Vila medzi autami
20.09.2011 17:15
Eva Černá – bývalá poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky a prvá banková ombudsmanka na Slovensku otestovala vilu medzi autami – trojlitrový šesťvalec Volvo S 60 T6
Už štyri roky funguje inštitút bankového ombudsmana Slovenskej bankovej asociácie a vy ste boli prvou bankovou ombudsmankou na Slovensku. Čo vlastne riešite?
Ombudsman rieši spory klientov bánk. Každý klient bankovej inštitúcie, ktorému sa nepodarí problém s bankou vyriešiť sa môže na inštitút obrátiť. Som rada, že som si to mohla zabehnúť ako prvá. Pracujem s dvomi právničkami a myslím si, že táto práca mi vyhovuje a napĺňa ma. Dáva zmysel, ak vidím čo len jedného človeka, ktorý je spokojný. Rada skúmam ľudskú povahu a riešenie ľudských problémov som si už vyskúšala v Lampárni, ale teraz je to z bankového sektoru. Stretávam sa s rôznorodými ťažkosťami, ktoré ľudia majú. Je to o hľadaní nových možností, ako to vidí banka. Keď nájdeme nejaký iný spôsob ako ľudí uspokojiť, tak som tomu naozaj rada.
Nechýba vám redaktorská práca, práca v médiách alebo riešenie problémov v Národnej rade?
Nie. Zmena nastala v čase, keď som cítila, že treba odísť. Aj iní ľudia by mali vedieť nájsť ten vhodný čas kedy treba odísť, keď majú pocit, že sú vyhasnutí alebo sa chcú inak realizovať. Je to ťažké, ale správne rozhodnutie vás vždy posunie ďalej a dáva vám možnosti, ako sa realizovať a byť užitočný v našej spoločnosti.
Často sa presúvate z miesta na miesto a auto asi pre vás a vaše pracovné, rodinné povinnosti veľa znamená.
Auto znamená pre mňa veľa, aby som stíhala skĺbiť rodinu a prácu si život bez neho neviem predstaviť. Aj keď som mala obdobia bez auta a vydržala som, tak mi to určite rýchlejšie ide s autom ako bez neho. Jazdím viac menej po meste a som typ opatrnej šoférky, aj preto, že ako mnoho iných žien prevážam deti.
Krúžky, škola, obchod...Aj keď sa mi stalo, že šliapnem na plyn, časom a vekom človek skonzervatívnie a už viac dáva na opatrnosť a bezpečnosť. A už nejazdím tak rýchlo ako kedysi. Nikdy som nerátala odjazdené kilometre, ale som typ vodiča, ktorý v súčasnosti nepotrebuje prekonávať veľké vzdialenosti a to mi vyhovuje.
Vaše prvé dojmy z prvého auta?
Od dvadsiatky som začala sama jazdiť na Lade, ktorú som si kúpila od starého otca na splátky. Malo už 25 rokov, keď som si ju od otca odkúpila. Bolo vynikajúce, malo dobré jazdné schopnosti. Spoľahlivé a moje prvé auto. Potom som ho ešte predala do Bernolákova a keď som toho pána stretla po nejakom čase, tak si predstavte, že Lada bola ešte stále pojazdná. Možno nebola až tak pekná na dizajn, ale po motorickej stránke bola stále funkčná. Čo sa už dnes o niektorých autách nedá povedať.
Na čom momentálne jazdíte?
Na jazdenom benzínovom Chrysleri Voyager. Tam sa odvezú až siedmi pasažieri. Potom som mala malé čierne Punto. Nikdy som nemala nové auto, ale ojazdené. Väčšinou to boli menšie autá. V tomto som veľmi racionálna a stačí mi kúpa dvoj a trojročného auta, ktoré sú už zabehnuté. Po rokoch som vymenila menšie auto za väčšie a kúpila som si zelený Land Rover Freelander. To bolo vynikajúce auto a po šiestich rokoch som ho posunula ďalej. Nejaký čas som bola bez auta a jazdila som MHD. A teraz mám prvé auto s automatom.
Poznávajú vás policajti za volantom?
Poznajú a občas napomenú. Nemám vždy náladu s nimi vyjednávať. Ak som prekročila rýchlosť, tak som si zaplatila. Ani veľkú nehodu som nemala. Dvakrát mi nacúvali do kufra a raz som sa otáčala a cúvala dolu kopcom, kde bolo nízke zábradlie, ktoré som nevidela v spätných zrkadlách a zaborili sa do zadného nárazníka. Nevedela som z neho vyjsť, ale okoloidúci ma potešili, že som nebola prvá ani posledná ktorá tam ešte narazí.
Zažili ste niečo také, že toto auto musím mať, lebo sa mi nesmierne páči?
Mne nehrozí zbláznenie sa do nejakého auta a nemám žiadne vysnívané auto. Ako na pekného človeka sa pozriete, tak sa ja pozriem za pekným autom, ale to je všetko. Nepotrebujem sa v ňom voziť. Dnes už má auto skoro každý. Sú leasingy, ktoré nám pomáhajú finančne zabezpečiť urýchlenie auta a potom ho splácať určitý čas. Je to výhoda, že mnohí si môžu plniť svoje automobilové sny, ale ja medzi nich nepatrím.
Mali ste možnosť vyskúšať si Volvo S60 T6 v trojlitrovej benzínovej verzii s automatickou prevodovkou a našich čitateľov by zaujímal váš názor na tento model?
Bordové, veľkolepé auto so svetlým interiérom. Chodí teda jazdí ako po špičkách a zrýchlenie za 6 s je super! Interiér je komfortný s bezpečnostnými systémami, ktoré sa dajú vypnúť. Cúvacia a parkovacia kamera je pre nás ženy prínosom a o vyhrievaní anatomických sedadiel ani nehovorím. Aj keď nie som technický typ, tak uloženie a usporiadanie gombíkov sa mi zdá prehľadné a ľahko dostupné. Vonkajší exteriér s vnútorným interiérom sa dopĺňajú a musím povedať, že priestoru je tu nadostač ako vo veľkej vile! Naozaj je to vila medzi autami a k mojej práci by sa takýto model auta hodil. Je to reprezentačné auto a mňa dostalo aj výbornými jazdnými vlastnosťami. Benzínový šesťvalec je tichý, ale keď má zrýchliť, tak ma to vcuclo do sedadiel. Naozaj na takéto auto musí každý dozrieť ako dobré víno alebo u žien, ktoré si tiež musia počkať na chanelovský kostým a vuitonku.
Text: Alena Chorvátová
Foto: autorka
