Nabúral som do benzínky...
21.04.2024 20:51
Spevák a herec Karol Csino sa cíti doma v opere Národného divadla Košice, v Bratislave v činohre DPOH, hosťuje tiež v muzikáloch Bedári a Na srdci mi hraj. Žije na striedačku v Bratislave a v španielskej Andalúzii. Precestoval mnoho krajín a podelil sa s nami s rôznymi zážitkami za volantom. Hovorí, že jeho prvým snom bolo vlastniť auto značky Alfa Romeo. Vyskúšal si nové Alfa Romeo Stelvio, jeho bližšie postrehy nájdete v testovacích videách.
Si hosťujúcim sólistom v opere, v DPOH hráš v úspešnom predstavení Pozsony Dance Club, ale asi najväčšou srdcovkou je stvárnenie Duchoňa v predstavení „Na srdci mi hraj“.
Áno. Duchoňa spievam veľmi rád, toto predstavenie je celoslovenským hitom, ale aj rola Javerta v muzikáli Bedári je pre mňa tiež veľkou výzvou. V činohre DPOH je zasa skvelý kolektív, udržuje ma v dobrej hereckej kondícii. Opera ND v Košiciach mi otvorila dvere k vážnemu spievaniu, dostal som príležitosť alternovať veľkého slovenského tenora Titusza Tobisza vo Vojvodkyni z Chicaga, angažujem sa tiež, ako klasický spevák vo Viedni, kde dodnes študujem operu u profesora Bojidara Nikolova. Predtým som niekoľko rokov žil v Prahe, kde som úspešne pôsobil na televíznej a muzikálovej scéne. Dnes fungujem ako profesionálny spevák, herec a moderátor.
Viem o tebe, že si naraz kúpil dve rozdielne autá. Povieš nám, aké?
Starý nissan primera za tisíc euro a súčasne nové porsche za iný peniaz, na ktorom som nejazdil skoro vôbec, a mal som ho zaparkované v garáži, nechcel som na ňom jazdiť. Preťal som pneumatiku a nová stála 800 euro! S odporom som ho zaparkoval do garáže a zabudol som, že ho mám. Primeru som jazdil 4 roky, kým sa pokazila úplne. Porsche som použil, ako akontáciu na ďalšie auto, nemal som k nemu vzťah a ani peniaze na také drahé vozidlo.
Roky si často lietal do Thajska. Aké tam máš zážitky, čo sa týka dopravy tej krajiny?
Naposledy som bol v Thajsku na ostrove Koh Samui. Jazdí sa tam vľavo a potrebujete medzinárodný vodičák. V je Ázii celkovo doprava šialená, na cestách je veľmi veľa skútrov, motoriek, áut, miestni často jazdia bez prilieb, videl som mnoho smrteľných nehôd. Mám pocit, že posledné roky sa situácia zlepšila. Dvakrát ma zastavil policajt, pretože som jazdil na skútri bez prilby, vtipné bolo, že v zápise vo formulári bola otázka aj na rodné meno môjho dedka, netuším, na čo im to bolo. Druhá nepríjemnosť bola, že som nedodržal vízovú povinnosť, boli z toho problémy, že ma mohli deportovať domov, ale dopadlo to dobre. Mal som tam aj ja nehodu na skútri, v strmine som sa prevrátil, našťastie nikto okrem mňa nebol zranený, ja len ľahko, našťastie bez zlomenín.
Žiješ na striedačku v Bratislave a v Španielsku pri Gibraltári. Mal si niekde nejakú búračku na skútri?
Mám rád skôr tropickú prírodu a vlhkosť vzduchu mi prospieva vzhľadom na to, že som astmatik. Doma v Bratislave i v Španielsku jazdím najmä na veľkom skútri Honda Forza, kvôli doprave a rýchlym presunom. Doma som mal tiež jednu nehodu. Pod predné koleso mi skočil stredne veľký pes. Nechcel som ho zraniť, tak som prudko zabrzdil, dostal šmyk a spadol som na pravú stranu, pes aj ja sme boli mierne zranení, ale zvládli sme to.
Jazdíš viac na rýchlosť alebo na bezpečnosť?
Jazdím pomaly, ako slimák, ale občas sa zabudnem a hneď platím pokuty za rýchlosť. Väčšinou sú to nízke pokuty za menší priestupok a často za parkovanie. Mal som viackrát odťah auta, ale už používam aplikáciu, tak je toho menej. Mal som jednu kurióznu nehodu v zime pri Sekuliach na Záhorí. Diaľnica bola ako ľad, takmer pod snehom, počúval som hudbu a v poslednej chvíli som strhol volant na príjazdovú cestu smerom na pumpu. Dostal som šmyk, zapichol som to v benzínovom boxe, našťastie nie úplne, pretože tam bol ešte stĺp. Auto bolo rozbité, kamoš prišiel s odťahovkou.
Aké boli tvoje dojmy z New Yorku, kde si koncertoval?
Mal som tam taký menší koncert pre amerických Slovákov. Boli sme tam 6 dní. Najprv sa mi do New Yorku ísť nechcelo, bola to moja prvá cesta do USA, ale ako sme vchádzali na Manhattan, bol som v šoku, mrakodrapy, ulice plné taxíkov, davy ľudí, svetelné reklamy… kraken, ktorý nikdy nespí. Tri dni trvalo, kým som si na to zvykol, nikdy neutíchajúci ruch veľkomesta. Mali sme k dispozícii americký Buick, ale nešoféroval som, nemal som odvahu. Navštívil som aj moju rodinu v New Jersey, ktorá tam kedysi dávno emigrovala. Mám veľmi pekné spomienky na túto cestu.
Text, foto a video: Alena Chorvátová
