Pohodlie za volantom

16.09.2017 16:03

Slovenský hokejový brankár Jaro Halák o tom, v ktorom klube NHL bude pokračovať vo svojej kariére a niečo naviac o motorizme aj testovaní novej Mazdy CX-5

S hokejom ste začínali v bratislavskom tíme HK Ružinov, potom v Slovane a v roku 2003 vás draftoval klub NHL – Montreal Canadiens.  Ako dlho ste tam boli?

Do roku 2010, čiže sedem rokov.  Hral som za nich necelé štyri roky, lebo som bol aj na farme. Potom ma vymenili do tímu St. Louis Blues, kde som sa dohodol na podmienkach 4-ročnej zmluvy.  Tam som bol 3,5 roka a v priebehu sezóny bola zase výmena do Buffala Sabres, tam som bol 5 dní a neodohral ani jeden zápas, ale následne ma angažoval ma Washington Capitals.

Potom ste opäť podpísali zmluvu s tímom New York Islanders na štyri roky?

Presne tak a zostáva mi ešte jeden rok. Už sa teším na sezónu a verím, že zostanem v New Yorku do konca zmluvy. Po minuloročnom preradení na farmu som zostal zaskočený, ale taký je hokej, je to súčasť biznisu a hráči aj keď majú rodiny sa musia sťahovať a rátať s tým.

V ktorom tíme sa vám najviac páčilo po každej stránke?

Montreal je hokejové mesto a vôbec Kanada hokejom žije, ale nám s manželkou sa najviac páčilo v St. Louis. Je to také tiché a pokojné mesto a okrem toho sa nám tam narodila dcéra. Radi by sme sa vrátili, keby bola taká možnosť.

Boli na zápasoch krušné chvíle vo vašej bránke, že ste si dali vlastný gól?

Hrali sme v Detroite a tam sa mi to stalo, že nešťastnou  náhodou, keď puk vystrelil od kruhov mne do hrude, tak sa to odrazilo odo mňa do bránky. Chcel som hokejkou puk  vyraziť do rohu, ale trafil som ho tenkou časťou hokejky a rovno do vlastnej bránky! Aj ten hráč, čo strieľal bol prekvapený...to sa v hokeji stáva. Dokonca som sa s rozhodcom pohádal, keď bolo niečo mimo regulérnych pravidiel.  Tieto posledné dva roky je pravidlo, že sa to môže objasniť cez videozáznam. No niekedy sa s rozhodcom neoplatí hádať hlavne na začiatku zápasu, lebo oni si málokedy priznajú chybu.

Čo iné oblasti vášho života spojené s prepravou alebo šoférovaním v cudzej krajine?

Priznám sa, že rád jazdím rýchlo, ale tým, že hrám za New York Islanders, tak mám trochu výhodu, lebo oni hokejom žijú, tak ako keď som bol Montreali. Ak stretnete policajta, ktorý je fanúšikom tímu, tak vás pustí a dá sa to vykecať, ale nie je to pravidlo. Raz som dostal napomenutie bez pokuty, keď ma zastavili, ale policajti tam či na Slovensku ma poznajú len po mene, ale vizuálne ma nepoznajú, pretože mám v bránke na hlave masku.

Kolóny sú v Kanade či v Amerike, tak ako u nás. V čase špičky musíte ísť asi skôr z domu, ak chcete prísť na čas na stretnutie alebo na tréning?

To je asi už všade, ale my bývame blízko New Yorku a vyhovuje nám tá poloha, pretože sme rodina a nemáme potrebu žiť v meste. Keby sme boli slobodní, tak je to zase niečo iné. V centre je lepšie sa prepravovať metrom, vlakom ako autami. Ak chytíme kolónu smerom do mesta, tak ideme vyše hodiny, inak za 40 minút sme tam mimo dopravnej špičky. Treba si vždy naplánovať, kedy sadnúť za volant.

Akí sú tí americkí vodiči?

Podobní slovenským, len s tým rozdielom, že keď idú po diaľnici, tak sa neuhnú z ľavého pruhu, tak ako slovenskí vodiči. U nás je zvykom, keď ide rýchle auto, tak sa autá uhýbajú, tam na to nie sú naučení.

Mali ste viac nehôd na zápasoch alebo na cestách?

Určite na ľade! Raz mi hokejka prešla cez mriežku, nad oko, našťastie sa nič nestalo, ale bolo mnoho zranení.  Na ceste si spomínam, že jedna pani do mňa zozadu ťukla. Moje auto bolo v poriadku a ona si rozbila svetlo. Vychádzal som z uličky a musel som zastaviť, lebo mi vbehol chodec do cesty. Pani sa zapozerala doľava, mňa brzdiaceho si nevšimla a narazila.

Čo autá s otvorenou strechou, resp. kabriolety vás lákajú?

Kabriolety majú svoje čaro, ale nie sú pre mňa. Vtedy, keď je slnko a je horúco, človek skôr môže dostať úpal či prievan. Takú frajerinu ja nemusím a baby už nebalím, lebo som šťastne ženatý.

Nová Mazda CX-5 s dieselovým motorom vás niečím zaujala?

Rozmermi, prednými svetlami a tým, že je to bezpečné a priestranné SUV s tichým 2,2 dieselovým motorom. Pohodlné nastupovanie a sedenie na kožených sedadlách, dobrý výhľad z auta a vzadu bolo veľa miesta a dobre sa sedelo. Dosť priestranný kufor na moju brankársku výstroj.  K tomu výborná cúvacia kamera a bezpečnostné systémy. Palubovka bola prehľadná, nič naviac a všetko po ruke len by som volil skôr automat ako manuálnu prevodovku, lebo som si to vyskúšal a je to oveľa pohodlnejšie. Diesel bol ozaj výkonný a na dlhé cesty určite vhodnejší aj kvôli dobrej spotrebe. S japonskými autami mám dobré skúsenosti a Mazda CX-5 je rodinné auto a pre manželku, ktorá vozí deti by to bola ideálna voľba.

Text a foto: Alena Chorvátová

 

Späť

 

Kontakt

Alena Chorvátová

+421905 992 998

© Alena Chorvátová 2011 Všetky práva vyhradené.

Webnode