Mám rád SUV

18.08.2018 12:03

Herec a režisér Peter Bebjak, ktorého meno sa často skloňuje na Slovensku a jeho filmy sú prínosom našej kinematografie. Nielen o filmoch, ale aj o inej oblasti sme sa s ním porozprávali. Vyskúšali sme si spolu Mitsubishi Eclipse na cestách i necestách :)

Váš najnovší film Čiara zo slovensko-ukrajinského pohraničia boduje u odborníkov aj u divákov. O čom svedčila aj obrovská návštevnosť. Určite potešila na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch cena za najlepšiu réžiu. Ozaj a čo nové pripravujete?

Tých rozpracovaných projektov je viac. Teraz dokončujeme pre televíziu JOJ mysteriózny thriler Trhlina, pre RTVS to bude Vianočná rozprávka a finišujeme prípravy realizácie ďalšieho filmu - Správa, ktorý je podľa knihy Čo Dante nevidel. Film bude o úteku dvoch slovenských židov z koncentračného tábora Osvienčim z roku 1944.

Určite je benefitom okrem vyštudovanej réžie, že máte skončené aj herectvo. Videli sme vás hrať v postave Littmana v ocenenom filme Učiteľka a zhostili ste sa jej veľmi dobre. Je ťažké vybrať toho správneho herca do vášho filmu?

Niekedy už mám vybratého herca, ktorý spĺňa moju predstavu a niekedy sa to musí dlhšie hľadať. Stane sa na kastingu, keď zbadám herca, že mi presne vyhovuje. Mám rád hercov, ktorí majú akýsi bonus navyše, keď má hereckú inteligenciu, čo znamená, že herec nie je len na to, aby povedal text, usmial sa a bol pekný, ale nad tou postavou ďalej rozmýšľa, vie ju dotvoriť, posunúť a vdýchnuť jej život. Môže to byť iné ako som si ja predstavoval, ale keď to zbadám, tak vidím či to funguje ako má. Sú to práve herci, ktorí ma ako režiséra dokážu inšpirovať.

Pri točení filmu Čiara sa vám počas natáčania stalo niečo nepredvídateľné?

Colnicu medzi Ukrajinou a Slovenskom sme točili v Hrozenkove na česko-slovenskom prechode. Vlajky sme tam dali, všetko upravili a v noci prišiel ukrajinský kamionista po dlhej ceste z Ukrajiny na túto hranicu, kde sa ožral a zaspal. Ráno sa zobudil a neveril vlastným očiam, prečo je znovu na Ukrajine?! Veď pred 12 hodinami vyrazil a zase je doma? Čašníčky mu pritakávali a hrali našu hru, tak si vypil a spal ďalej. Iné bolo, s čím nerátate, keď je hercovi zle, chcete mu pomôcť, odveziete ho do nemocnice a oni ho tam nechceli ošetriť, lebo bol z Ukrajiny. Bol vo veľmi vážnom stave tesne pred infarktom. To sú smutné veci. Mali sme malé deti a samozrejme, že z nich niektoré boli rómske a nechceli nám ich ubytovať. Bohužiaľ s diskrimináciou sa stále stretávam.

Vo filme Čiara malé deti šoférovali auto. Akými trikmi sa vám to podarilo?

Museli sme to vyriešiť kaskadérom, lebo je logické, že deti nevedeli šoférovať a nechceli sme ich vystaviť nebezpečnému riziku. Kaskadér ležal namiesto sedačky, ktorú sme z auta vybrali a dali sme mu vyrobiť autentický kostým, taký ako bola tá odmontovaná sedačka, to mal na sebe a deti sedeli na ňom. On sa orientoval podľa drôtov, ktoré videl na ceste, aby udržiaval rovný smer. Toho adrenalínu sa pri natáčaní vyplavovalo viac pri rôznych scénach.

Sme v podstate vekovo rovesníci a autoškolu sme si robili už „zopár“ rokov dozadu. Aké boli vaše skúsenosti s inštruktorom, ktorý vás ako prvý uviedol do sveta cestnej premávky. Vedel to naučiť?

Mal som hrozného inštruktora a autoškolu som prežíval ako z hororu! Neustále nervózny ma dostával do stresových situácií, na ktoré naozaj nerád spomínam. Vždy, keď som nastupoval suchý do auta, tak som po jazde odchádzal mokrý zo stresu a zodpovednosti. Povedal mi: „teraz si pozeraj všetky dopravné značky a zapamätaj si ich .“ Snažil som sa ich zapamätať ako išli presne za sebou, ale keď sa ma opýtal, tak som ich menoval všetky a on chcel vedieť len tú poslednú.

V dnešnom uponáhľanom svete je vidieť veľa šoférov, ktorí sa nevedia stotožniť s pravidlami cestnej premávky. Čo vy nemáte rád na cestách?

Arogantných vodičov, ktorí predbiehajú cez dve plné čiary a sú nedočkaví. Stále sa niekam ponáhľajú a vtedy si poviem, že u nich hlúposť vyhráva nad rozumom. Hlavne títo vodiči ohrozujú tých ostatných, neberú ohľad a to je nebezpečné pre nás všetkých. Kedysi som miloval šoférovanie, ale teraz mám dlhé trasy na diaľniciach do zahraničia, to ma už unavuje a neužívam si to až tak. Je to skôr o povinnosti. 

A kde sú naj šoféri?

Takí boli v Ománe, lebo ich bolo málo... Majú tam super cesty, lebo nemajú zimu, tak im tam nič nemrzne. Krásne veľké čierne asfaltové cesty s dobrým značením a s dobrým pocitom, keď som na nich jazdil. To my o takých cestách môžeme len snívať.

Vedeli by ste mi povedať, že prečo u nás tak rýchlo na cestách vznikajú kolóny?

Tie vznikajú zvláštnym spôsobom, že ideš a zrazu sa stojí. V prvom momente si myslíš, že je tam nehoda, ale to je iba kolóna, pretože niektorí vodiči sa zľaknú a spomalia. Vyvolajú takú reakciu, že o 2 kilometre je už kolóna, čudný fenomén. Robili taký pokus, že nechali do kruhu jazdiť autá konštantnou rýchlosťou 40km/h. Zrazu dvom autám znížili rýchlosť o kilometer a to vyvolalo to, že sa to úplne rozbilo a autá časom zastali. V premávke je najhoršie, že nastane nehoda a vodiči to pozorujú, spomalia a už to speje ku kolóne.

Mali ste za šoférsky život kolíziu alebo asi ako každý ste dostali defekt na diaľnici?

Na ceste von z Brna som zrazil srnku s Audi A5. Podarilo sa mi ju nabrať pravou stranou, ešte išli autá oproti, tak som mal stiahnuté svetlá a to spôsobilo, že som ju nevidel. Vtedy som pochopil, že potrebujem bezpečnejšie auto a kúpil som si väčšie SUV - BMW X5. Defekt som dostal ako asi každý a zavolal som si asistenčnú službu. Môže sa čokoľvek stať a hoci by som to zvládol, tak využívam benefity, ktoré mám a tak si tú službu zavolám.

Zaujal vás benzínový turbomotor 1.5T MIVEC s automatickou CVT prevodovkou v novom strednom SUV - Mitsubishi Eclipse Cross?

Zvonku vyzeralo atraktívne a zaujímavé bolo zadné delené sklo s prepojenými svetlami, čo bolo dosť atypické na SUV. Viac ma zaujímal interiér auta, ktorý som mal možnosť vyskúšať hlavne kvôli bezpečnosti a pohodlnosti, pretože som vysoký 190 cm a bol som bol zvedavý či sa zmestím. No vpredu ešte áno, ale vzadu to bolo o niečo stiesnenejšie, takže vysokí pasažieri to tam majú o niečo zložitejšie ako tí nižší. Napriek tomu čalúnené sedadlá boli pohodlné. Palubovka bola moderná a chvíľu som sa hľadal v ergonómii, ale to chcelo nejaký čas kým som sa zorientoval. Touchpad bol spárovaný s moderným infotainmentom a mal prehľadnú dotykovú obrazovku. Malo to head up displej, ale nepremietalo to do čelného skla ako v prémiových značkách, čo je škoda...

8-stupňový automat vcelku dobre preraďoval a na benzínovú jednapäťku to bolo ozaj dynamické a príjemné do mestských ulíc. V tejto bielej farbe by som Eclipse Cross odporučil skôr ženám a verím, že čitateľkám online magazínu autoažena sa bude biely model Intense s pohonom predných kolies určite páčiť, ale ja by som preferoval skôr pohon všetkých štyroch kolies a v tmavých farbách. :)

Text a foto: Alena Chorvátová

Späť