Viezla som v ňom kočík aj bicykel...a volal sa Kubo!
30.12.2017 08:00
Redaktorka spravodajstva a moderátorka Ranných Televíznych novín - Ľubica Janíková o sebe, práci a porovnávaní Kuba s novým Swiftom
Ľubka, po vysokej škole ste pôsobili v mohých rádiách. Ako to všetko prebiehalo, kým ste zakotvili v televízii?
Od sedemnástich som pracovala v rádiu Max, Fun Rádiu, Európa 2, Anténa Rock a po skončení štúdia som nastúpila do Slovenskej televízie, kde som pracovala v sekcii publicistiky a podieľala sa na príprave viacerých relácií. Potom prišla zmena, lebo som chcela niečo nové zažiť, viac akčnejšie reportáže, tak od januára 2016 pracujem v TV Markíza ako redaktorka televíznych novín a moderátorka ranného spravodajstva v Teleráne. v spravodajstve sa venujem prevažne sociálnym, zdravotníckym, občianskym a servisným témam. Snažím sa, aby boli zaujímavé pre náš každodenný život.
tých začiatkoch v Markíze boli aj krušné chvíle, keď ste nevedeli čo ďalej?
V Markíze som bola dva dni do týždňa a ešte som nevyrábala, len som sa zaúčala, keď prišla správa, že horí chatka v lese pri Slovnafte. Všetci kolegovia boli v teréne a mňa tam poslala vedúca vydania, aby sme to natočili. Srdce mi búchalo, keď sme išli zo Záhorskej a nevedeli sme to nájsť, no bola som hotová. Bol a zima, ledva sme našli jedného človeka, či niečo nevidel, ale my sme nič nenašli, ani dym, ani sanitka. Mala som strach sa vrátiť s prázdnymi rukami bez materiálu, že čo mi povedia. Nakoniec ani iná televízia o tom neinformovala, tak sme po tom príbehu už ďalej nepátrali.
Pri vašej práci a cestovaní autom ste mali zopár defektov na cestách?
Koľkokrát! Kolegovi sa to stalo na ceste do Šamorína, my sme šli tým smerom, tak sme išli na jeho výrobu. Aj ja som mala veľa defektov na mojom aute. Mala som taký starší, menší a hranatý Citroen AX bez žiadnej výbavy. Išla som z BA do TT po diaľnici a neuvedomila som si, čo sa deje, všetko hrkotalo, blikali na mňa, ledva som došla na Triblavinu. Pozerám a výfuk padnutý. Celá oplašená som bola, tak som volala otcovi, čo mám robiť. Prišiel za mnou, teraz už vnímam viac, ale vtedy.
Nuž a čo dve kolesá na motorkách? To vás nelákalo?
Vodičák na babetu mám od 15-tich rokov, jazdila som aj na Simsone. S tou babetou mám skúsenosti, keď som ešte za mladi skákala s padákom, tak mi do nej nalievali letecký benzín, aby som došla domov. Veď na čo to naučíš, na to to pôjde.../úsmev/
Ťukesy, nehody a iné trmy-vrmy v cestnej premávke?
V Karlovke vtedy pršalo a ja som nedobrzdila a nabúrala do Favorita jednej pani. V strese na mňa začala kričať a vôbec nič na aute nemala poškriabané. Mne len vypadlo na Citroene svetlo, ale išlo naspäť, takže nič sa nestalo.
Policajtov ako redaktorka vždy dokážete ukecať?
S tým starým autom ma zvykli zastavovať, ale viem ukecať policajtov. Pokutu som dávno neplatila, ale raz ma v meste zastavili nejakí colníci so psom a prehľadávali mi kufor. Preventívne zastavovali, hlavne moje staré auto...
Vedeli ste si doliať olej na starom aute?
To hej, ale nevidela som na dojazd, lebo to malo analógy a bola stále padnutá ručička. Na mojom starom čiernom Suzuki Swift mi ukazovalo dojazd 5km, ale vždy som došla. Mala som k nemu citový vzťah, vždy som ho pozdravila, pohladkala, nech ma nenechá v štichu. Volala som ho Kubo a teraz sa tak volá aj môj syn.
Tak s mestským Suzuki Swift máte teda dobré skúsenosti?
Jazdila som nielen po meste, ale aj po diaľnici, do Nitry, Prievidze. Hoci to mali menší kufor, tak mne sa podarilo dať dnu veľký kočík. Aj keď som musela dať štyri kolesá dolu z konštrukcie, vždy som zložila a všetko sa pomestilo aj s vaničkou. V zime som bola s malým na Kolibe a tie kolieska primrzli ku konštrukcii, tak som ich musela rozmraziť, by som ten kočík znovu dala do kufra auta. Viezla som v ňom dokonca aj bicykel...neskôr som ho veľmi rýchlo predala a nechceli mi veriť, že som bola prvý majiteľ. V takom dobrom stave som ho predávala.
V testovanom Suzuki Swift ste mali navigáciu, mali ste aj v tom starom modeli?
To malo síce o niečo silnejší motor, /jednatrojka/, ale nemalo to navigáciu, ktorá je už v tejto testovacej verzii. Našťastie mám navigáciu aj mobile, ale keď som sa stratila, tak som sa našla väčšinou, keď idem niekde prvýkrát.
Pamätám si, ako som chcela ísť na žiarsku dolinu a blúdila som. Mala som navigáciu a tá ma nútila ísť po zasneženej ceste mimo mesta. Tak som ju nepočúvala a sama som sa z tej zapeklitej cesty dostala. Chvalabohu...
Ak by váš dávny Suzuki Swift sa mal porovnať s testovanou verziou 1,0 GLX, tak je vidieť vašimi očami malé alebo veľké rozdiely?
Veľké dizajnové rozdiely vidieť zvonku i vo vnútri. Doba pokročila...Línie auta, predné, zadné svetlá boli iné v mojom Swifte z roku 2007 a teraz. Modrá farba v testovacej verzii je veľmi pekná, interiér s bielymi doplnkami tiež, je tu dosť zaujímavých detailov - dotykový displej, cúvacia kamera a plno technologických prvkov. V starom Swifte som mala všetko manuálne, posúvala som si to gombíkom. Tu je toho viac, multifunkčný volant, tempomat, vyhrievanie sedadiel, čo teraz v zime je super! Dlho som nešoférovala automat, ruku nepotrebujem ani nohu... ja som mala iba manuálne radenie, ale na dnešnú dobru je automat určite výhodnejší.
Lepší sklon operadiel, šikmejšie, ale pohodlnejšie sedenie. Kedysi som mala veľa cédečiek a musela ich neustále meniť, žiadne USB-čko, ani pamäťová karta, ako je to tu. Motor v mojom Swiftíku bol silnejší, ale v testovacom aute som si neuvedomila, že je to len jednoliter, ale za to svižné na mestskú jazdu. Mladým ľuďom by bol vynovený Swift kamarátom na ich cestách, tak ako bol aj mne tých 9 rokov, čo som „Kuba“ mala...
Text a foto: Alena Chorvátová
