Klaudia

17.08.2014 13:36

Prvá Miss Československo Ivana Christová si zápózovala i zajazdila na Citroene DS5 a prezradila všetko čo sa týka jej a motorizmu

 

Ste podnikateľka, venujete sa charitatívnej činnosti, poradenstvom robíte ženy krásnymi. Kým ste vlastne predovšetkým?

V prvom rade som ženou, robím to čo chcem a baví ma to, čo robím. Modelkou som bola 19 rokov, teraz som podnikateľkou a zarábam sama na seba. Pracujem s tímami ľudí, ktoré menia ženy na krajšie, pretože niekedy ženy uviaznu v roli matky a manželky a zabudnú  sa rozvíjať ostatnými smermi. My sa snažíme na to poukázať a niečo v tejto oblasti robiť. Môj život je o ženách, o deťoch, pre ktoré sa snažím urobiť čo najviac. V nadácii pre deti robím už 22 rokov a stále ma to napĺňa a dáva mi to zmysel.

V roku 1989 ste sa stala 1. Československou Miss, aké boli vaše pocity v tom okamihu hoci ste sa nestretli s pozitívnym ohlasom publika?

Neočakávala som, že vyhrám.  Nikdy som si nepotrpela na krásu, že by som si uvedomovala, že môžem vyhrať. Skôr som bola v takom prekvapení a moje pocity sa v tej chvíli nedali popísať. Bolo to úžasné!

Sme  vekom rovesníčky a pamätám si, že v tej dobe sa nevyhrávali autá ani nič podobné alebo sa mýlim?

Vyhrala som šijací stroj a iné zaujímavé ceny, ale žiadne auto som nevyhrala. V tej dobe nebolo rozšírené vyhrávať autá ako dnes. Hoci mám rada autá, nie som až taký vášnivý motorista, len bežný uživateľ.

Vodičský preukaz ste si robili hneď ako ste dosiahli 18 rokov?

V roku 1997 som mala 27 rokov, keď som začala chodiť do autoškoly a učila som sa jazdiť na manuáli. Potom v roku 2000 som jazdila v Amerike na automate a tak som si zvykla, že to neviem inak.

Vráťme sa k tej Amerike, kde ste nejaký čas žili. Spomínate si, či ste tam mali nejakú dopravnú nehodu?

Do Ameriky ma pozval jeden pán, ktorý vlastnil veľké showroomy mnohých automobilových značiek, európskych aj svetových. Zapožičal mi Rolls Royce a tak som začala jazdiť na veľkých autách, čo mi vôbec nevadilo, pretože  tam majú veľké parkoviská a všetko k tomu prispôsobené. Malé autá som tam moc nevidela až na pár výnimiek s európskou značkou. S rodinou som išla do Hollywoodu na živý koncert a bol s nami aj Henry Toth. V danej chvíli mi zavolal šéf autoparku a ja som sa zohla pre mobil, keď tu zrazu bum! Skončila som v jeho kufri auta, pretože išiel predo mnou. Našťastie to všetko dobre dopadlo. Henry sedel pri mne a dúfal, že to nebude veľká škoda.

Stalo sa vám, že ste sa v Amerike nevedeli zorientovať podľa tabúľ a návestí a zablúdili ste?

Veru hej, keď som zle odbočila, tak som meškala 5 hodín! A bodku za všetkým som dala, keď som s autom zacúvala do hydrantu na parkovisku a ten začal striekať. To bol vtedy ťažký deň...

Tá vaša nehoda na diaľnici medzi Košicami a Prešovom bola vo všetkých médiach, vraj ste sa druhýkrát narodili. Je to pravda?

Dodnes neviem ako som to prežila. Bol to ozajstný zázrak, keď som sa 3,5 krát otočila s autom a všetko som si v danej chvíli uvedomovala…šmyk, blato, bolesť.

Na akom aute sa vám to stalo?

Na mojom prvom aj terajšom aute Škoda Octavia. Bol to prvý automat na Slovensku. Smutné je, že mi ho časom ukradli. Viete, je to veľmi osobné, či vám ukradnú auto, kabelku alebo niečo iné, ale hlavne nepríjemné.

Ako modelka ste sa ako najčastejšie prepravovala na kastingy?

Metrom. Vo Viedni, v Paríži, Mníchove, ale aj v Španielsku. 

Na čo najviac nadávate?

Nenadávam vôbec, ale nemám rada, keď sa opravujú cesty počas dňa a nie v noci. Príde mi to smiešne, veď veľa platíme, aby tie cesty boli v poriadku, ale realita je iná. Mnohokrát sa bojím, že si poškodím auto, ale prečo??? Veď platím, tak nech sa niečo robí, aby každý vodič bol spokojný!

Platíte za dopravné priestupky?

Platím a nezjednávam sa, hoci mi vždy stúpne adrenalín, keď vidím policajtov merať cez víkend, keď sú prázdne cesty. Príde mi to hlúpe a primitívne.

Koľko kilometrov ročne najazdíte a čo netelerujete za volantom?

Ročne najazdím okolo 30 000km ročne. Veľa cestujem a život bez auta si neviem vôbec predstaviť. Za Volant určite nepatrí alkohol, tým by som dávala vysoké  pokuty a jednoznačne brala vodičáky.

Uchvátil vás model s ktorým ste si zapózovala a zajazdila? Ako sa vám páčil 180 koňový Citroen DS5?

Veľmi netradične dizajnové a komfortné auto so športovým vzhľadom a veľkými kolesami.  Modernosť  prvkov v interiéri s mnohými gombíkmi vpredu aj v streche bolo ako v lietadle. Odkrývalo sa svetlo panoramatických okienok strechy na príjemne strávenie romantickej noci. Impozantné a veľmi zaujímavé je celé auto. Sedelo sa mi dobre, hlavu som si opierala o príjemné hlavové opierky. Určite by mi vyhovovali počas mojich dlhých pracovných ciest. Priestranný veľký kufor, veľa úložného priestoru, super. Riadenie bolo jemné, plynový pedál citlivo reagoval na moju nohu, svižný motor zaberal hneď ako mal. Automatické riadenie bolo úžasné.  Nerovný terén sme necítili ani žiadne zvuky, ktoré by nám pripomínalo, že je to hlučný diesel. Naopak! Dieselový dvojliter bol tichý. Tento model ma nesklamal a naozaj ukázal v čom sú jeho priority. DS päťka je ozajstná kamarátka. Pre mňa je to Klaudia!  Príjemné kamarátske stretnutie bolo vynímočné a verím, že naše priateľstvo bude v budúcnosti pokračovať.

Text: Alena Chorvátová

Foto: autorka

Späť

 

Kontakt

Alena Chorvátová

+421905 992 998

© Alena Chorvátová 2011 Všetky práva vyhradené.

Webnode