Novinárka Alena Kuišová si užila jazdu na Honde Accord s dieselovým motorom
02.03.2012 15:32
Parádny frajer
Novinárka Alena Kuišová si užila jazdu na Honde Accord s dieselovým motorom
Z Markízy ste odišli na „voľnú nohu“. Vyhovuje vám tento štýl práce?
Ako aktívna novinárka, moderátorka a redaktorka som si len v Markizáckom spravodajstve odkrútila krásnych, ale aj ťažkých 8 rokov, potom ešte nejaký čas v Rádiu Viva. Na voľnej nohe, alebo ako ja rada zo žartu hovorím „slobodný umelec“, som približne 4 roky, no stále hovorím, že som si dala iba pauzu. Srdce ma totiž k tej novinárčine stále ťahá. Momentálne sa teda venujem PR, mediálnym tréningom a moderovaniu. O tých tréningoch rada hovorím, že ľudia mi vlastne platia za to, že som na nich strašne zlá. Snažím sa ich totiž naozaj poriadne pripraviť na všetko, čo im hrozí, keď sa stretnú s takou zúrivou novinárkou, akou som kedysi bola ja. To „zúrivá“, myslím samozrejme len v dobrom, veď ako inak sa dá kontrolovať politikov a dívať sa im na prsty?
Čo si myslíte o našom spravodajstve dnes a teraz pred voľbami?
Som dosť smutná z toho, kam smeruje naše spravodajstvo. Chýba mi väčšia profesionalita, mám pocit, že všetko ide akosi po povrchu, je to niekedy až taká pásová výroba a o rôznych vplyvoch v pozadí, radšej ani nehovorme. A či na tom niečo zmenia tieto alebo nejaké iné voľby? Asi sa tu musí vymeniť ešte pekných pár generácií a zmeniť celá spoločnosť. Ja viem, že všetko potrebuje vývoj, ale niekedy mám pocit, že tu donekonečna objavujeme teplú vodu.
Ste „zúrivá“ aj za volantom?
Nuž, momentálne sekám dobrotu, pretože mám veľmi rada plynový pedál a viackrát po sebe som platila pokutu za rýchlosť. Našťastie, vodičák stále mám, hoci ma môj priateľ pred časom poriadne vystrašil, že som v akejsi podmienke a ešte raz a môžem oň prísť. Potom ma znovu namerali a zistila som, že s tým pravidlom „trikrát a dosť“ je to trošku inak. Frajer ma teda, ako on hovorí, didakticky a len v dobrom „trošku oklamal“, aby som už toľko neriskovala, takže mu to, samozrejme, odpúšťam.
Ešte stále vás policajti za volantom spoznávajú ako známu tvár z obrazovky?
Sama sa tomu divím, ale spoznávajú. Naposledy ma zastavili, a keď som sa už v duchu so slzami na krajíčku lúčila s mojim vodičákom, tak boli veľmi milí, odprevadili ma k bankomatu, lebo som pri sebe nemala žiadnu hotovosť. A keďže to ostalo „len“ pri pokute, veľmi rada som ju zaplatila a oni nechápali, za čo im ďakujem.
Čo sa vám nepáči na cestách?
Nepáči sa mi, keď vodiči „parkujú“ na ceste. To znamená, že idú neskutočne pomaly a ešte aj v ľavom pruhu. Nemám veľmi rada ani tie špecifické typy na veľkých autách, čo si myslia, že môžu všetko. A keďže som dosť temperamentná, bez nejakých nesúhlasných gest sa to niekedy nezaobíde.
Dovolenkové trasy riešite autom alebo lietadlom?
Donedávna som bola lietadlový typ, ale minulé leto ma môj priateľ doslova uniesol autom do Chorvátska, Slovinska a Talianska. Naozaj som si to užívala a lietadlo mi vôbec nechýbalo. Nemám však nejaké extra veľké skúsenosti so šoférovaním v zahraničí.
Na čom sa premiestňujete z miesta na miesto?
Zopár rokov jazdím na červenom Peugeote 206 a zatiaľ mi vyhovuje predovšetkým kvôli bratislavskej doprave. S malým autom sa v meste žije a hlavne parkuje podstatne lepšie.
Mali ste v živote zopár dopravných nehôd?
Moja prvá nehoda bola na požičanom aute a rovno čelovka do stromu, keď som vychádzala z parkoviska. Ak sa začiatočník zľakne a spletie si plyn s brzdou, tak to môže dopadnúť veľmi zle. Našťastie som mala zapnutý bezpečnostný pás a bola to pre mňa veľká škola. Už nie najnovšiu Škodu Favorit som bola ukázať automechanikovi, aby mi poradil, či si ju mám kúpiť. Neodporučil mi to, a ja som ju rovno rozbila. To som si zarobila! „Škoda“ na nej bola 52 000 Sk. Napriek tomu som na nej potom ešte predsa len jazdila a prekonala ten veľký strach. Potom prišla Felícia a Fabia Combi. Mala som aj služobný Peugeot, s ktorým som raz nevyšla na chatu, kde to predtým dokázala aj moja „Felda“. Vtedy som si povedala, že teda takéto auto si ja určite nekúpim. A ako to už býva, jazdím presne na takom. Keď som sa po pár mesiacoch vrátila z Anglicka a obzerala som sa po nejakom autíčku, tak mi doslova z neba spadla ponuka, ktorá sa neodmieta.
Čo musí spĺňať auto podľa Alenky Kuišovej?
Musí mať plnú nádrž, diaľničnú nálepku a bezpečnostný pás J Ale vážne, mám rada v aute ten pocit, že všetko funguje, tak ako má a výrobca sa vyslovene vyhral s kadejakými drobnosťami pre radosť.
A ženy za volantom?
Ženy za volantom sú to najkrajšie čo sa dobrému autu môže stať. Ale dobre, priznám sa, že pri niektorých vodičkách si neodpustím poznámku: „ No moja, dobre si sa učila? Veru veľké, pekné auto máš, len aj šoférovať sa musíš naučiť...“.
Ako sa vám páčila Honda Accord s dieselovým motorom?
Jednoducho waw! Veľké, krásne, štýlové a frajerské. A ten obrovský kufor, ktorý sa zatvára na zatlačenie gombíka, to sa mi páčilo. Evidentne sa vyhrali s kopou doplnkov, všade sú nejaké odkladacie priestory, kopec priečinkov, ale potešil aj USB vstup, vďaka ktorému môžem počúvať svoju obľúbenú hudbu. Vzadu sa mi páči pohodlná stredová opierka a veľa miesta pre pasažierov, ktorí si tak môžu v pohode vychutnať aj dlhé cesty. Hneď ako som nastúpila a sadla si do pohodlného sedadla, tak ma doslova pohltilo a bola som ako stratená malá žena vo veľkom aute. Stačilo však trošku ponastavovať sedadlá a hneď som sa cítila doslova ako v bezpečnom a pohodlnom objatí. Takto by som si veru akúkoľvek cestu vedela užívať. Interiér je krásny, prehľadný a aj vpredu dostatočne priestranný. Silný motor, ktorý hneď reaguje, takže ani pri predbiehaní som nemala žiaden problém.
Accord je super rodinné auto s komfortom vhodným aj na poriadne lyžovačky. Ale je to aj manažérske auto na dlhšie pracovné cesty. A pre mňa je to taký parádny frajer, na ktorého sa môžem vždy a za každých okolností spoľahnúť.
Text: Alena Chorvaátová
Foto: autorka
