Mám rada hybridy
20.12.2011 17:56
Petra Polnišová si zajazdila na aute roka 2012 – na modeli Kia Rio
Divadlo a televízia
Už som pomaly 10 rokov na obrazovke a cítim sa ako dinosaurus. Divadelne som pôsobila dva roky v Taliansku, v Milánskom divadle Teatro laboratorio mangiafuoco. Potom som sa vrátila na Slovensko a začínala som v divadle GUnaGU a v L+S Štúdiu, spolupracovala som s Novou scénou a divadlom Aréna. V televízii ma diváci mohli vidieť v zábavných programoch SOS, Partička, Hod svišťom a v seriáli Ordinácia v Ružovej záhrade.
Čakajú ma zaujímavé veci, ktoré sa udejú koncom budúceho roka. Zatiaľ o tom nechcem zbytočne hovoriť, aby som to nezakríkla. Momentálne si nemienim pridávať viac roboty, aby som mala viac času na malého Simona a celú domácnosť. S množstvom práce som spokojná, lebo všetko stíham, tak ako mám a intenzívne sa venujem malému.
Humor a iné žánre
Mám rada humor, ale nebránim sa robiť drámy a iné žánre. Milujem robiť veci, ktoré sú pre mňa niečím nové a sú pre mňa výzvou, ak sú dokonca aj veľmi ťažké. Niekedy môže byť aj dráma zábavou.
Mám rada hybridy
Francúzsky jazyk zvládam, ale je mimoriadne ťažký. Stáva sa mi, že nejaké slová pomením a zmenia svoj význam. S Mattieuom sa doma rozprávame po francúzsky, anglicky, ale aj po slovensky. Naša domácnosť je taký hybrid!:) A keď sme už pri tom, tak mám rada aj hybridné motory.
Prvé auto
Prvýkrát som jazdila na Škode 120 a moje prvé auto za leasingové peniaze bola Toyota Yaris. Strašne som ho mala rada, také malé zelené do mesta. Kúpila som ho od ženy Dana Dangla a nakoniec som ho predala kamoške a slúži doteraz. Malá Toyota mi nestačila, lebo sme chodili na zájazdy a chcela som väčšie. Kúpila som Corollu, potom prišiel Peugeot a teraz hľadám nové väčšie a bezpečné auto. Mne sa páči Volvo, ale môj manžel chce iné, také ktoré by sa nekradlo.
Dve autoškoly
Jednu autoškolu som opustila, lebo som mala inštruktora teroristu! Nútil ma nosiť si prezúvky (papuče). Nepochopili sme sa. A keď začal na mňa kričať, tak som odišla. Išla som k inému a to bolo v pohode. Veľa ma naučil, aj parkovanie za dve a pol minúty. Napriek tomu som skúšky urobila na druhý krát. Vraj som niečo prehliadla, ale to si už nepamätám, len viem, že pán policajt mi povedal, že si praktickú skúšku ešte raz zopakujem.
Uzamknutie auta
Do Schwechatu prišiel môj brat pre mňa, lebo som prišla sama z Francúzska. Rozprávali sme sa a kľúče mal položené vedľa batožiny, zavrel dvere, rozlúčili sme sa a auto sa uzamklo s kľúčami vo vnútri auta. V tej chvíli nám nemal kto pomôcť a tak po hodine a pol doniesol náhradné kľúče náš ďalší brat. Som vďačná, že mám takých spoľahlivých súrodencov.
Chalani z Partičky
Chalani z Partičky sú dobrí šoféri s dobrými a bezpečnými autami. Dano je špeciálny vodič so super rýchlymi reakciami v premávke, že niekedy to môj žalúdok nevie spracovať na jednotku. On si myslí, že jeho auto je lietadlo, ale je s ním naozaj veľká zabava. Ako spolujazdec nie som dobrý spoločník a „zdochýňam“ v serpentýnach, inak väčšinou vždy zaspím. To je môj relax.
Vodička Peťa a drobné ťukesy
Raz som ťukla do iného auta, tak sme si vymenili kontakty. Jednak auto bolo staré, ale prežili sme. O sebe poviem, že som pozorný a bezpečný vodič a vnímam aj chodcov, hlavne mamičky s kočiarmi. Nemám rada chodcov – naschválistov, ktorí vám v poslednej chvíli vbehnú rovno pod auto. Vo Francúzsku také niečo nevidíte. Tam si všetci dajú normálny priestor, nie ako my v Bratislave, kde sme väčšina dosť nervózni vodiči a často odignorujeme chodcov... Ja ako chodec vidím, že mladí s veľkými autami nezastanú a je zaujímavé, že ten prototyp mladého ignoranta sa skrýva v tých veľkých autách. Za volantom sa nájdu aj dobrí vodiči, ale tí čo sa na mňa lepia na diaľnici na 2 cm, tak to z duše nenávidím. To ma naozaj vytáča, lebo tam kolízia vtedy visí na vlásku. Stačí len jemne pribrzdiť v určitej chvíli a oheň je na streche.
Poriadok v aute
V Bratislave na bicykel nesadnem a okrem väčšieho vanu si nepamätám, čo som šoférovala. V aute nie som poriadkumilovná, lebo v mojom aute prevážam skoro všetko, čo potrebujem. Pri dieťati je to normálne. Našťastie v ňom nemám žiadny zhnitý rožok ako som si to všimla u kolegov.
Automat
Vraví sa, že kto nemal automat, tak nevie čo je láska. Ťažko povedať, je to síce pohodlné, ale naši ľudia nie sú veľmi na to zvyknutí. Netreba to však generalizovať. My s manželom jazdíme na manuáli a sme spokojní. Francúzsky štýl môjho manžela je iný ako u mňa. Inak naše auto reaguje naňho a inak na mňa. Niekedy sa na tom zasmejeme. Rada čítam autorecenzie, ktoré auto ako jazdí.
Ženy vodičky
Katastrofy za volantom sú aj ženy, ale aj postarší muži. Ani ja nie som majster sveta. Isté typy vpdičov majú problémy s parkovaním. Mne to uľahčujú parkovacie senzory, ktoré odporúčam hlavne vodičom začiatočníkom.
Auto roka 2012 - Kia Rio
Pekné červené auto. Taká lienka. Na sedadle dobre tvarovanom aj na moju postavu sa mi sedelo pohodlne a výhľad von aj na palubovku bol tiež dobrý. Na osvetlené prístroje sa dobre pozeralo ako v lietadle. Aj šesť airbagov sa mi páčilo, lebo to je už naozaj bezpečné auto. Hneď to reagovalo na moje pokyny a radenie bolo šikovné. Páčilo sa mi veľa odkladacích priestorov a kufor, ktorý sa dal zväčšiť. Benzínový motor 1,4 CVVT bol tichý a nie tak hlučný ako naftový. Hoci som zvyknutá skôr na dieselové motory kvôli spotrebe. Musím sa priznať, že som zástancom hybridných motorov kvôli ekológii, lebo si neuvedomujeme, že keď to pôjde takto ďalej, tak budeme dýchať niečo strašné! Bývam v centre meste a viem o čom hovorím. Hybridné motory sú dnes aktuálne. Takže ak by som chcela Kia Rio, tak asi s hybridným motorom. A červená farba je typicky ženská, tak by som ju odporučila všetkým vodičkám.:)
Text: Alena Chorvátová
Foto: autorka
