Tanečný duel
14.01.2018 14:00
Vedúci tanečnej zložky SĽUK-u a choreograf Ján Ševčík zatancoval slovensko-japonský tanec s Mitsubishi Outlander, prezradil aká je práca choreografa a náročnosť tvorby tanečných filmov, ktoré získavajú ocenenia na filmových festivaloch po celom svete a okorenil to pikoškami z jeho auto-moto sveta
Janko, kde ste všade pôsobili ako tanečník, kým ste sa stali vedúci tanečnej zložky v SĽUK-u?
Ako tanečník som pôsobil v rôznych súboroch u nás doma, či už v Lúčnici, v Bratislavskom divadle tanca alebo v muzikáloch na Novej scéne. Potom som pôsobil 10 rokov v Het Internationaal Danstheater v Amsterdame ako sólista a neskôr aj ako choreograf. Po návrate z Holandska som prestal aktívne tancovať a začal som sa venovať už len choreografickej a organizačnej práci s tanečným súborom SĽUK-u. Ako umelecký vedúci tanečnej zložky pôsobím od roku 2010. V SĽUK-u tancovala takmer celá moja rodina, bol som rád, že ma oslovili a že takto môžem pokračovať v rodinnej tradícii. Popri tom som minulý rok ukončil doktorandské štúdium na VŠMU.
Videla som niektoré vaše tanečné filmy a veľmi na mňa emočne zapôsobili. Právom ste si zaslúžili ocenenia, ktoré ste dostali...čo nové chystáte?
Ak to zhrniem, tak za 5 rokov doktorandského štúdia sme v rámci môjho projektu Tanec a film na VŠMU natočili 14 tanečných filmov, ktoré teraz cestujú po festivaloch a vyhrávajú rôzne ceny. V marci tohto roku ideme promovať náš posledný tanečný film Personal Pronouns, lebo sme sa v Amsterdame dostali do najužšej selekcie filmového festivalu Cinedans so zameraním na tanec a pohyb. To je projekt hotového projektu. Tým, čo robíme, chceme, aby sa naša tvorba naďalej zviditeľňovala vo svete. Radi by sme, aby sa daná choreografia zakonzervovala vo svojom novom šate s pomocou filmových výrazových prostriedkov a tým dať tanečnému dielu trochu nesmrteľnosti. Človek sa po čase k nemu môže vrátiť, podobne ako k soche, obrazu alebo reprodukovanej hudbe skladateľa.
ADELAARS "2nd Prize Best Film / Fiver 2014 Awards" from Festival Fiver Dance on Vimeo.
Uau! Nuž, ale najťažšia práca je s ľuďmi...vie vždy tanečník pochopiť, čo od neho choreograf požaduje alebo to býva náročné, aby boli obidve strany spokojné?
Častokrát to závisí od toho, koľko máme na prípravu a tvorbu času. Všetko sa snažím pripraviť dopredu, podľa mojich predstáv a potom už len zostáva pripravený materiál tanečníka naučiť. Pre tanečníka je veľmi dôležité, keď vidí, že choreograf je pripravený, že netápa a tým neplytvá z jeho drahocennou energiou. Najlepšie je, keď je na tvorbu choreografie dostatočne veľa času. Potom môžem modifikovať veci, ktoré nefungujú akoby som si predstavoval, využívať kreativitu samotného interpréta, hľadať vzájomný kompromis. Vzájomnou spoluprácou vznikajú tie najlepšie veci.
Z čias vášho tanečného pôsobenia v súboroch ste zažili počas vašich ciest niečo také, na čo určite nezabudnete?
Počas jedného zájazdu na Kokavu nám na ceste autobusom explodovala pneumatika. Bola to pecka ako z dela. Začalo nás ťahať dolu kopcom z cesty, mali sme vtedy z toho obrovskú srandu, ale s odstupom času, keď si uvedomím, aké to bolo nebezpečné, že to bolo celé na hrane a išlo nám o život, tak mi to zostalo v pamäti naveky. Bol to jeden z mojich prvých zájazdov.
Toľko ste sa ako tanečník nacestovali, že ste ani nemali čas myslieť, že nemáte vodičák. Kedy ste si ho spravili?
Bolo to až neskôr v tridsiatke, pretože som to dovtedy nepotreboval riešiť. Hoci je pravda, že som chcel veľmi jazdiť. Keď som bol ešte malý chlapec otec mi dal zašoférovať jeho žigulák na takej bezpečnej rovinke do záhrady. Oproti mne išlo auto a nedokázal som predvídať, či sa mu na takej úzkej ceste vyhnem, tak som v strachu vyletel z cesty, aby prešlo to druhé auto. Nič sa nám nestalo len otec sa zľakol viac ako ja a dal mi takú slovnú kašu, že som z toho dostal blok, ktorý samozrejme časom pominul.
10 rokov pôsobenia v Holandsku nie je málo a tam sa vám podarilo prekonať stres zo šoférovania?
Začal som bicyklovať a zistil som akú majú holanďania dokonalú infraštruktúru, či už chodci alebo cyklisti. U nás také niečo vybudovať bude ťažké, lebo to vychádza z mentality národa. U nich to všetko fungovalo aj čo sa týkalo bezpečnosti v premávke. Všetci tam všetko rešpektujú, dodržiavajú predpisy, jazdia pomaly na luxusných autách väčšinou v základných výbavách. Časom som presedlal z bicykla na motorku.
Vodičák na motorku ste absolvovali v Amsterdame?
Nie, ten som už mal, ale v podstate som na motorke nevedel jazdiť, tak som si v Amsterdame urobil ešte dodatočný trojtýždňový kurz kondičných jázd. Učil som sa s ňou narábať, ako jazdiť v daždi, ako spadnúť. Prvý týždeň som ju len zdvíhal a nechápal som prečo až neskôr som pochopil, ako mi to pomohlo v krízových situáciách v premávke. Tak som si kúpil prvú motorku Hondu Transalp pretože v Holandsku je finančne výhodnejšie mať motorku ako auto hoci časom som sa autu nevyhol.
Aké bolo potom presadnúť do auta?
Mal som trošku problém, lebo na motorke ste vo voľnom priestore a vedel som ju absolútne ovládať, ale v aute máte väčší objem, uzavretý priestor, ktorý bol okolo mňa, zavadzali mi bočné stĺpiky, ale dokázal som sa preorientovať a sadnúť do Octavie Scout, ktorú som si kúpil. Dokonca mi 2x zachránila život...
Preboha, čo sa vám prihodilo?
Na východe sme mali predstavenie a cestou domov za Banskou Bystricou ma predbehol veľký Range Rover. Bolo napršané a zrazu akoby pod Roverom niečo vybuchlo, videl som len ako sa na mňa valí veľký biely opar a zrazu cela pneumatika z toho Rovera vletela rovno podomňa! Vyhodilo ma, všetko blikalo, volantom sa nedalo pohnúť, zatriaslo sa celé auto a po nejakej chvíli sa všetko samé vycentrovalo, zapli sa všetky systémy a mohol som pokračovať v jazde. To som skoro odpadol a na pumpe som zistil, že to bola našťastie guma bez ráfikov.
Ako vám Octavia Scout zachránila život druhýkrát?
Dva týždne na to som išiel v noci do Amsterdamu na Festival tanečného filmu a za Viedňou, som sa zavesil za jedno auto, ktorému svietili červené svetielka na ktoré som sa koncentroval. Zrazu začali blikať, akoby sa roztancovali, tak som jemne pribrzdil a zbadal rovno predomnou obrovský drevený hranol ako padal na cestu. Auto predo mnou cez to preletelo a ja v stoštyridsiatke som nechápal čo sa deje (dvojmetrový drevený hranol, len tak na diaľnici???), vzápätí ma ten hranol z ľavej strany zasiahol. Náraz ma stočil v šmyku do strany, do takých polohodín ale nič sa našťastie nestalo! Hranol ma trafil do ľavej zadnej pneumatiky na ktorej prekvapivo zostal iba jemný škrabanec a na mne pekne spotené tričko. To druhé auto bolo na totálku.
„Zatančili“ ste si Mitsubishi Outlander PHEV - hybridný model. Aké boli vaše pocity z tohto SUV-čka?
Dvojlitrový benzínový štvorvalec MIVEC a k tomu pohon dvojice elektromotorov, to je také smoothie, ktoré mi naozaj chutilo... Stlačením gombíka „EV“ išlo auto výhradne na elektrický pohon, čo už je taký posun budúcnosti ako budú autá jazdiť. V tichosti sme sa pohli, jazda bola plynulá, podvozok výborný a pri zrýchlení to dalo celkom slušnú dynamiku. Interiér Outlandera bol priestranný a sedelo sa naozaj pohodlne. Palubovka prehľadná, intuitívna, natočená na mňa, ale z displeja prístrojovky som vyčítal, že z akumulátorov sa dosť rýchlo míňala energia, ktorú treba každý deň dobíjať, ak chceme jazdiť úsporne. Nabíjanie doma v garáži prostredníctvom nabíjačky trvá minimálne 5 hodín do úplného nabitia. Vo výbave sa mi páčili svetlá s technológiou LED, dotykový displej či diaľkové ovládanie klimatizácie, kúrenia a nabíjania, zisťovanie stavu batérie cez smartfón. Napriek tomu, že Outlander PHEV sa zdá komplikovaný, jeho obsluha bola jednoduchá. Na prvý pohľad pôsobilo SUV-čko robustne, ale bezpečne a čierna farba je moja obľúbená, naozaj mám rád tieto typy áut. Outlander nebol nejako vynímočne vyšperkovaný, ale stále si v sebe zachováva tú svoju japonskú patinu a je to viacmenej rodinné auto pre mestské využitie skôr na kratšie vzdialenosti. Okrem toho si vie zatancovať aj v teréne a preto na vidieku jeho jazdné vlastnosti určite využijete a cítite sa pri tom bezpečne a komfortne. Dokonca aj od štátu môžete dostať dotáciu na kúpu takého hybridného modelu. Kto má vzťah k ekológii a pozerá do budúcnosti, tak ho hybridný Outlander svojimi prednosťami zaujme.
Text a foto: Alena Chorvátová
