Spoľahlivosť v každom ohľade

09.02.2018 09:16

Riaditeľka Strediska Kultúry BA Nové Mesto a Domu kultúry Kramáre a bývalá manažérka celebrít - Mária Priečinská miluje šoférovanie, obľubuje značku Hyundai a nemá rada defekty na kolesách ani pokuty za rýchlosť

 

Manažovali ste rôznych spevákov 80-tych rokov, či už Roba Grigorova, Petra Nagya a spolupracovali ste s populárnymi hudobnými skupinami Hex, Gladiátor i Metalinda. Ako sa vám to podarilo? Naozaj stačilo chcieť?

Už na základnej škole som bola veľká fanynka Petra Nagya a vyhlasovala som, že budem s ním pracovať hoci som nevedela, že sa stanem jeho manažérka. Upútal ma nielen hudbou, ale hlavne svojimi textami piesní, extravagantnosťou a celkovým vystupovaním. No a sen sa stal skutočnosťou. Potom som spolu s Petrom robila projekt Peter Nagy a deti, odkiaľ vyšiel spevák Martin Madej. Ako road manažér som spolupracovala aj s hudobnými skupinami, ktoré ste spomenuli. Boli to krásne časy, na ktoré rada spomínam, dokonca neskôr som pracovala v produkčnom dome FORZA, kde som robila v podstate to isté, čo predtým. Len pribudli mená ako Paľo Habera,Twins, Iné Kafé a ďalší.

Neskôr prišla rodina, deti a to už ste asi takú agentúrnu prácu nestíhali. Čo bolo potom?

Po 8 rokoch materskej dovolenky som zakotvila v Stredisku kultúry na Vajnorskej ulici. Je to bývalý slávny „obkas“, v ktorom začínali Radošinci, chodili tam Jožo Ráž, Vašo Patejdl, Fredy Ayisi a mnohí ďalší. Dokonca som tam organizovala koncert skupiny Gladiator a bola som tam aj s Miškou Paštekovou a Martinom Madejom. Práca v stredisku je určite odlišnejšia ako mať vlastnú agentúru, pretože treba dodržiavať rôzne smernice, stanovy a zákony. Strážiť rozpočet a popri tom robiť rôznorodé programy pre ľudí.

 

Každý mesiac robíte talk šou Jožka Banáša Na kus reči, kde si pozýva zaujímavých hostí. Počula som, že ste v tom veľmi dobrí a kreatívni...

Spolu s Jožkom Banášom si pozývame mnohých známych hostí, napríklad tento mesiac sme mali speváčku Brigitku Szelidovú Csikošovú, ktorá priamo v talk šou pokrstila nový albu DUETS a vystúpila spoločne so svetoznámymi Cigánskymi diablami. Organizovali sme niekoľko krstov kníh spisovateľke a novinárke Marike Studeničovej a pri krste knihy o automobilovom pretekárovi Mariánovi Rajnohovi, sme už vo vstupnom vchode urobili cestičku z pneumatík a na scéne bola figurína v pretekárskom oblečení a celé to bolo v pretekárskom duchu. Okrem krstov kníh, robíme koncerty a pozývame rôzne kapely. Ponúkame kurzy a krúžky, vo vlastnej galérii máme zaujímavé výstavy a veľa ďalších aktivít.

Nezabudnime spomenúť, že práve dnes budete mať už 2. reprezentačný ples mestskej časti BA Nové mesto na tématiku ohnivý, čo hádam nebude nebezpečné...treba prichystať hasiace prístroje?

Čo sa týka plesu, tak pred rokom sme mali čokoládový a teraz bude ohnivý ples. Netreba sa báť, lebo „ohnivá výzdoba“ bude aj z hľadiska bezpečnosti zabezpečená. Príde známy spevák a tanečník Dan Nekonečný, ktorý rozprúdi atmosféru, potom zatancujú víťazi Lets Dance Vladko Kobielsky s Dominikou Chrapekovou. Ohnivú a svetelnú šou nám predvedie INSPINIA a celý večer budeme plesať pri živej hudbe ZH BAND a DJ MAŤO. Výzdoba bude korešpondovať s témou.

 

Vaša činnosť je bohatá a náš rozhovor sa trošku zvrtne na inú tému. Pri vašej pracovnej vyťaženosti sa musíte rýchlo presúvať. Na čom jazdíte, keď sa presúvate z domu do práce?

Bývam v Lozorne a dochádzam do Bratislavy každý deň na našom aute Hyundai Tucson, ktorý vybral môj muž pred viac ako desiatimi rokmi. Pred tromi rokmi sme ho vymenili za novší a ten starší sme venovali rodičom, ktorí na ňom stále jazdia. Kúpili sme znovu diesel, lebo veľa jazdíme a sme zatiaľ spokojní, chodíme len na bežné kontroly. Možno vyzdvihnem to, že tento novší Tucson je v automate a veľmi rýchlo som si v tomto čase kolón na to zvykla hoci preraďovanie mi nikdy nerobilo problém.

Stala sa vám s autom nejaká nepríjemná kolízia, na ktorú nerada spomínate?

Jazdím bez nehody, ale s manželom sme raz išli cez tunel Sitina domov a v protismere išlo veľké auto s ťažným zariadením, ktoré sa odtrhlo a prešlo do nášho smeru, narazilo do lampy, ktorá padla na náš Hyundai Tucson. Čelné sklo sme mali rozbité a keby som sedela na sedadle spolujazdca, tak neviem, ako by to dopadlo. V aute sedel jeden náš syn a našťastie sa nikomu nič nestalo iba autu.

Dnes aj keby ste boli technický fenomén, keď sa vám niečo pokazí s elektronikou, tak vás odtiahnu. Mali ste v živote defekt na kolese a museli ste si ho sama vymeniť?

Mala som najviac defektov, čo si pamätám. Jeden dvojdefekt to bola iná story! Bola som s dievčenskou kapelou na vystúpení a naozaj som išla opatrne. Ak veziem ľudí v aute, tak som brutálne zodpovedná, ale keď som sama, tak si občas švihnem aj rýchlejšie. Boli sme na východnom Slovensku a v noci sme prechádzali lesíkom a vtedy sa to stalo. Dvojdefekt na prednom a zadnom kolese! Nedalo sa ísť rýchlo...noc, les, defekt a bez signálu...zrazu za nami zastala stará škodovka, z ktorej vyletelo 5 na krátko vystrihaných chalanov. Nakoniec to nebolo také dramatické, zobudili miestneho automechanika, ktorý pomohol a domov sme prišli až ráno.

Máte milý úsmev a charizmu. Viete ju použiť aj na našich strážcov zákona?

Ďakujem. Už som mala dieťa, keď som prešvihla STK-čku. Zastavili ma, vodičák som mala dlhodobo stratený, odovzdala som mu guču dokladov a vzal si ich do auta, kontroloval všetko a vrátil sa ku mne, že mi chýba vodičák. Presviedčala som ho, že som mu ho dala a híkala som, že kde ho zapatrošil. Asi som bola dobá herečka, lebo zneistel a išiel ho hľadať. Nemala som STK, ale tak bol zo mňa zdeptaný, že ma radšej poslal preč.

Väčšina žien sa bojí dvojkolesových tátošov, ale sú výnimky. Je to aj váš prípad?

Za hlbokého socíku som ako 14-ročná začala jazdiť na malej špeciálne upravenej motorke – strieborný Simson enduro a v pätnástich som už mala vodičák. V autoškole si pamätám, keď som pridala plyn, tak inštruktor padol z motorky a radšej ma nechal jazdiť samú. Riaditeľ našej školy ma volal Simsonka!

 

Vráťme sa k nášmu testovanému dieselovému dvojlitru – hyundai Tucson. Do tretice ste sadla za volant najnovšieho modelu, čo sa vám páčilo a nepáčilo oproti predchádzajúcim generáciam?

 

Vzhľad auta je robustný, ale veľmi elegantný a zachováva si tú svoju charizmu. Vyššie sedenie mi vyhovuje, lebo dobre vidím do všetkých strán. V testovanom Tucsone som pri naštartovaní musela vložiť kľúč a my iba stláčame gombík. Palubovka, tlačidlá, cúvacia kamera, tempomat, navigácia je super, v podstate celý interiér je podobný nášmu, tiež máme vyhrievanie sedadiel, čo v zime používam. Tu je manuálna prevodovka a my sme zvolili automatickú do častých kolón. V testovanom Tucsone mi chýba strešné otvárateľné okno, ktoré presvetlí interiér. Priestor v týchto SUV-čkách je podobný variabilitou a množstvom odkladacích priečinkov. Chýba mi len vzadu mriežka, ktorá oddeľovala interiér od kufra. Dokázala som nabaliť kufor až do vrchu, ak som niečo zabudla, tak cez okno som batožinu dopĺňala alebo vyberala. Vôbec som nemusela otvoriť celý kufor. Bolo to veľmi praktické a to v testovanom modeli nie je. Páčka smeroviek sa vracia naspäť, to som predtým nemala. No a čo sa parkovania týka, tak napriek tomu, že používam cúvaciu kameru, tak stále pozerám aj do spätných zrkadiel, snáď si niekedy zvyknem. Milujem pípače, ktoré mi signalizujú, koľko môže cúvať. No a dieselový motor ťahal na jednotku. Bol tichý, ale zrýchľoval okamžite. Musím uznať, že v tom pomáhali dva režimy - normal a sport a v spolupráci s podvozkom nebolo cítiť jamy a nerovnosti na cestách. Kórejská štvorkolka ma opäť presvedčila, že výber tohto auta bol na mieste a v budúcnosti sa k tejto značke opäť vrátime pre jej spoľahlivosť.

 

Text a foto: Alena Chorvátová

 

Späť

 

Kontakt

Alena Chorvátová

+421905 992 998

© Alena Chorvátová 2011 Všetky práva vyhradené.

Webnode