je časté a závažné ochorenie, ktoré naruší každodenné fungovanie človeka. Predpokladá sa, že do roku 2020 bude depresii patriť druhá priečka v rebríčku najčastejších príčin práceneschopnosti vo svete, a to hneď po ischemickej chorobe srdca. „Depresia častokrát sprevádza telesné ochorenia, čo komplikuje nielen jej diagnostiku a liečbu, ale zhoršuje aj liečbu a priebeh telesných ochorení. Telesné ochorenia nechránia pred vznikom duševnej poruchy, naopak predstavujú rizikový faktor. Navyše sa často krát príznaky telesných a psychických ochorení vzájomne prekrývajú.“ MUDr. Ľubomíra Izáková, PhD.

Anhedónia je jedným zo základných príznakov depresie - ďalším je depresívna (skľúčená) nálada. Je to neschopnosť tešiť sa z duševných i fyzických pôžitkov, neschopnosť prežívať pozitívne pocity, ale aj negatívne emócie a cítiť zadosťučinenie z príjemných udalostí.

Skrátka, nemožnosť užívať si život a skutočne žiť. Tento symptóm depresie je často podceňovaný či prehliadaný a pacientovi výrazne zasahuje do vzťahov s okolím, rodinou, priateľmi, cíti sa nepochopený a často sa až úplne izoluje. Najmä, ak liečba nepomôže anhedóniu odstrániť a pretrváva aj v čase, keď by už človek mal „byť v poriadku.“

Anhedónia mnohokrát býva prvým signálom depresie. Často tiež pretrváva aj po odznení depresívnej epizódy a sťažuje pacientom návrat k bežnému životu. V minulosti sa pozornosť anhedónii venovala len okrajovo, v popredí boli iné, ľahko identifikovateľné príznaky depresie ako zlá nálada, nesústredenosť, únava, poruchy príjmu potravy a spánku, či samovražedné myšlienky. Dnes je však anhedónia vnímaná ako závažná súčasť depresie. Mnoho pacientov, ktorí trpia depresiou, prežívajú aj klinicky významnú anhedóniu.

Antidepresíva, medzi ktoré patria antidepresíva prvej generácie (najmä tricyklické a tetracyklické antidepresíva), SSRI - inhibítory spätného vychytávania serotonínu (citalopram, escitalopram, sertralín, fluoxamín, fluoxetín, paroxetín), SNRI - inhibítory spätného vychytávania serotonínu a noradrenalínu (venlafaxín, milnacipran a duloxetín) a tiež antidepresíva špecifické svojim mechanizmom účinku (agomelatín, mirtazapín, tianeptín) účinkujú na depresívne príznaky.

Zo spomenutých antidepresív má výskumami preukázaný liečebný vplyv na anhedóniu agomelatín, ktorý výrazne účinkuje aj na ostatné depresívne príznaky s minimálnymi nežiaducimi účinkami.

Cieľom liečby sa tak stáva aj snaha pomôcť pacientom nájsť uspokojenie, zlepšiť ich život, umožniť im znovu začať vnímať príjemné pocity, ktoré sú pre väčšinu ľudí úplne normálne a bežné a doviesť ich tak k úplnému zotaveniu z depresie. Vyliečiť sa z depresie znamená vrátiť sa k svojmu plnému fungovaniu, k životu, ktorý pacient žil pred ochorením.

Slovenská psychiatrická spoločnosť SLS a Liga za duševné zdravie pri príležitosti Svetového dňa duševného zdravia, umožnia ľuďom prísť v určených termínoch do vybraných psychiatrických ambulancií. Môžu sa dozvedieť viac o depresii, jej príznakoch či o pomoci príbuzným a priateľom s touto diagnózou. Počas týchto stretnutí účastníci podujatia budú môcť s odborníkmi konzultovať svoj stav, či prísť spolu s členmi rodiny, ktorí potrebujú radu lekára.

Liga za duševné zdravie pomáha už 15 rokov ľuďom chápať dôležitosť duševnej poruchy a duševného zdravia. Duševné problémy sú žiaľ ešte stále na Slovensku tabu a ľudia sa stále najmä v malých mestách boja navštíviť psychiatra.

„Citové tajomstvá sú pre Slovákov tabu. Duševné poruchy boli po desaťročia tabuizované. Slováci sa neradi rozprávajú o svojich duševných a citových trápeniach. Skrývajú sa dokonca až tak, že svojho blízkeho nechajú samého trpieť a nevyhľadajú odbornú pomoc. Liga za duševné zdravie sa práve s týmto prístupom snaží bojovať a pomôcť tam, kde sa niečo spraviť ešte dá.“ Ing. Oľga Valentová, Liga za duševné zdravie.

Nebuďme ľahostajní k ľuďom trpiacim depresiou a ani sami k sebe! Lekári dnes dokážu toto ochorenie účinne liečiť. Pacientom však často chýba podpora okolia, ktoré by ich povzbudilo, aby vyhľadali pomoc a nebáli sa hovoriť o svojom stave. Mnohokrát sa dokonca aj v rodine a u najbližších priateľov stretávajú s predsudkami či odmietaním. Zmeňme to!

„Pri depresii sa neočakáva, že človek si sám uvedomí, že je chorý a vyhľadá odbornú pomoc. Pretože ide o chorobu vôle. Príbuzní často bagatelizujú samotné ochorenie. Chýba podpora a pochopenie v rodine, čo môže negatívne ovplyvniť liečbu.“ hovorí MUDr. Lívia Vavrušová, PhD.

Deň otvorených dverí v psychiatrických ambulanciách je príležitosť stretnúť sa s psychiatrom a zažiť, že je to návšteva u lekára ako každá iná. Je to možnosť porozprávať sa s odborníkom o duševných problémoch a zistiť viac o duševnom zdraví. Zoznam ambulancií lekárov a termíny budú uverejnené na stránke www.dusevnezdravie.sk.

„Slovenská psychiatrická spoločnosť SLS, ktorá združuje odborníkov, venujúcich sa duševnému zdraviu a psychickým problémom, víta takéto aktivity, ktoré prispievajú k zintenzívneniu dialógu medzi lekárom a pacientom, prípadne jeho príbuzným,“ dodáva MUDr. Ľubomíra Izáková, PhD.

  10 typických príznakov depresie

• Pokles nálady – Depresia nie je len obyčajná „zlá nálada“, ktorá sa v bežnom živote strieda s radosťou, nadšením či inými príjemnými pocitmi. Je to závažná porucha nálady, jej podkladom je nedostatok tzv. neuromediátorov, teda určitých látok v mozgu (napríklad serotonínu, dopamínu, noradrenalínu), ktoré prenášajú vzruchy medzi jednotlivými nervovými bunkami (neurónmi). Je dokázané, že pri depresii mozog funguje odlišne a pri dlhšie trvajúcom ochorení môžu dokonca vznikať zmeny v niektorých mozgových štruktúrach. 
• Pocit smútku či úzkosti - Od bežného smútku alebo rozladenosti sa depresia líši najmä tým, že je intenzívnejšia a hlbšia ako smútok, trvá dlhšie a nepriaznivo ovplyvňuje našu výkonnosť. Platí, že príznaky depresie sa od prirodzených negatívnych reakcií na nepriaznivé životné udalosti či straty líšia tým, že pretrvávajú dlhšie ako dva týždne, sú hlboké a znemožňujú človeku  fungovať v  bežnom živote. Depresia teda nie je bežný smútok, ale smútok nadmerný a chorobný. Medzi nepríjemné pocity sprevádzajúce depresiu často patrí aj úzkosť. Je to pocit strachu a obáv, ktorý prichádza bez zjavnej príčiny. Intenzita úzkosti je rôzna. Od ľahkého napätia, nervozity až po stav paniky. Ťažký stav úzkosti sa dokonca prejavuje ako panický strach zo smrti alebo z toho, že sa stane niečo zlé.
• Pocit prázdnoty a beznádeje - Depresia býva spojená s pocitmi prázdnoty a beznádeje. Človeku sa zdá nezmyselná akákoľvek činnosť, starostlivosť o seba či o okolie a dokonca nevidí zmysel ani v samotnom žití.  Nie je schopný z niečoho sa radovať a na niečo sa tešiť.  Hovoríme o anhedónii, ktorá sa  považuje za jeden zo základných príznakov depresie. Je to neschopnosť tešiť sa z duševných i fyzických pôžitkov, neschopnosť prežívať pozitívne emócie, ale aj negatívne emócie a cítiť zadosťučinenie z príjemných udalostí. Ľudia trpiaci týmto depresívnym príznakom sami seba opisujú ako citovo plochých, prázdnych, neschopných radosti a pozitívnych emócií. Zdá sa im, že nedokážu správne reagovať na príjemné podnety či niečo cítiť. Anhedónia sa najčastejšie charakterizuje ako „strata schopnosti tešiť sa“. Vyúsťuje do poklesu až straty motivácie uskutočňovať všetky alebo takmer všetky aktivity, ktoré obvykle vyvolajú potešenie, čo sa prejaví ako redukcia záujmov, až úplný nezáujem o čokoľvek v živote.  Pri anhedónii chýba emočná reaktivita aj na podnety, ktoré obvykle vyvolávajú radosť.
• Strata sebavedomia a sebadôvery - Ľudia s depresiou často popisujú pocit vlastnej bezcennosti, mnohí trpia úplnou stratou sebadôvery. Zdá sa im, že nič neznamenajú, nič nedokážu. To, čo dokázali doteraz, vnímajú ako zbytočné a bez hodnoty. Zároveň nemajú nádej, že by v budúcnosti zvládli urobiť niečo dôležité. Majú totiž pocit, že stratili všetky schopnosti, ich práca je nepodstatná a bezcenná, nemajú žiadne zásluhy a oni sami za nič nestoja.
• Pocit viny, sebaobviňovanie, nenávisť k sebe - Depresívni ľudia často trpia pocitmi viny. Majú depresívne myšlienky o vlastnom zlyhaní, okolnosti však vnímajú zveličene a nesprávne. Vyčítajú si svoju minulosť a zdá sa im, že už nemôžu napraviť, čo urobili nesprávne. Cítia sa zodpovední aj za skutky, ktoré neurobili alebo za to, čo nemohli ovplyvniť. Pacienti, ktorí majú klinickú depresiu, sú často voči sebe extrémne kritickí a nie sú schopní odpustiť sami sebe. Platí to až pre 85 percent z nich. Pocit viny sa stáva príčinou neustáleho sebaobviňovania. Zároveň vyvoláva tendenciu ponižovať sa a trestať sa. To môže vyústiť až do nenávisti k samému sebe a viesť k deštruktívnemu či sebapoškodzujúcemu konaniu.
• Myšlienky na samovraždu alebo samovražedný pokus - Myšlienky na samovraždu sú pri depresii veľmi časté a sú jedným z charakteristických príznakov. Odhaduje sa, že pri ťažkej depresii samovraždu naozaj spácha asi pätnásť percent ľudí, ktorí ňou trpia. Samovražedný pokus je vlastne samovražda, ktorá nebola úspešná. Ťažká depresia bez liečby nezriedka vedie k pokusu o samovraždu. Neliečená depresia je ako špirála, ktorá vťahuje ľudí hlbšie a hlbšie do toku myšlienok o nezmyselnosti – som nanič, nič sa mi nedarí, nič nemá zmysel. Človek, ktorý plánuje spáchať samovraždu, sa ocitá v situácii, ktorá je pre neho neriešiteľná, v stave hlbokej beznádeje. Jediné východisko vidí vo vlastnej smrti. Pre mnohých sa to stane aj životným zmyslom. Aj preto pred dobrovoľným ukončením života často pôsobia pokojne a bývajú aktívnejší. Každý, kto spomenie, že si plánuje zobrať život, potrebuje, aby ho okolie bralo vážne. Ľudia sa boja s človekom trpiacim depresiou hovoriť o samovražde, aby ju „neprivolali“. Netreba sa však obávať. Otvorený rozhovor je prejav ochoty pomôcť a môže byť záchranou života.
• Hnev a podráždenie - Pocit neustáleho narastajúceho podráždenia a hnevu patrí k počiatočným štádiám depresie. Hnev sprevádza zvýšená podráždenosť a tendencia vybuchnúť aj v zdanlivo nevinných situáciách. Akákoľvek drobná a neškodná vec môže u človeka so začínajúcou depresiou vyvolať záchvat zlosti, ktorej sa nevyhne rodina, priatelia ani cudzí ľudia. Svoj hnev nemusia vyjadrovať slovne, pokojne ho môžu preciťovať len vo vnútri. Depresia sprevádzaná hnevom a zlosťou môže vyvolať ďalšie poruchy ako je zneužívanie návykových látok. Ak je depresia spojená s prejavmi hnevu, zväčša býva ťažšie liečiteľná.
• Nedostatok energie, vyčerpanosť, spomalenosť - Únava je sprievodným znakom mnohých ochorení a vyskytuje sa aj pri viacerých duševných ochoreniach. Z psychických diagnóz sa najčastejšie objavuje práve pri depresívnych stavoch. Čím je hlbšia depresia, tým je väčšia únava, neschopnosť hýbať sa, ochabnutosť, vyčerpanie. Únava sa môže spájať s nespavosťou, ale aj prílišnou spavosťou. Človek s depresiou sa však už budí opäť unavený, s pocitom nedostatočného odpočinku. Únava môže byť taká intenzívna, že nie je schopný zvládať bežné činnosti a ak to aj dokáže, je pri nich spomalený, čo sa môže prejaviť aj na jeho pohyboch a tempe reči.
• Odpor k bežným činnostiam - Bežné činnosti ako je upratovanie, varenie, ale aj osobná hygiena, obliekanie sa, či cestovanie MHD sú pre človeka s depresiou veľmi namáhavé. Navyše sa mu zdajú zbytočné a nezmyselné, ich vykonávanie ho nesmierne zaťažuje a vyčerpáva. Cíti k nim doslova odpor, pretože ak sa k nim aj prinúti, následne sa cíti ešte horšie.
• Nespavosť alebo nadmerná spavosť - Mnohé výskumy potvrdzujú jasnú súvislosť medzi poruchami spánku a depresiou. Nespavosť je veľmi vážnym príznakom depresie. Nekvalitný spánok totiž výrazne znižuje kvalitu života. Na unaveného človeka dolieha oveľa viac počas depresie celková životná záťaž a významne sa u neho zvyšuje riziko samovraždy, teda najnebezpečnejšieho prejavu depresie. Dokázané je aj to, že nespavosť u zdravých ľudí predstavuje rizikový faktor pre neskorší rozvoj depresie.
• Strata schopnosti koncentrovať sa, zhoršenie pozornosti a tým aj pamäti - Zhoršenie pozornosti a schopnosti koncentrovať sa často súvisí s poruchami spánku a únavou, ktoré depresiu sprevádzajú. Únava narúša schopnosť mozgu koncentrovať sa, depresívny človek má pocit, že si nič nepamätá a na nič sa nevie sústrediť. 

10 odtieňov depresie

 10 signálov tela, ktoré svedčia o tom, že môžete mať depresiu

• Zvýšená únava - nadmerná únava a vyčerpanosť neadekvátna k vynaloženej námahe je jedným zo základných príznakov depresie. Typické pre ňu je, že neprechádza ani po spánku či oddychu, človek s depresiou sa často už budí vyčerpaný.
• Celkový zlý telesný pocit - Počas depresie prevažujú negatívne pocity z okolia i zo seba.  Tieto pocity zahŕňajú aj vlastné telo. Mnoho ľudí môže počas prvých epizód depresie nadobudnúť dojem, že sú vážne či dokonca smrteľne chorí, pretože sa cítia celkovo veľmi zle.
• Nechutenstvo alebo nadmerná konzumácia jedla - K zlému telesnému pocitu sa pridáva aj nechutenstvo alebo naopak nadmerné jedenie. Niektorí ľudia nie sú počas hlbokej depresie schopní jesť vôbec a aj preto je nutné ich hospitalizovať. Depresiu kvôli zmenám v príjme potravy často sprevádza zmena hmotnosti, čo môže zlý pocit pacienta zo seba  ešte prehĺbiť.
• Zápcha alebo hnačka - Zmeny vo vyprázdňovaní súvisia aj so zmenou príjmu jedla. Na vyprázdňovanie vplýva aj znížená fyzická aktivita, čo spolu s nedostatočným príjmom jedla spôsobuje zápchu. Celkový fyzický nepokoj a stres zase vyvoláva hnačky.
• Problémy so spánkom - Poruchy spánku majú až tri štvrtiny pacientov trpiacich depresiou. Často bývajú jedným z prvých príznakov a významne ovplyvňujú priebeh ochorenia. Typické sú problémy so zaspávaním, časté budenie počas noci a skoré ranné prebúdzanie bez pocitu odpočinku.
• Dlhodobé bolesti v rôznych častiach tela - U niektorých ľudí sa môže depresia prejavovať najmä fyzickými príznakmi, na okolie inak pôsobia čulo, akoby sa ich duševný stav vôbec nezmenil. Ich fyzické ťažkosti sú väčšinou ťažké a dlhodobé, nezodpovedajú však zisteniam lekárov. Tí zvyčajne u týchto ľudí nenájdu žiadny významný telesný dôvod takých bolestí či iných telesných príznakov, ktorými trpia.
• Závraty, búšenie srdca, ťažoba na hrudníku, pocit nedostatočnosti dychu alebo sťažené dýchanie – Všetky tieto nešpecifické príznaky môžu signalizovať depresiu, najmä ak sa ich výskyt nespája so žiadnou významnou fyzickou diagnózou.
• Stuhnutosť alebo ochabnutosť svalstva -  Stav svalstva počas depresie čiastočne súvisí so znížením psychomotorickej aktivity, človek prijíma málo vonkajších podnetov a menej sa hýbe. Úzkosť zase vyvoláva reflexné stuhnutie svalstva. Ak je úzkosť dlhodobá, svalstvo je celkovo stuhnuté a pohyb je bolestivý.
• Spomalenie pohybov - Opäť súvisí so zníženou psychomotorickou aktivitou. Prenos podnetov i vzruchov nervovou sústavou je pomalší, čo sa prejavuje pomalším a obmedzenejším pohybom. 
• Poruchy sexuálneho fungovania - Pri depresii je narušené sexuálne vzrušenie  a u mužov často i samotná schopnosť erekcie. Stráca sa pôžitok zo sexu, depresívny človek nevidí v  ňom zdroj potešenia, naopak môže sa mu vyhýbať ako niečomu únavnému a namáhavému.

Späť